rozhovor_2017-03-06_Edenbridge - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

ROZHOVORY
Po štyroch rokoch rakúsky symfonický metalisti vydali nový album. Kritika chválou nešetrila a fanúšikovia si album takmer okamžite zamilovali. Kapela tak neunikla ani mojej pozornosti a tak som si pripravil otázky, ktoré sa ujal zodpovedať gitarista a klávesák Arne „Lanvall“ Stockhammer.

 
Ahoj. Pokiaľ sa nemýlim, tak začiatky Edenbridge siahajú do roku 1988. Ako si spomínaš na začiatky?

Áno, je to už takmer 20 rokov. Ani sa mi veriť nechce, ako ten čas uteká. Všetko išlo veľmi rýchlo, keď sme nahrali náš debutový album v 1999 vo vlastnej réžii a potom sme ho rozoslali do 30-tich rôznych vydavateľstiev po svete. Po dvoch týždňoch sme mali kontrakt u Massacre Records a hneď na to v roku 2000 sme išli na turné spolu s Pink Cream 69 a AXXIS a všetko sa začalo.

Ktoré kapely mali Vás vplyv pri zrode kapely?

Hm povedal by som, že žiadne. Počúval som rôzne štýly hudby. Ako dieťa som vyrastal na klasickej hudbe a až ako teenager  som sa dostal k rokovej a metalovej hudbe. Moje obľúbené skupiny sú Dream Theater, Treshold a Marilion.

V kapele sa vymenilo mnoho hudobníkov. Ktorá zostava a ktoré obdobie považuješ za najlepšie?

Prvé obdobie a prvá zostava bola určite vynikajúca. Ale terajšia zostava je tiež výborná, takže môžem povedať, že terajšie zloženie skupiny a aj obdobie je to najlepšie.

Len pred nedávnom ste vydali nový album The Great Momentum. Ako ste s ním, ako kapela spokojní?

Noo, skoro jeden a pol roka  takmer denne som pracoval na piesňach pre nový album. Hlavne mixovanie bolo veľmi namáhavé. Sme nadšení  z nového albumu , ja osobne som veľmi spokojný. Myslím si, že čo sa týka heavies a aj dynamiky tak sme hodne pridali. Refrény a aj orchestrálna  časť znie priam monumentálne a Sabinin hlas má neskutočnú silu a výraz. Ale musím podotknúť, že sme počas týchto 3,5 roka neboli nečinní. Po ukončení „The Bonding“ sme chceli skúsiť niečo nové a tak sme spolu so Sabinou pracovali na akustickom projekte, ktorý sme nazvali „VOICIANO“. Táto myšlienka však vznikla už v 2010 vo Vietname. Cieľom bolo nahrať čo najviac živých nahrávok a pracovať bez nejakých efektov. Podmienkou však boli akustické nástroje. A v 2014 tak vyšiel prvý album s názvom“ Everflow“ , ktorý sme nahrali za pomoci Crowfunding a čiastočne aj vo vlastnej réžii. V tom istom roku sme dostali spontánny nápad, že by bolo načase zrekapitulovať prvých 15 rokov nášho fungovania na DVD. Pracovali sme na tom usilovne celý jeden rok a nakoniec z toho vzniklo dohromady 6 DVD a skoro 9 hodín čistého hracieho času s názvom „ A Decade And A Half...The History So Far“. Po ukončení tohto projektu sme na jar roku 2015 začali pracovať na novom albume „ The Great Momentum“. Súčasne s týmto nahrávaním som už od roku 2014 začal spolu s týmom 6-tich ľudí pracovať na veľkom projekte s názvom „Über Österreich“. Tento projekt ukazuje moju krajinu v nádherných obrazoch z perspektívy helikoptéry. Prvé 4 epizódy už boli odvysielané na začiatku roka 2016 a ďalšie pokračovanie bude nasledovať.

Hudobná kritika ho prijala veľmi dobre. Zaujímaš sa o recenzie v médiách, alebo radšej prijmeš odozvy od fanúšikov?

V prvej línii sú to určite fanúšikovia, pretože kritici nekupujú žiadne albumy. Nový album je v mnohých krajinách uznávaný a to je určite úžasné. Ale taktiež poteší  aj to, ak ho kritici prijímajú tak dobre.

