Pre začiatok je asi potrebné napísať, že som fanúšik kapely. Vďaka tomu môžem povedať, že keď som sa k albumu dostal niekoľko týždňov pred vydaním, mal som Vianoce bez ohľadu na to, že bol september. Čo mám čakať som tušil. V tej dobe bolo zverejnených 5 singlov a každý z nich okrem The Duelist mi priebežne hral v slučke.
Album opustil vody svetových vojen, kde bolo všetko perfektne zdokumentované a otvoril priestor interpretácií histórie, ktorú poznáme vo väčšine len ako pár sekundovú zmienku z hodín dejepisu, prípadne zromantizovanú z filmového plátna. A vďaka tomu sa otvorili dvere pre prekvapenia. Templars a Hordes of Khan sú skvelé, skôr tradičné skladby Sabaton, ktoré stavajú na silných refrénoch. Štruktúrou aj energiou, ktoré z nich dostanete je to hra na istotu pre tých fanúšikov, ktorí nepripúšťajú zmeny.
A Tiger Among Dragons už pri prvých úderoch bicích dáva najavo, že bude iný. Klávesy sú výraznejšie, štruktúra skladby komplikovanejšia a spev posúva Joakima do neznámych vôd, v ktorých ale pôsobí prekvapivo pohodlne. Ďalší zo singlov, Crossing the Rubicon, dostávame v úplne inom šate – bez hosťujúcej dvojice z Nothing More. Mínusom je fakt, že verziu s Nothing More nenájdeme na albume ani ako bonus. Skladba, ktorá sa naopak na album dostala, je známa, ale zároveň absolútne iná a ak som singel miloval od prvého počutia, toto je ešte lepšie. Pompéznosť je vystrelená do výšin, skladba má možno menší rádiový potenciál, ale o to väčšiu silu. Okrem toho ako prvá plnohodnotne otvára spomenutú možnosť interpretovať veci trocha v inom, aj keď technicky pravdivom, svetle. Cézar je tu zobrazený v jeho roli diktátora a dobyvateľa Ríma, kde spôsobil prevrat. Ešte o krok ďalej zachádza I, Emperor, ktorá je de facto príhovorom narcistického imperátora Napoleona Bonaparte na sklonku jeho krvavej vlády nad Európou a je celá písaná v prvej osobe – akoby sa z koňa prihováral vojsku pred poslednou bitkou. Spôsob písania textu je tu natoľko odlišný a tak pôsobivý, že pre mňa patrí k absolútnym vrcholom albumu.
Najväčším kontrastom je Maid of Steel, ktorá je emocionálne najsilnejšou skladbou, ale zároveň aj najrýchlejšou. Úprimne si neviem predstaviť túto skladbu naživo, lebo tempo v ktorom je napísaná a neskutočné množstvo textu v nej je celkom výzva. Na druhej strane, ak sa na setlisty predsa dostane, bude ich ozdobou. Impaler je vlečúca sa temná óda na mäsiara Vlada Draculu, ktorý bol tak násilný vládca, že ho lokálny folklór za upíra. Musím povedať, že túto jeho vlastnosť hudobne nemá čo lepšie vystihnúť ako to, čo Sabaton priniesol. Aspoň nie u power metalovej kapely.
Hannibal Barca a jeho prechod Álp so slonmi je v skladbe Lightning at the Gates ďalším skôr typickým kúskom kapely. Akousi poctou skalným fanúšikom, ktorí milujú „starý Sabaton“. Kvalitnou, ale na pomery tohto albumu skôr „spiatočníckou“. Spomínaný The Duelist sa v kvalitných slúchadlách ukázal ako prekvapivo kvalitný song, len mi asi chýbal ten správny vibe v momente kedy vyšiel.
Posledná dvojica skladieb patrí zároveň k akosi najprekvapivejším. Lingvistický jazykolam The Cycle of Songs napísaný Shakespearovskou angličtinou je poctou egyptskému faraónovi Senusretovi III. Po hudobnej stránke ide o vynikajúci kúsok, ktorý sa ale kvôli jazykovému saltu dostáva pod kožu o čosi ťažšie. Dostane sa tam, zakorení sa tam, ale chvíľu mu to trvá. Záver skladby patrí po dlhej dobe opäť skladbe vo švédštine Till Seger. Pre nás, čo švédštine nerozumieme ostáva dúfať, že niekedy sa (podobne ako v minulosti pri takýchto skladbách) dočkáme aj anglickej verzie. Skladba totiž ponúka v tieni neznámeho jazyka úžasnú bodku na záver skvelého albumu.
Legends je nutnosťou pre všetkých fanúšikov kapely a po tom, čo sa dostane k verejnosti sa stane pravdepodobne aj bránou k ich tvorbe pre množstvo tých, ktorí z nejakého dôvodu kapelu dodnes nepoznali. Je to obrovský krok vpred pri zachovaní tradičného rukopisu a klenot katalógu švédskeho stroja.
10/10
