ENGLISH BELOW
Sabaton vstupuje do novej éry — s novým vydavateľstvom, odvážnymi spoluprácami a najambicióznejším turné vo svojej histórii. Bubeník Hannes Van Dahl otvorene hovorí o vzniku nového albumu, o skúšaní nových smerov mimo zákopov vojny a o tom, prečo ho aj po stovkách koncertov stále rovnako vzrušuje vystúpiť na pódium. Rozprávali sme sa o šialenstve okolo vinylov, o lietajúcom tanku, pripravovanom turné s orchestrom a kope ďalších vecí.
Počúval som nový album a na jednej strane musím povedať, že je úžasný — už teraz ho milujem. Na druhej strane, stále je to Sabaton, ktorého poznáme, no zároveň veľmi odlišný. Ako by si album opísal poslucháčom a aké emócie v tebe vyvolal, keď si ho počul prvýkrát?
Ďakujem za kompliment. Na albume pracuješ veľmi dlho a hudbu robíme preto, aby sme ju mohli zdieľať s inými ľuďmi. Rozhovory ako tento sú skvelé, pretože vďaka nim zisťujeme, čo si o tom ľudia naozaj myslia. Niekedy sa tak ponoríš do svojho sveta, že po čase ani nevieš, ako veci v skutočnosti znejú.
Už som počul veľa rôznych názorov, čo je veľmi zaujímavé. Pre mňa osobne je to prirodzený vývoj k tomu, kde sa momentálne nachádzame. Je to naozaj Sabaton roku 2025 — tematicky aj hudobne. Pôsobí sviežo, s novými témami a zvukmi. Jonas [Kjellgren] odviedol fantastickú prácu pri mixe a nahrávaní — myslím, že to znie lepšie než kedykoľvek predtým. A nemôžem sa dočkať, až niektoré z týchto skladieb zahráme naživo. Na to sa naozaj teším.
Tentoraz si na albume uvedený ako spoluautor. Bolo to prvýkrát?
Už som to robil predtým — spoluautorsky som sa podieľal na niektorých skladbách z albumu Heroes. Ale toto je prvýkrát, čo sme všetci spolu na jednom albume ako autori, a to sa stalo tak nejak náhodou.
Bolo to super. Joakim je fenomenálny skladateľ — veľmi rýchly — takže musíš udržať jeho tempo. Ale je nesmierne talentovaný a pre mňa to bol skvelý proces učenia sa, byť pri tom, ako píše. Mám veľké šťastie, že som mohol prispieť aj inak než len hraním na bicie.
Si známy tým, že počúvaš odlišné hudobné štýly, než aké zvyčajne hrá Sabaton. Aké náročné pre teba bolo vrátiť sa späť do „Sabaton soundu“? Musel ti Jocke niekedy brzdiť tvoje kreatívne nápady pri písaní?
Vôbec nie. Joakim nikoho nebrzdí. Je veľmi otvorený nápadom, rád počúva návrhy a nikdy sa nebojí povedať, čo si naozaj myslí. Vďaka tomu je celý proces jednoduchší.
Po pár rokoch v tomto biznise sa naučíš, že kritika alebo úprimný názor na hudbu nie je niečo, čo by si si mal brať osobne — je to profesionálne. Samozrejme, malo by to byť povedané s rešpektom, ale niekedy musíš ísť rovno k veci. Cieľom je vždy vytvoriť čo najlepšiu pieseň.
Konečné slovo, čo sa týka skladieb, má Joakim — a to sa historicky ukázalo ako veľmi dobrý prístup.
Tento album prináša pre kapelu veľké zmeny: zmenili ste vydavateľstvo, opustili ste vojnové témy, dokonca aj typické maskáčové nohavice. Videoklip k „Horde of Khan“ fanúšikov prekvapil a po prvý raz ste mali hosťujúceho speváka v skladbe „Crossing the Rubicon“. Koľko z týchto zmien boli vaše nápady a koľko prišlo zo strany vydavateľstva?