Opíš mám nový album svojimi slovami.

OK. Písanie piesní a aranžmá asi jeden rok, potom tri mesiace nahrávanie a ďalšie dva týždne mixovanie. Ja vlastne stále kontinuálne zbieram rôzne rify, harmóniu, akordové štruktúry, melódie a vždy si ich zaznamenám. Takto som zozbieral množstvo materiálu, ktorý som mohol použiť. Začal som ich spracovávať na začiatku roka 2015 a z tohto materiálu vzniklo 9 piesní. Ale pieseň „ Until The End Of The Time“ mala však zaujímavú históriu vzniku. Pôvodne to bola pieseň na akustickom albume v mojom projekte VOICIANO. Jeden dobrý priateľ ma však priviedol na myšlienku, že by z tejto piesne mohla byť výborná rocková balada. Povedalo sa, urobilo sa a myslím si, že táto pieseň v novej podobe veľa získala. Erik Martensson už so mnou spolupracoval na titulnej piesni pre náš posledný album a bolo pekné znovu ho privítať na palube. Erik je totiž fenomenálny spevák a absolútny multitalent.
 
Na novom albume je zvuk gitár o niečo ťažší. Tentokrát sme použili iné zosilňovače, aby sme posilnili hlbší  zvuk gitár. Takto nám ostalo viac priestoru pre speváka a orchester. Myslím, že orchestrálne časti sme tiež lepšie nasadili. Bubny znejú prirodzenejšie. Thomas Strübler  z Crystallion und Juvaliant nám naspieval  podklady a chóry a bolo veľmi príjemné s ním spolupracovať. A čo sa týka Sabiny naspievala to naozaj fenomenálne.  A na záver piesne „The Visitor“ a „ A Turnaround In Art“  u nás ešte v tejto forme neboli.

Album ste skladali spoločne, alebo je to v kapele len záležitosť pár členov?

Hudba je odo mňa a na ostatných záležitostiach so mnou spolupracovala Sabina.

Symfonický metal je globálne vnímaný ako štýl, v ktorom sú v popredí len niektoré kapely, ale okrem Vás je tu aj mnoho ďalších  vynikajúcich kapiel. Mne to pripadá ako nedocenenie. Nemáš tiež tento pocit?

Áno sú tu dva veľké skupiny ako Nightwish a Within Temptation. My ako skupina nie sme takí populárni ako tieto dve skupiny, ale bolo tu niečo čo som z môjho pohľadu ako hudobník nemohol urobiť , chceli po nás veľké ústupky a my sme neboli ochotní ich urobiť. Je tu však mnoho ďalších faktorov, ktoré nie je tak ľahké vysvetliť.

Plánujete nejaké turné po vydaní albumu? Prezraď kde a v spoločnosti akých kapiel Vás môžu fanúšikovia zhliadnuť?

Práve sme sa vrátili z festivalu 70000Tons of Metal  v Karibiku a mali sme dva koncerty u nás v Rakúsku, ktoré dopadli nad očakávanie. Dúfam, že ich tento rok bude nasledovať ešte množstvo ďalších.

Klubové vystúpenia či festivaly? Kde radšej hrávaš?

Oba. V klube je to intímnejšie a aj kontakt s fanúšikmi rovnako. Ale na festivaloch oslovíš určite väčšie množstvo ľudí.

Ktoré krajiny v rámci turné radi navštevujete a do ktorej krajiny by ste radi prišli hrať?

Radi hráme všade. V Európe sme hrali od Španielska až po Nórsko skoro vo všetkých krajinách. K tomu pridaj ešte Rusko, Kórea, Čína, Thajsko, Vietnam a v Indonézii no a teraz práve v USA. Pekné by bolo keby sa k tomu pridala ešte aj Južná a Stredná Amerika. A veľmi by potešilo aj Japonsko a Austrália.

Ďakujem za Tvoj čas, ktorý si venoval mojim otázkam. Na záver máš niečo na srdci, čo by si rád odkázal fanúšikom na Slovensku?

Dúfam, že si čoskoro zahráme aj u Vás. Ďakujem za Váš záujem a aj za interview.

Pridal: Michal Roháč & Eva Roháčová
Pridané: 06.03.2017

  

 
© 2017 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky