NOVAROCK 2011 - Pannonia Fields II, Nickelsdorf, Rakúsko (Red Stage)

Ako už Samuel spomínal, príchod nebol veľmi slávny. Nejdem Vás tým ďalej zaťažovať tak prejdem rovno ku kapelám na červenom pódiu. 

SOBOTA

Turisas

Kapela z Fínska sa zas predviedla v plnej paráde pri ktorej nechýbalo výrazné maľovanie tváre , ktoré našťastie fanúšikov vôbec nevystrašilo, doplnené oblečením pravých severských barbarov. Už od druhej piesni začala zem doslova horieť . prach stúpal až do výšky strechy pódia doprevádzaný hotovou davovou psychózou. Za zmienku stoja aj úžasne zahraté husľové sóla. Jediné čo zamrzelo bolo nie veľmi dobré nazvučenie heligónky, ktorú bolo počuť iba z jednej strany pódia. Celé vystúpenie zakončili piesňou „Battle Metal“ za čo ich fanúšikovia obdarili zaslúženým potleskom.

First Blood

Každá kapela má mať svoj image, ale v tomto prípade táto metal-core skupina z USA statočne prestrelila. Štýl ala rovné šilty obrátené smerom dohora, oblečenie z motívom US ARMY, celkovo spev bol veľmi silený, bolo vidieť že spevák nie je vo svojej koži čo zakrýval mnohými nadávkami, ktoré radšej nejdem komentovať. Keby kompletne vynechali spev bolo by to aspoň viac počúvateľné. Malý počet fanúšikov síce urobil „mosh pit“ ale nič to nezmenilo na veci že to bolo veľmi nezaujímavé

Pain

Priznám sa že na začiatku som mal pochybnosti, pretože prvá pieseň mi pripomínala skôr štart vojenskej stíhačky ako melódie. Nakoniec sa to ale umúdrilo a bolo počuť aj dáke tóny. Kapela bola skvelo zohratá ale ani to nepomohlo aby sa pred pódiom rozhýbalo viac ľudí ako 3 rady pred pódiom. Dá sa povedať že sa ľudia bavili každú druhú pieseň a celé to začalo skladbou „Dirty woman“, ktorú najviac ocenilo nežnejšie pohlavie.  Svetlím bodom vystúpenia bolo perfektné zahranie piesne „Great Britain“.

Eisbrecher

Keď som na pódiu uvidel „umelcov“ oblečených v zimných bundách v takmer 30°C horúčave považoval som to za dehydratáciu a chcel si ísť kúpiť niečo na pitie. Žiaľ nezdalo sa mi to a ja som sa začal potiť aj za nich. Bolo vidno že táto kapela je miláčikom publika už pri prvej piesni. Spevák bol aktívny, behal, komunikoval s publikom a vyšlo to ako skvelá šou. Celý koncert mi ale spevák pripadal ako elegantný masový vrah za čo má u mňa +. Na konci spevák prišiel k publiku dával pred ľudí mikrofón a tí do neho z radosťou spievali.

Sick Of It All

Čo k tomu dodať? Šialená zábava od prvej chvíle! Koncert si hlavne užíval gitarista, ktorý na pódiu niekedy dokazoval akrobatické kúsky. Celkový dojem však kazila prehlušená gitara a silný vreskot speváka ktorý by prvé 4 piesne nepotreboval aparatúru. Celkovo sa na to dalo aspoň zaskákať a kapela dokončila setlist asi 10 minútovou poslednou piesňou pri ktorej vyrobili wall of dead a toto šialenstvo trvalo až do konca piesne.

Hammerfall

Nestarnúci rockery v rifliach a vybíjaných kožených bundách. Títo páni samozrejme nemuseli nikoho rozohrievať a tak od nástupu až po koniec bol môj zážitok veľmi silný. Zahrali piesne ako Bloodbound, Renegade, Hammerfall či Last man standing za čo ich fanúšikovia ocenili doslova standing ovation. Ukázala sa ale dorozumievacia chyba a keď sa Joakim spýtal kto ich vidí prvý krát, zdvihli sa ruky s pokrikom „JEEE“. Keď sa ich spýtal kto ich už videl viac ako raz tak sa zodvihli tie isté ruky s tým istým pokrikom J celé to bolo odohraté presne a čisto skoro ako albumová verzia takže zážitok bol veľmi dobrý.