To je dobrá otázka. Naše nové vydavateľstvo, Better Noise, je veľmi aktívne a nadšené pre skúšanie nových, odvážnych vecí. Viem si predstaviť, že dosť návrhov prišlo z ich strany, bez pochýb. Ale vždy ide o rovnováhu medzi tým, čo je zaujímavé vyskúšať a tým, čo naozaj funguje. Nakoniec je to všetko o pokuse a omyle.
Musíš skúšať nové veci — najmä v hudbe — inak uviazneš na jednom mieste. Je veľmi fajn, že sme na „Crossing the Rubicon“ mali chalanov z kapely Nothing More. Myslím, že to dopadlo naozaj výborne.
Zmena vydavateľstva je veľká vec. Čo to pre vás ako kapelu znamená a aké nové možnosti vám to prináša?
Zatiaľ je to stále veľmi čerstvé — album vyjde až o pár týždňov — takže uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Ale doteraz, čo som si všimol, je ich obrovská chuť a vôľa skúšať nové veci, naozaj investovať a veriť v to, čo robíme. A to, samozrejme, veľa znamená.
Nový album vychádza v 15 verziách vinylov…
Oh, to je viac, ako som vedel!
Zberatelia vás za to budú asi aj milovať aj nenávidieť …
Na tom niečo bude.
A keď teda hovoríme o vinyloch – aké miesto podľa teba dnes majú v hudobnom priemysle?
Skvelá otázka. Kedysi som mal veľa vinylov a naozaj pekný prehrávač, ale býval som na vysokom poschodí a raz som ho nechal pár dní stáť pri okne. Slnko ho úplne zdeformovalo a ja som sa tak nahneval, že som všetky svoje platne zabalil a poslal poštou Chrisovi Rörlandovi. Povedal som mu: „Tu máš, kamarát, uži si ich!“ Takže som mu dal všetky svoje vinyly. On je do nich veľký blázon, takže si ich naozaj užil. A ja som si povedal – načo mi budú, keď ich nemôžem prehrávať a len mi chytajú prach v skrini?
Teraz už žiadne nevlastním, ale je jasné, že vinyl prežíva veľký návrat. Ak vydávame toľko rôznych verzií nového albumu, niečo to znamená. Vyzerajú fantasticky a vinyl má vždy plnší zvuk než digitál. Určite znie inak.
Vydali ste špeciálne vinylové single pre každú skladbu okrem dvoch: “Horde of the Khan” a “Tiger Among the Dragons”. Prečo tieto chýbajú?
Úprimne, neviem. Do toho nie som zapojený. To je asi otázka pre Pära. Môžem len špekulovať, ale naozaj netuším.
Sabaton začali robiť spolupráce, čo je pre vás nové územie. Kto by si chcel, aby sa objavil v niektorej z vašich piesní v budúcnosti?
Skvelá otázka — zaujímavé, nikdy som o tom vlastne nepremýšľal! Za tie roky sme spravili pár coverov, čo bolo super. Napríklad, keď spieval Thobbe, veľa ľudí si myslelo, že je to Rob Halford. To by bolo, samozrejme, úžasné. Ale nemám v hlave žiadne konkrétne meno.
Je toľko neuveriteľných umelcov, s ktorými by sa dala urobiť spolupráca. Ale úprimne, najdôležitejšie je nerobiť ju len preto, aby bola, ale aby sa našla správna pieseň pre správneho človeka. Na “Crossing the Rubicon” hosťujúci spev skvele zapadol. Je to na Sabaton veľmi odlišná skladba, takže bolo super spraviť to práve takto. Ak by to nefungovalo, nemalo by to zmysel — pretože v konečnom dôsledku je najdôležitejšia samotná pieseň.
Väčšinou Sabaton spieva o hrdinoch a pozitívnych postavách. Ale na tomto albume skladby ako „Crossing the Rubicon“ alebo „I, Emperor“ zobrazujú skôr negatívne či narcistické postavy. Ako to zapadá do tradície Sabaton?
Skvelý postreh a ďakujem — vždy počúvaš veľmi pozorne a ideš hlbšie než väčšina ľudí. To je veľmi fajn. Toto určite nie je bežný typ otázok.
