23. júla 2024

7,5/10

Realistický pohľad na úskalia života prináša český punk crossover Kohout plaší smrt. Hudobne sa na vás privalí punk s mierne hutnejšími gitarami preložený v niektorých pasážach reggae a chytľavými riffmi. Lyrická stránka veci jej do polovice albumu ponurejšia a celkovo mierená hlavne na zrelého poslucháča. Vo veľa veciach som sa ale pristihol pri tom, že si pospevujem a skladby triafali pomerne presne do životných situácií, v ktorých sa proste každý z nás niekedy ocitol. Či to je povzdych nad sedlákmi s prachmi v „Já vím“ alebo vzťahové trampoty rozobraté v „Co by kdyby“. Jeden zo singlov „Každej den“ s jeho dominantnou basovou linkou prináša asi najväčšie zamyslenie – nepreteká nám život pomedzi prsty? „Carpe Diem“ o plynulom páde civilizácie a opäť tie pošramotené vzťahy v „Večírek“. Album ale tieto témy zachytáva skôr formou zamyslenia ako čistým pesimizmom a hudba to ťahá do pousmiatia aj nad sprostou situáciou. Toto melancholické nastavenie sa po polovici albumu preklenie do pozitívnej nálady. Skladba „Proč“ už vlastne hovorí, že život je celkom v pohode. Do crossoveru zabrdneme v „Čtvero ročních období“ viac ako by sme čakali a sláčikové party príjemne dopĺňajú veselú ódu na leto, ktoré je podľa autora textov Martina Kohouta najkrajším obdobím. „Čas“ je prehovorením do duše o tom, že život treba žiť naplno, aby bolo v starobe na čo spomínať. Trocha odklonom od skoro koncepčného albumu je „California“ – tá len opisuje, ako to v tomto štáte vyzerá a pre mňa je jej umiestnenie na albume mierne nepochopiteľné. Nehovorím, že je to zlý song, medzi ostatnými ale totálne vytŕča a nezapadá. Návrat k nepísanému konceptu prináša „Svítání“, ktoré je skvelou bodkou za albumom. Mierne pousmiatie mi priniesol bonus, ktorý je tak trochu retro štýlom vsadený po pár sekundách ticha do poslednej skladby a spomenul som si na dobu pred možno desiatimi rokmi, keď toto ešte fičalo. Na druhej strane, stále to neurazí, len ak si to pustíte na Spotify v aute, chvíľu zmätene dumáte, či sa niečo nepokazilo.

Komplexne ide ale o veľmi príjemný a zábavný počin, ktorý po dlhých rokoch opäť pripomenul kapelu vo veľmi príjemnom svetle. Zvuk je skvelý a úžasne ukazuje, že punk je punkom, aj keď neznie ako nahrávaný na telefón v kýbli. Hlavne nech je dobrý, čo Kohout plaší smrt zvládol skvele. Jedinou skutočnou výtkou k obsahu albumu je celkom dobrá skladba „California“, ktorá mi lyricky do albumu absolútne nesedí a trocha rozbíja celkový dojem albumu. Trocha väčšia výtka – album ako taký – Kohout napriek tomu, že plaší, mlčí lepšie ako partizán (booklet CD je oproti vynilu dosť neinformatívny a nenájdete na ňom žiadne informácie – texty, zostavu, proste nič) a ešte aj zavádza (OK, nájdete tam zoznam skladieb, ale ani ten nie je presný a sú v ňom prehodené skladby „Každej den“ a „Večírek“). Pokazilo to celkový dojem? Nie. Zmiatlo to? No, trocha hej no 😀