7.2.2026 – NANOWAR OF STEEL, Uuhai a ďalší – Randal Club, Bratislava
Sobotný večer v Bratislave vyzeral od začiatku nádejne. Pred klubom sa mrvili ešte pred otvorením ľudia, pomaly sa formovala distingvovaná rada, ktorá sa presne s avizovaným otvorením o 18:30 dočkala. Postupne sa do Randálu dostávali zhruba 3 stovky fanúšikov, čo je na tieto priestory perfektné. To, že sa s plánovanými časmi mešká je bežné. V sobotu išli ale veci popredu, čo je viac ako nezvyčajné.
Okolo 18:45 sa na pódiu zjavilo LADY AHNABEL. Hudobne nevýrazné zoskupenie z Francúzska sa muselo doslova dožadovať reakcií publika a to aj napriek dosť nevydarenej snahe speváčky. Tá sa snažila strhnúť ľudí, ale keď sa pri koncerte spojí nevýraznosť, otrasné nazvučenie a silená snaha nahradiť absenciu charizmy, je to recept na neúspech.
Skokové zlepšenie kvality prišlo v podobe partičky MY OWN GHOST z Luxemburska. Dobre zahratý moderný rock, ktorý síce nepriniesol nič inovatívne, ale dokázal skvele zabaviť konečne rozhýbal Randal. Ľudia sa bavili, reagovali na kapelu a kapela si to patrične užívala. Bolo to prirodzené, zohrané a fungovalo to skvele.
Príjemné dojmy pokračovali aj pri HYPSIGN. Tu sa na pódiu objavili len dve postavy v kuklách s vyšitým smajlíkom a aj napriek tomu, že tam bol kopec iných vplyvov od rapu a elektronickej hudby, v konečnom dôsledku to očividne fungovalo. Publikum si užívalo a aj napriek tomu, že toto duo bolo silne nekonvenčné, očividne vedeli, čo robia a dokázali to aj podať. Určite o tejto partičke budeme ešte počuť a toto meno sa určite oplatí zapamätať.
Prvá hviezda večera a kapela na ktorú kopec ľudí čakalo bol UUHAI z ďalekej mongolskej stepi. Kombináciu klasického hard rocku a tradičných mongolských morin khuur (niečo ako čelo) priniesli energicky, aj keď sedem hudobníkov na tak malom pódiu miestami vyúsťovalo do kolízií. Slovensko má zjavne k tejto hudbe blízko, lebo odozva bola vynikajúca. Občas sa síce jeden alebo dvaja jedinci predviedli a ožrato niečo vykrikovali, našťastie Mongoli ale slovensky nerozumejú a tak tá hanba nebola až taká. Krátke intermezzo si počas koncertu na pódiu zvrtol aj náhradný bubeník Nanowar of Steel Jeffrey Drummer.
Koncert samotného NANOWAR OF STEEL je komplikované popísať. Je to kombinácia komédie, recesie a heavy metalu prezentovaná s takou ľahkosťou, že sa ich nedá nemilovať. Publikum sa perfektne bavilo a všetky ich vsuvky a skeče sprevádzal smiech a pobádanie. Od úvodnej Sober cez paródiu na Sabaton vo forme Pasadena 1994, novinku Genghis Khan, kde kapelu s mongolskou vlajkou sprevádzal aj basák Uuhai sme sa dostali k zosmiešňovaniu Trumpa pred Norwegian Reggaeton. A publikum sa stále bavilo a atmosféra bola skvelá. Obrovským plusom bolo, že niekde boli otvorené dvere alebo okno alebo niečo, kadiaľ prúdil vzduch, takže som v Randáli zažil asi najlepší vzduch, aký tam kedy na koncerte bol. Nanowar sa síce potil ako prasce v saune, ale to bolo asi trocha väčším nasadením, ktoré predvádzali alebo kostýmami, medzi ktorými nechýbal ani celotelový flisový kostým muchy. Našťastie v prvých radách bolo pár fanúšikov, o ktorých sa dalo utrieť ako to spravil frontman Potomonominimak počas predposlednej Armpits of Immortals. Aký by to bol koncert, keby nebol crowdsurfing. Kapela teda poskladala počas finálnej Valhalleluja stolík z Ikea a poslala ho crowdsurfovať. Je len málo vecí, ktoré by boli podobne zábavné a zároveň absurdné, Nanowaru sa to ale podarilo na výbornú.
Lenže všetko musí mať raz koniec a tak tomu bolo aj v tento sobotný večer. Myslím, že sa ale nenašiel nik, kto Randál opúšťal nespokojný. My určite nie …
KOMPLET FOTOGALÉRIA TU KLIK