In Extremo

Nástup na pódium bol veľkolepí a prvá pieseň na seba nenechala dlho čakať samozrejme doprovode pyrotechniky. Hra na gajdy a ich sóla bol silný zážitok spolu zo seba istým spevom a vystupovaním kapely. Potom prišlo uvoľnenie v podobe piesne  Vollmond ktorá sa výborne hodila na u kľudnenie davu. Jediný problém vidím len v nazvučení bubnov, na mojej strane som ich totižto takmer nepočul. Urobili na mňa veľký dojem, skoro taký ako kapela pred nimi.

The Darkness

Myslel som že ma prvý deň festivalu už nemôže nič prekvapiť ale opak bol pravdou. Žiaľ v tom zlom zmysle. Všetko to začalo enormnou svetelnou šou, ktorá oslepovala každého kto jej stál v ceste, vrátane hudobníkov. Tí boli o inom, svetelná šou sa aspoň dala zniesť! Výzor a šou speváka sa skôr podobali kombinácií divokého šamana pri privolávaní dažďa a hosťa gay baru s tvárou Salvadora Daliho.O speve by som toho mohol napísať veľa ale poviem len to že výškovo spieval asi ako Christina Aguilera. Trocha som mal strach či nezhorí pódium keď sa rakety odrážali od kovovej konštrukcie smerom dole späť na divákov. Táto kapela má iba dva plusy. Gitarista z výzorom Jimmiho Hendrixa a druhý že toto utrpenie pre mňa trvalo iba hodinu a pol.

The Sisters Of Mercy

Priznávam sa že túto kapelu som v živote nepočul aj keď sú na scéne už pomerne dlho. Uznávam ale že more pochybností o nej sa roztopilo ako jarný sneh! Skvelý nástup, vynikajúco zvolený set list a nálada ktorá sa šírila od kapely smerom k publiku bola tak výrazná a hustá že by sa dala krájať. Na túto kapelu nemám nič zlé, dokonca aj nazvučenie bolo úžasné. Jednoznačne najlepší výber headlinera na prvý deň.

NEDEĽA

Kellermensch

Začiatok kapely som skoro ani nepostrehol, každý až na pár jednotlivcov bol absolútne ticho takže mi to nepripomínalo festivalovú atmosféru. Za plus je ale čistý hlas speváka, nástroje ako kontrabas, klavír a husle, ktoré prijemne dopĺňali atmosféru. Najlepšie bolo ale držanie bass gitary, ktorú mal hudobník upnutú tesne pod ramenom a neobvykle vysoko. Najlepšou časťou ale bolo keď si spevák kľakol na kolená a zo slovami „fine place to pray for a miracle“ dvíhal ruky k oblohe. Všeobecne ju ale radím ako priemer.

Bloody Red Shoes

Ako druhá nastúpila táto dvojčlenná kapela na pódium s veľkým elánom. Trocha ma na začiatku mrzelo že ich je tak málo, hneď ako som si pozrel speváčku ktorá bola zároveň aj gitaristkou povedal som si, že ak nebude čo počúvať tak sa aspoň bude na čo pozerať. Našťastie bolo aj čo počúvať a celkom kvalitné. Ak budú takto hrať ďalej a zviditeľnia sa tak by boli lepšími headlinermi ako niektoré nemenované skupiny. Nakoniec to zakončil bubeník, ktorý vyskočil na bubny a ako o život bil na činely.