Najmä „I, Emperor“ je napísaná veľmi odlišne. Je to celé „ja chcem, ja spravím“, skoro ako narcistický monológ. Myslím, že Joakim (a možno aj Pär) sa textovo posunuli spôsobom, aký predtým neskúsili. Niekedy to funguje, niekedy nie, ale ak to neskúsiš, uviazneš v jednej škatuľke. A to sa časom stane nudným a nie je to dobré pre kapelu. Takže klobúk dole pred nimi, pretože to asi nebol najpohodlnejší spôsob práce.
Tento album je ale o legendách a mýtoch. Tam nie sú vždy fakty — len texty, príbehy a interpretácie, ovplyvnené filmami a históriou. To je veľmi odlišné od písania o druhej svetovej vojne, kde pracuješ s tvrdými faktami. Písanie o legendách otvára priestor pre viac interpretácií, čo je vzrušujúce, ale aj náročné.
Čo sa týka propagácie albumu, chystáte sa na európske turné po arénach so symfonickým orchestrom. Nie je to prvýkrát, čo niečo také robíte, ale prvýkrát pôjde o celé turné s rovnakým orchestrom na každom koncerte. To vždy dáva priestor pre špeciálne aranžmány. Máte pripravené niečo, na čo by sa fanúšikovia mohli tešiť?
Na to môžem odpovedať len tak napoly „áno aj nie“. Ak by som prezradil príliš veľa, ostatní chalani by na mňa asi poslali nájomného vraha! A ja by som to turné naozaj rád absolvoval! (Smiech) Ale môžem povedať toto: na tomto turné sa pracovalo veľmi dôkladne. Som z neho tak nadšený, že som si doslova včera odrátaval dni do začiatku. Úprimne, už sa neviem dočkať, kedy sa rozbehne.
Bude to niečo veľmi, veľmi odlišné od všetkého, čo sme doteraz robili. To je asi všetko, čo môžem prezradiť. Určite príďte – bol by som veľmi prekvapený, keby niekto odišiel sklamaný. Ja sám určite nebudem.
Ty osobne si predstavil na pódiu lietajúci tank. Akoby samotný tank už nebol dosť šialený! Kde berieš inšpiráciu na takéto bláznivé nápady?
Myslím, že ten nápad pôvodne prišiel od Pära. Väčšinou to začína rozhovormi typu: „Čo by sme mali spraviť nabudúce? Čo by bolo cool?“ A potom niekto povie: „A čo tak lietajúci tank?“
Odtiaľ sa to posunie k otázkam: ako to urobíme? Ako zabezpečíme, aby to bolo bezpečné? A o pár mesiacov neskôr som tam sedel – dvanásť metrov nad zemou – a hovoril si: „Toto je ten najlepší výhľad na svete.“ Človeče, zhora som videl úplne všetko.
Môžeme ho očakávať aj na tomto turné?
Bez komentára. Nemôžem… (smiech)
Po stovkách odohraných koncertov po celom svete — čo pre teba udržiava nadšenie z koncertu stále rovnako silné a vzrušujúce?
To je skvelá otázka a veľa nad tým rozmýšľam. Stále ma to neskutočne baví. Je to jedna z tých vecí v mojom živote, ktoré naozaj, naozaj rád robím — ak mám byť egoistický. Stále to milujem, pretože je to jednoducho tá najlepšia vec na svete. Na pódiu nemusím myslieť na nič iné. Jediné, na čom záleží, je nasledujúca sekunda. A keď tá sekunda prejde, myslíš už len na tú ďalšiu.
Po 100 minútach ideš spať a hovoríš si: „Do čerta, chcem to spraviť znova.“ A potom musím čakať 24 hodín do ďalšieho koncertu. Ale aj tak si hovorím, že je to úžasné. Naozaj to tak cítim.
Ty aj tvoja manželka koncertujete ako rockoví hudobníci a zároveň máte deti. Ako to všetko zvládate doma?
Musíš veľa plánovať. To je síce nudná odpoveď — ale pravdivá. Postupne sa staneš majstrom v plánovaní, používaš Google, Excel, čokoľvek, čo treba.
Keď máš deti a zvieratá, musíš všetko veľmi dôkladne zorganizovať. A keď si doma, musíš sa uistiť, že to naozaj stojí za to — že je to miesto, kde môžeš vypnúť a byť s rodinou.
