Prešlo dlhých sedem rokov, odkedy jeden z najikonickejších hlasov symfometalovej scény, Tarja Turunen, predstavila nové piesne. Áno, pandémia, výberovka Best of, kniha, viaceré živé nahrávky – to všetko vyšlo, ale nebola to nová štúdiová hudba. Bez nej si museli fanúšikovia poradiť od jesene 2019. Správny čas, dostatočná motivácia a potrebná inšpirácia sa však nakoniec stretli a svetlo sveta uzrel nový album, ktorý nesie záhadný názov Frisson Noir. Čo sa za ním skrýva?
Frisson je francúzske slovo, ktoré doslova znamená zimomriavky – fyzickú odozvu na silný estetický stimul. Noir zasa znamená čierny či tmavý. Ako už Tarja sama popísala, jej tvorivá sila sa skrýva v temnote. V niečom, čo v sebe nosí každý z nás, len si to niekedy nevieme a možno nechceme priznať. Že je toto jej hnacia sila, si uvedomila už pri albume The Shadow Self, ale pri najnovšej nahrávke je to azda najciteľnejšie. Album by sme mohli opísať aj ako návrat k metalu. Tarja síce v minulosti skúmala a pracovala s rôznymi odtieňmi a odleskami heavy žánru, s novinkou sa ale pevne ukotvuje v metalovej scéne. A nielen to. Sama tento album zadefinovala ako umelecký kinematický symfonický metal. Aj keď sa Tarja škatuľkovať celkom nedá, tento opis na nový album dokonale sedí.
Hudobne sa album vyznačuje tvrdými gitarovými riffmi, rozsiahlymi symfonickými aranžmánmi a plnosťou zvuku. Skladby vôbec nie sú jednoducho vyskladané, majú prepracované a najmä nepredvídateľné melódie a zmeny tempa či nálad. Na albume sú použité rôzne nástroje a zvuky, vďaka čomu celé dielo pôsobí veľmi sviežo a moderne. Na nič sa nehrá a na nič sa nepodobá, čo ma na ňom baví asi najviac. Textovo skúma najtemnejšie zákutia ľudskej mysle, no zároveň dostávame priestor na vlastnú interpretáciu vďaka rôznym metaforickým obrazom. Album pôsobí mimoriadne bohato aj vďaka mnohým hudobným hosťom. Neprekvapivo na ňom hosťuje Marko Hietala v skladbe Leap of Faith. Mimoriadne prekvapivo zasa Dani Filth v skladbe I Don’t Care, prípadne Apocalyptica v skladbe Tango či Sayo Komada a jej tradičný japonský hudobný nástroj šamisen v jednej z najchytľavejších piesní na albume, The Trace Outlives.
Album sprevádza krásny a tajomný vizuál pozdvihujúci celý umelecký dojem, o ktorom sa viac detailov dozviete v našom rozhovore. Je akýmsi podčiarknutím celého konceptu, čo takisto veľmi oceňujem.
Frisson Noir nie je nahrávka, ktorú spracujete na jedno vypočutie. Vyžaduje si viac času, aby ste odhalili všetky jej vrstvy, a aj preto si myslím, že sa už navždy zaradí medzi jednoznačné vrcholy kariéry tejto ikonickej speváčky.
9,5/10