Jennifer Rostock

Už len začiatok predstavoval uvoľnenie, pretože publikum začalo povzbudzovať kapelu ešte skôr ako prišla na pódium. Hneď pri prvej piesni ukázali všetkým ako sa to robí a už nepovolili. Teda povolili. Pri piesni „Irgendwo Anders“ si speváčka zavolala chlapa s publika, posadila ho na stoličku a pri speve okolo neho tancovala, hladila ho, sadala si a bolo vidno že ani jemu to nie je všetko jedno. Po nej nasledovala ďalšia rýchlejšia pieseň a po nej si zavolala zas dievča. Spýtala sa či pozná text a po odpovedi „Ja“ jej do ruky strčila mikrofón a odišla preč. Dievča sa však nedalo zahanbiť a pesničku spievala s podporou Jennifer. Skvelá šou, skvelá zábava.

Katzenjammer

Úžasné, úžasné, úžasné!! Čisto dievčenská skupina kde boli speváčky oblečené ako cestou častom. Jedna ako kankán, druhá ako hippies atd. Figurujú v nej nástroje ako xilofón, harmonika, heligónka a zvláštne veľká bass gitara. Každá z hudobníčok pri inej piesni hrala na iný nástroj, čo je samo o sebe veľmi impozantné. Najviac sa asi ľuďom zapáčila pieseň kde bola v texte zakomponovaná veta „this is the world we live in“ myslím že to spieva Alcazar. Publikum a aj ja sme sa s nimi len ťažko lúčili.

Broilers

Robiť report na túto kapelu je veľmi zaujímavé. Je to mix Oi-Punku a Reggae. Vidno že domáci ich veľmi dobre poznajú pretože spievali takmer každý text spolu s kapelou. Žiaľ nevyhli sa technickým chybám a spevákovi bolo rozumieť každé tretie slovo. Keďže tento žáner mi je cudzí, musím urobiť sumár aspoň podľa toho čo som vide. Fanúšikovia v eufórií, kapela taktiež a ja dobitý pretože sa partia pri mne rozhodla pogovať J

Duff Mckagan Loaded

Jediná kapela ktorá ma druhý deň vôbec neoslovila! Stál som ďalej od pódia ale zvuk ktorý išiel od reproduktorov bol príšerný. Dupák na biciách mal zvuk vlnitého plechu po údere kladivom a bassu bolo možné vnímať len 3 piesne. Spev taktiež nič moc podľa mňa, frekvencia spevákovho hlasu bola až príliš vysokej frekvencie. Každopádne aj zvukár je iba človek a technika má svoje dni, kapela sa s tým vyrovnala ako profesionáli za čo im patrí môj obdiv.

Sublime With Rome

Spočiatku som myslel, že je to ďalšia šiltovková kapela ktorá si pomýlila festival. Našťastie to tak nebolo a fanúšikom sa dostal set ragae piesní v štýle Boba Marleyho. Veľmi sa mi ale nepáčilo to že bassák za celý koncert vyťahal asi krabičku cigariet (som nefajčiar) a dokopy sa skoro ani nehýbal. Ak sa snažil vyzerať drsne mal sa inak obliecť a hrať inú hudbu. Ale bol som veľmi prekvapený dobrou pohodou, pri ktorej sa kývali davy ľudí

3 Doors Down

Na túto kapelu som sa tešil najviac z druhého dňa. Nesklamali. Ohromne super zvuk a kapela ktorá si doslova užívala koncert by zanechala malú stopu v každom kto ju pozná. Hneď tretia pieseň bola pomalá a 90% ľudí malo silný emocionálny zážitok v podobe kvapiek sĺz. To by však nebolo ono keby sa v tom nepokračovalo a tak nasledovala séria balád ako When youre young, Here without you alebo Let me be myself pri ktorých sa dokonca rozplakal aj gitarista!! Nasledovala pieseň Kryptonite, potom pár melodických piesní a famózny koniec koncertu.

Flogging Molly

Kto by si vedel predstaviť ryšavého Íra s akustickou gitarou a úsmevom na tvári? Samozrejme všetci ktorý aspoň trochu poznajú túto kapelu! Už začiatok bol veselý a na spojení rocku z írskou hudbou bolo niečo ozaj magické. Ľudia skákali, behali, radovali sa a samozrejme pili do nemoty. Nebyť toho že mi ľudia poskákali po nohách a rozliali moje pitie by som si to užíval určite dokonale. Dokonca aj napriek tomu som mal stále úsmev na tvári a nechcel som aby skončili. Žiaľ ale museli rozlúčkovou pesničkou a pre mňa skočil druhý deň festivalu.