Hannes Van Dahl (Sabaton): “After Every Show I Think, Fuck, I Want to Do It Again”
With Sabaton entering a new era — a fresh label, bold collaborations, and their most ambitious tour to date — drummer Hannes Van Dahl opens up about the making of the new album, experimenting beyond the trenches of war, and why he still gets the same thrill stepping on stage after hundreds of shows. We talked about vinyl madness they unleashed, flying tank, upcoming tour with orchestra and beyond.
I was listening to the new album and on one hand, it’s amazing — I love it already. On the other hand, it’s still Sabaton we know, but also very different. How would you describe the album to the listeners, and what emotions did it bring to you when you heard it for the first time?
Thank you for the compliment. You work on an album for such a long time, and we make music to share it with other people. Doing interviews like this is great, because now we get to hear what people actually think. Sometimes you get so caught up in your own world that it’s hard to know after a while.
I’ve heard a lot of different things already, which is very interesting. For me personally, I think it’s the natural progression of where we are at the moment. It really is Sabaton 2025, both thematically and musically. It feels fresh, with new topics and sounds. Jonas [Kjellgren] did a fantastic job with the mixing and recording — I think it sounds better than ever. And I can’t wait to play some of these songs live. That’s what I’m really looking forward to.
This time you’re credited as a co-author on the album. Was this the first time?
I’ve done it before — I co-wrote some songs on Heroes album. But this is the first time all of us are on the same album writing, and it just happened to be like that by chance.
It was super cool. Joakim is a phenomenal songwriter — very fast — so you have to catch the right tempo with him. But he’s obviously super talented, and for me it was a great learning process to be there writing with him. I’m very fortunate that I could now contribute in some way beyond just my drumming.
You’re known for listening to different styles of music than what Sabaton usually plays. How much of a challenge was it for you to get back into the “Sabaton sound”? Did Jocke have to hold back your creative ideas when writing?
Not at all. Joakim doesn’t hold anybody back. He’s very open to hearing ideas, very open to suggestions, and he’s never afraid to say what he actually thinks. That makes the whole process easier.
After a few years in this business, you learn that criticism or speaking your mind about music is never personal — it’s professional. It should be done respectfully, of course, but it also needs to be straight to the point sometimes. The goal is always to make the best song possible.
The final say songwriting-wise lies with Joakim, and historically that’s worked out pretty well.
This album brings a big change for the band: you switched labels, left the World War themes, even changed the signature camo pants. The video for “Horde of Khan” also surprised fans, and for the first time you featured a guest vocalist on „Crossing the Rubicon“. How much of these changes were your ideas, and how much came from the label?
That’s a good question. Better Noise, our new label, is very on top of things and very hungry to try cool ideas. I can imagine that quite a few suggestions came from their side, without the doubt. But it’s always a balance of what’s cool to try and what actually works. It´s all trials and errors in the end.
You need to try new things, especially in music, otherwise you get stuck. It´s very cool to have the Nothing More guys on “Crossing the Rubicon.” I think it worked really well.
With the change of label, what has it meant for you as a band, and what new possibilities does it open?
It’s still very early — the album will only be out in a couple of weeks — so we’ll see how things develop from there. But so far, what I’ve noticed is their hunger and the will to try new things, to really invest and believe in what we’re doing. That means a lot, of course.
The new album is coming out in 15 variants of vinyl…
Oh, that’s more than I knew!
So collectors will probably both love you and hate you for that…
Fair enough.
Speaking of vinyls: what place do you think vinyl holds in the music industry today?
Great question. I used to have a lot of vinyls and a really nice player, but I had that apartment on the high floor and once had the vinyl player standing by the window for a few days. The sun warped it badly, and I got so pissed that I packed up all my records and sent them to Chris Rörland in the mail. And I told him „Here you go, man, enjoy them!“ So I gave him all my vinyls. He’s really into vinyl, so he got to enjoy them. I find that fantastic and why should I sit on a bunch of vinyls when I can´t play them and they just collect dust in my storage?
