rozhovor_2017-12-03_Santa_Cruz - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
ROZHOVORY
Do sveta sa pred nedávnom dostal album mladej fínskej kapely SANTA CRUZ Bad Blood Rising. Pri tejto príležitosti sme si pripravili pár otázok pre basáka kapely Middyho, ktorý sa s nami podelil o pár detailov spoza opony. A tie ti prinášame!
Práve vydávate nový album Bad Blood Rising. Už sme dokonca dostali aj ochutnávku v podobe singlu “Young Blood Rising”. Ako by si nám predstavil zvyšok albumu?
Je to v podstate všetko dobré, zlé a hnusné zo Santa Cruz. Súčasne na albume nájdeš najtvrdšie aj najjemnejšie kúsky, ktoré sme kedy spravili. Tentokrát sme chceli napísať skladby v ich vlastnom duchu, bez toho, aby sme ich prispôsobovali jednotnému formátu. Zobrali sme si dosť inšpirácie z iných žánrov, stále sme však nezabudli na to, že naše korene sú v Hard Rocku. Textovo album obsahuje o čosi temnejšie kúsky ako naše predošlé albumy. Dôvodom je, že skladby sú tento krát osobnejšie ako kedykoľvek pred tým.
V období medzi albumom Santa Cruz a aktuálnou nahrávkou ste do sveta vypustili niekoľko singlov. Jeden z nich bol cover skladby One Direction „Drag Me Down“. Kto vyberal skladbu, ktorú prerobíte?
My sami. Vlastne to bol len produkt nahrávania singlu „Skydiving Without a Parachute“. Ostal nám nejaký čas v štúdiu navyše a rozhodli sme sa to využiť na nahranie niečoho nezvyčajného. Určite sa na to ale nepozeráme ako na singel, ktorý by mal ísť von vo fyzickej forme. Len sme to hodili do sveta.
V rámci promovania novej dosky plánujete už aj nejaké koncerty. Problémom ale je, že turné zahŕňa len Škandináviu, Veľkú Britániu a Nemecko. Plánujete v turné pokračovať aj v roku 2018?
Určite áno, ide ale o to, že pred Vianocami sme sa snažili vybookovať čo najviac koncertov, určite to ale neznamená, že neplánujeme ďalšie turné, ktoré zasiahne aj ďalšie krajiny.
Plánujete na týchto koncertoch niečo špeciálne? Niečo, čo by mohlo povedať „Musíte prísť, inak to budete ľutovať až do smrti“?
Pre začiatok to, že to bude naše prvé turné po Európe, kde budeme hlavnou hviezdou. Na predošlé sme štartovali ako predkapela, takže sme dostali okolo 40 minút. Teraz ale môžeme hrať tak dlho, ako sa nám bude chcieť. A to bez toho, aby sme nasrali tour manažéra, ktorý nám bude dýchať na zadok ... (Smiech)
S kým by si si ty osobne rád zahral turné?
Určite by bolo neskutočné dať si turné s kapelami ako Guns n Roses alebo Avenged Sevenfold, ale určite nebudem nijak prieberčivý ani pri iných.
Keď už sa bavíme o koncertoch. Máte v kapele nejaké zvyky počas turné? Ako vlastne vyzerá váš bežný deň na turné?
Dni na turné sú si vlastne dosť podobné. Teda okrem voľných dní, ktoré nenávidím. Sú pre mňa len stratou času. Pokiaľ teda nestojíme vedľa Grand Kaňonu alebo Veľkého čínskeho múru alebo niečoho podobného, čo stojí za to. Inak ale v dobe keď vstávam už väčšinou stojíme pred halou, kde hráme. Alebo v jej blížkosti. V rýchlosti sa prejdem obzrieť po okolí a snažím sa zistiť, kde zoženiem prvú rannú kávu, aby som si nejak rozžiaril ráno. Potom, v závislosti od časového harmonogramu, máme buď zvukovku a obed alebo si dáme to isté v opačnom poradí. Ak mi ostane čas na „zabitie“ (a to ten výraz nenávidím), dám si trocha relaxu alebo si na pešo idem pozrieť okolie. Keď si na turné, máš totiž možnosť vidieť miesta, kam by si inak pravdepodobne vôbec nezavítal. Takže sa z toho snažím vyťažiť maximum. Ako sa deň preklápa do noci, pripravujeme sa na šou. Nehľadiac na to, či máme 40 minút alebo hodinu a pol, na pódiu necháme dušu a všetku energiu, ktorú máme, aby sme dali fanúšikom to najlepšie. Potom sú väčšinou už len dve možnosti – hotel alebo autobus. Snažíme sa upokojiť a nejak vstrebať ten adrenalín, ktorý sa vďaka show dostal do našich tiel a pokúšame sa zaspať. Alebo sa ožerieme s miestnymi a mesto spoznávame osvetlené pouličným osvetlením, nie slnkom. Musím povedať, že obe možnosti majú niečo do seba. A potom sa to všetko začína odznova.
Množstvo kapiel má svojho maskota: niečo, čo im prináša šťastie, niečo, čo potrebujú mať vždy so sebou. Máte niečo také aj vy?
Áno, nášho technika Mykkänena. Bez neho sme v prdeli.
Čo chápeš ako vrchol svojho zoznamu prianí?
Vypredať Wembley (štadión, nie arénu)! To je ale asi cieľom každej kapely. Ak nie, buď klamú alebo si proste len neveria.
Nachádzaš sa v starom motte „Sex, Drogy a Rock´n´Roll?
Povedzme to takto. Svet už nie je taký, aký býval, ale určite si ho užívam plnými dúškami.
Ďakujem za rozhovor!
Ďakujem aj ja a dúfam, že sa so všetkými vidíme na Bad Blood Rising Tour!
Pridal: Samuel Sámel
Pridané: 03.12.2017