PONDELOK

Boysetsfire

Prvá kapela posledného dňa sa predviedla piesňou „Empire“, už pri ktorej som počul že spevák má pravdepodobne problémy s hlasivkami. Spieval zatiahnuto ale nedal na sebe nič vedieť. Kapela sa rozhodla pre setlist zo striedaním rýchlych a pomalých piesní čo zaručilo síce trocha stereotyp ale napriek tomu celkom zaujímavý a veľmi pekne zvládnutý koncert.

The Sounds

Už pri nástupe som si povedal že to bude celkom fajn lebo speváčka prišla v mini šortkách a voľnom tielku. Žiaľ osud má zvláštny zmysel pre humor a opäť to nebolo také ako som čakal že to bude. Speváčka mohla kľudne zahodiť mikrofón a spievať bez neho, bolo by to asi počuť viac. Čo ma dostalo tak to že som takmer celý koncert nepočul gitaru, možno preto že po troch dňoch hluku si moje uši povedali „A DOSŤ“. Počul som ju len keď nehrali klávesy a aj to len tak s polovice. Približne v strede koncertu zahrali pomalšiu pesničku a keby som pri nej zavrel oči prisahal by som že ju spieva 12 ročná dievča! Čas medzi piesňami si krátila vulgárnym slovníkom adresovaným k fanúšikom, ktorý ju za to mali pochopiteľne len radi. Zvuk kláves na ala „Techno“ si teda fakt mohli odpustiť a radšej dať do popredia gitaru.

Alter Bridge

Prvá vec čo ma zaujala a ktorej som teda vôbec nepochopil bolo pripevnené plexisklo pred bubeníkom, keďže týmto smerom nič neletelo. Zvuk bol silný, čistý a zaujímavý. Publikum oživili piesňou Blackbird a tí sa konečne začali baviť ako sa patrí. Chválim ešte gitarové sóla a samozrejme „bitku gitár“ kedy sa spevák a gitarista pokúšali dostať na svoju stranu čo najviac priaznivcov. V tejto bitke zaznelo kompletne 8 gitarových sól a bola to výborne odvedená robota

Pendulum

Takýto koncert som zatiaľ ešte nezažil. Kapela hrala 20 sekúnd a už som nevidel na pódium, ktoré bolo 50 metrov predo mnou! Jediné čo som videl bol obrys pódia a náhodné preblikovanie svetiel. Dôvodom toho bolo asi 7 mosh pitov pred pódiom a davy tancujúcich ľudí. Do celého areálu sa prakticky ani nedalo dostať a o hýbaní sa radšej ani nehovorím. Atmosféra super, koncert ešte viac a až na pár úrazov prebehol hladko. Hudobníci potvrdili že vo svojom žánri sú absolútna špička.

Social Distortion

Ľudia po koncerte Pendulum boli značne unavený alebo na ošetrovni, takže tanečný efekt bol značne obmedzený. Keď som uvidel speváka ktorý mi pripomínal skôr neoholeného Justina Timberlakea, zas som myslel na útek. Keď začali hrať štvrtú pieseň tak som si predstavoval že sedím v kamióne a pri takejto hudbe uháňam diaľnicou na západ. Po kapelách pred ňou úplne kľudná a pohodová hudba vhodná na dlhšie počúvanie, no nedával by som ju medzi kapely Pendulum a System of a down aby publikum nevychladlo. nebolo to zlé, ale povedzme si pravdu ani najlepšie.

System Of A Down

K SOAD sa veľa napísať ani nedá, aspoň nie bez superlatívov. Videl som ich prvý krát a urobili na mňa ohromný dojem, veľká svetelná šou, kreácie speváka. Pesničky ako Toxicity, Chop sue, BYOB a Sugar rozhýbali už aj tak nezastaviteľné šialenstvo v publiku. K SOAD sa fakt nedá napísať nič iné ako najlepší koncert dňa, najlepší koncert na červenom pódiu a najlepšia atmosféra. Jednoducho naj!