I don’t own any vinyl now, but there’s definitely a big revival. If we’re doing so many versions of the new album, that says something. They look phenomenal, and vinyl always has that bigger sound compared to digital. It definitely sounds different.
You released special vinyls for each song except two: “Horde of the Khan” and “Tiger Among the Dragons.” Why were those left out?
I honestly don’t know. That’s not something I’m involved in. Probably a question for Pär. I can speculate, but I really don’t know.
Sabaton has started doing collaborations, which is new territory. Who would you like to see featured in your songs in the future?
What a great question — funny, I never thought about that! We’ve done a few covers over the years, that was cool. For example, when Thobbe sang, a lot of people thought it was actually Rob Halford. That would’ve been awesome, of course. But no one specific that I would have in my head.
There is so many incredible artists that you could do collab with. But honestly, the most important thing is not to just do a collab for the sake of it, but to get the right song for the right person. On “Crossing the Rubicon,” the featured vocal fit very well. It´s very different Sabaton song to begin with so it was really cool to do it like that. If it doesn’t work, you shouldn’t do it, because in the end the song is what matters.
Most of the time Sabaton sings about heroes and positive figures. But on this album, songs like “Crossing the Rubicon” or “I, Emperor” seem to portray more negative or narcissistic characters. How does that fit into Sabaton’s tradition?
Great observation, and thank you — you always listen very carefully and dig deeper than most people. I find that very cool. This is definitely not the regular type of questions.
“I, Emperor” especially is written very differently. It’s all “I will, I will,” almost like a narcissistic monologue. I think Joakim (and maybe Pär) challenged themselves lyrically in a way they haven’t before. Sometimes it works, sometimes it doesn’t, but if you don’t try, you get stuck in one box. And that eventually gets boring and is not good for the band. So cudos to them because that is probably not the most comfortable way to work.
Also, this album is about legends and myths. There aren’t always facts — only texts, stories, and interpretations, colored by movies and history. That’s very different from writing about World War II, where you deal with hard facts. Writing about legends opens the door for more interpretation, which is exciting but also tricky.
When it comes to promoting the album, you’re heading on a European arena tour with a symphony orchestra. It’s not the first time you’ve done this, but the first time as a full tour with the same orchestra at every venue. That always gives space for special arrangements. Do you have anything prepared that fans should look forward to?
I can only answer that in a yes-and-no kind of way. If I tell too much, the other guys will probably send an assassin after me! And I would really like to do the tour! (Laugh) But I can say this: this tour has been thoroughly worked on. I’m so excited about it that literally yesterday, I was counting the days until it starts. Honestly, I can´t wait for that tour to kick off.
It’s going to be very, very different from anything we’ve done before. That´s as far as I can say. Please come out and see it — I’d be very surprised if anyone leaves disappointed. I am sure I will not.
You personally introduced the flying tank on stage. As if the tank itself wasn’t crazy enough already! Where do you get inspiration for such wild ideas?
I think that idea originally came from Pär, actually. It usually starts with conversations like: “What should we do next? What would be cool?” And then someone says: “How about a flying tank?”
From there it’s: how do we do it? How do we make it safe? A few months later, there I was sitting 12 meters up in the air thinking, “This is the best view ever.” Man, I could see everything up there.
Can we expect it on this tour?
No comment. I can´t … (Laugh)
After playing hundreds of shows worldwide, what keeps the live experience fresh and exciting for you?
It´s a great question and it´s something I think about a lot. I still enjoy it so much. It’s one of the things in my life that I really, really enjoy doing, if I am speaking egoistically. I still love it because it´s the best thing ever. On stage, I don’t have to think about anything else. The only thing that matters is the next second that´s coming. And when that second is gone, then you have to only think about the next one.
After 100 minutes you go to bed thinking, “Fuck, I want to do it again.” And then I have to wait 24 hours until the next show. But I still think it’s awesome. I really mean that.
You and your spouse both tour as rock musicians and have kids. How do you make it all work at home?
You have to plan a lot. That’s the boring answer — but true. You get really good at scheduling, using Google, Excel, whatever it takes.
When you have kids and animals, you just have to organize carefully. And when you are home, you make sure it’s really worth it, that it’s a place to relax and be with the family.
