26. + 27. 09. 2025 Atény, Odeon Herodes Atticus, Grécko
SEPTICFLESH – Live at the Acropolis II – Prometheus Unchained
Ako začať? Netuším! Ale asi klasicky. Minulý rok ohlásili grécki melodici SEPTICFLESH veľkolepú show. Priamo doma, v Aténach, v Akropole. Kvôli pracovným povinnostiam sa mi toto nepodarilo absolvovať. Neverila som preto vlastným očiam, keď v júni oznámili pokračovanie, a neskôr rovno dvakrát. Neváhali sme ani minútu, bookovali letenky a deň D prišiel skôr ako sme si mysleli. Tento report, rovnako ako celý pobyt, majú veľmi veľa ‘po prvýkrát‘. Môj prvý krát v Aténach, môj najvzdialenejší koncert v živote, môj prvý koncert SF so Sotirisom. Neviem, skutočne neviem, kde začať. Stále sa mi to celé zdá ako sen, a len ťažko verím, že sa mi to naozaj podarilo zažiť na vlastnej koži.
Grécka metropola nás privítala prenádherným, ešte stále letným počasím. Samozrejme sme sa ako prvé vydali preskúmať, kde sa koncert má diať. To mi spadla sánka prvý krát. Dychberúce, doslova. Deň strávený túlaním sa po Aténach nám ušiel ako voda a prišiel čas užiť si show, od ktorej som mala obrovské očakávania. SEPTICFLESH som videla, vlastne už ani neviem koľkokrát, na festivale, na klubovom koncerte, online aj offline. Ale toto malo byť niečo iné. A bolo! Po usadení som pochopila rozmer tejto akcie. Kto ma pozná, vie, že stále rozprávam, ale tá emócia, ktorá na mňa doľahla, ma odmlčala na minimálne 15 minút. Skutočne som nebola schopná ani len prehovoriť.
Koncert začal presne o deviatej príchodom aténskeho štátneho orchestra a za gigantického potlesku publika. Dirigent Koen Shoots sa chopil paličiek, zbor v sprievode sopranistky Aphrodite Patoulidou, ktorá je v Grécku skutočná hviezda, spustili intro a zimomriavky boli všade a to doslova! Kapela hrala jednu pecku za druhou (vo fotogalérii nájdete celý setlist), skladby boli okorenené tými všetkými chuťami, čo symfo metalové zoskupenie potrebuje a naozaj im to svedčalo, ja si nemyslím, že by už nikdy nemali hrať v inej zostave. Na pódiu sa postupne striedali špeciálny hostia. Okrem už spomínanej Aphrodite to bola aj speváčka Fany Melfi a Vahan Galdstyan, ktorého duduk a ďalšie nástroje perfektne dolaďovali atmosféru niektorých skladieb. Ja viem a vždy som vedela, že hudba tejto zostavy nie je jednoduchá, ale keď vidíte teda počujete všetky tie nuansy a detaily, ktoré orchester presne zahrá, je to skutočne unikátne. Akustika v tomto antickom amfiteátri bola ďalším faktorom, aby tento koncert dostal nálepku ‘koncert roka’ (pre mňa asi aj desaťročia, možno aj života). Hoci to samozrejme znamenalo trošku iná ozvučenie metalovej kapely, čo ale asi bolo pochopiteľné a tiež to mohlo záležať na tom, kto kde sedel. Sobotná show, ako cez kopír, akurát bola vypredaná a teda mám pocit, že ešte trošku hlučnejšia, ale už sme presne vedeli, čo čakať a o to viac sme si vychutnávali každý moment. V dave sme spozorovali aj pár kamier, a preto pevne verím, že druhá noc bude aj zväčnená v podobe bluray nahrávky. Každý si zaslúži vidieť to, čo sme videli my.
V kotli sa stretli všetky vekové kategórie, slepí, vozíčkari, ľudia s barlami, ale najmä nespočetné národnosti. Celá metalová komunita sa spojila v jedno a tá atmosféra priam žiarila všade naokolo. Je jedno kto v čo verí, či koho volí, Herodion videl, aké to je, keď sa ľudia zjednotia. Ten pocit bol skvelý. Všetci sme mohli cítiť silu a moc hudby, práve preto ju milujem.
Z týchto dvoch dní budem ešte dlho čerpať energiu. Umenie v jeho najčistejšej forme. Koncerty boli absolútne super zorganizované, organizátor myslel aj na drobné detaily ako napríklad presné číslovanie sedadiel v podobe mäkkých podušiek. Čo sa môže zdať ako detail ale sedieť dve hodiny na antickom mramore by nemuselo pre všetkých dobre dopadnúť. Pre kapelu tento koncert musel tiež znamenať pomerne veľa nakoľko, ako sme sa dozvedeli od miestnych, na toto miesto by pravdepodobne nepustili hrať ani hviezdy formátu Beyonce. Koncert alebo kultúrne podujatie, ktoré v týchto priestoroch dostane zelenú, musí byť vysoko umelecky zamerané.
Tento článok by mohol aj päť strán, nie je to však potrebné. Slová nikdy nezachytia to, čo sa odohralo posledný septembrový víkend v hlavnom meste Grécka. Prajem každému fanúšikovi tejto kapely, ak bude mať čo len trošku možnosť, aby si niečo podobné išiel zažiť na vlastnej koži. Ja verím, že podobné koncerty sa ešte zopakujú.
Záver septembra mi teda priniesol transcendentálny, interdimenzionálny, multiverzálny a univerzálny hudobný orgasmus.
