Kapela je na hudobnej scéne zatiaľ nováčik, avšak máloktorá kapela svojim debutovým albumom poriadne rozvíri prach. Ich debut Mercy& Misery bol mimoriadne kladne hodnotený ale viac o kapele a iných veciach vám už prezradí gitarista Rene Bogdanski.

Na scéne ste takpovediac nováčikovia. Od kedy sa presne datuje vznik kapely The Very End?

Skupina The Very End začala už veľmi skoro ako vedľajší projekt. Prvé a nepravidelné stretnutia sa začali odohrávať  v skúšobni a to už v roku 2003. Vtedy sme chceli len jedno, popri našich skupinách, ako Night in Gales a Destillery  robiť hudbu - bez nejakých veľkých cieľov. Po nejakom čase sme zbadali, že hudobne, ale aj ľudsky si veľmi dobre rozumieme. Rok 2005 bol niečo, ako rok zrodenia skupiny The Very End a v tomto roku sme nahrali svoje prvé demo a hrali sme svoje prvé koncerty ako skupina. Časom sme to začali brať vážnejšie a zo skupiny The Very End sa stala hlavná skupina. Naše druhé demo  „Soundcheck for your funeral“, ktoré sme nahrali v roku 2008 nám prinieslo prvý kontrakt so spoločnosťou Dockyard1 a nahrali sme svoje debutové CD „vs. Life“. Potom však spoločnosť zbankrotovala a naše CD „Mercy & Misery“ sme najprv kompletne vyfinancovali sami. Potom sme začali spolupracovať s SPV. Teraz sme v napätí čo nám prinesie budúcnosť.

Predpokladám, že kapela mala určite niekoľko variácii svojho názvu. Prečo ste si zvolili práve názov The Very End? Čo tento názov vyjadruje?

Prvé roky sme nemali žiadne meno, pretože skupina bola vlastne iba skúšobný projekt. Keď sme sa však začali zaoberať skupinou vážnejšie, samozrejme, že tu vyvstala aj otázka ako  sa budeme volať, a tak sme dali hlavy všetci dokopy. Meno The Very End bol nápad Björna. Chceli sme meno, ktoré znie metalovo, ale hneď neprezradí, aký druh metalu hráme. Okrem toho sme chceli aj meno, ktoré by sedelo k našim textom. Toto meno splnilo všetky naše kritériá najlepšie. Okrem toho toto meno poskytuje určité možnosti  interpretácie, čo sa týka významu. To sa mi veľmi páčilo a práve preto nechcem vysvetľovať čo tento názov znamená.

Pred vydaním vašej novinky, ak sa nemýlim sú ešte dve demá , s akým ohlasom sa stretli tieto nahrávky?

Obe demá mali naozaj veľmi dobré ohlasy, či už od novinárov, tak aj od fanúšikov. „2K5“ bol napríklad  v nemeckom  Legacy  Magazíne nováčikovský tip a „Soundcheck for your funeral“  sa stal dokonca demom mesiaca v Metal Hammer Magazíne. To bol možno tiež jeden z dôvodov, prečo sme neskôr dostali našu prvú ponuku na nahrávanie. 

Dajú sa ešte tieto nahrávky zohnať? Alebo ich niekedy budete chcieť vydať napríklad ako bonusový materiál?

Ešte predávame zopár exemplárov na koncertoch, ale už ich nemáme veľa a nemáme ani v pláne znovu ich nahrať. Pieseň „The Black To Come“  sme nahrali v novej verzii na Album „Vs. Life“. Ak by sme uvažovali o znovuvydaní , tak by sme chceli, aby bol ako bonusový materiál na Albume.  Ale aj dve piesne z „Soundcheck for your funeral“ a to pieseň „ The Loss Theory“, ako aj „Flatline“ sú taktiež na albume“Vs. Life“. Či nahráme aj ostatné piesne, to ešte neviem , ale je to dosť možné. Niekedy tento materiál hrávame na našich koncertoch. 

Tento rok vydávate svoj debutový album Mercy & Misery. Tento album je mimoriadne vydarený. Ako ste s ním spokojný?

Ďakujem za pochvalu. Ale nie je to správne, pretože to nie je debutový materiál. Je to vlastne náš druhý album. Neviem presne či náš prvý album „Vs. Life“ bol vydaný na Slovensku, a je dosť možné, že Album „Mercy&Misery „ je vlastne prvý album, ktorý u Vás vydávame. Sme veľmi spokojní s výsledkom.  Samozrejme, že počas nahrávania máme nejaké miesta, pri ktorých si povieme: Toto, alebo toto som mohol nahrať inak, lepšie. Ale všetkému musí byť raz koniec, aj nahrávaniu. Inak sa môže stať, že nikdy neskončíš.

Myslím, že oproti nášmu prvému albumu sme sa podstatne zlepšili a sme na dobrej ceste nájsť náš vlastný štýl. Toto je pre mňa dôležité aj u iných skupín z pohľadu poslucháča. Je dobrým znakom aj to , že ohlasy novinárov sú tak pozitívne a mnohí z nich majú problém priradiť nás k nejakému štýlu, to všetko nám dáva najavo, že sme na dobrej ceste. 

Veľa asi spravila aj spolupráca s producentom Waldemarom Sorychtom. Ako sa vám s ním pracovalo?

Spolupráca s Waldemarom bola vynikajúca a nás ako skupinu posunula ďalej aj hudobne. Bez neho by náš nový album znel úplne inak. Veľa práce sme dali do predprodukcie, počas ktorej Waldemar dosť zásadne zasiahol do štruktúry piesní.  Spočiatku sme si museli zvykať na to, že niekto takto zasahuje do našich piesní. Ale nakoniec sme museli uznať, že v mnohých ohľadoch dal do pohybu tú správnu páku.

Tématika textov. Akými udalosťami, alebo vecami sa zaoberáte v textoch?

Témy sa rôznia. Niekedy sú to veľmi  osobné veci, niekedy je to dosť politicky zamerané, ako napríklad pri piesni „ A hole in the sun“, ku ktorému sme aktuálne natočili aj video, ktoré čoskoro  bude možné aj zhliadnuť, ide tu o fiktívny antivojnový príbeh. Pokúšame sa našim textom dodať aj nejakú metalovú rovinu – čo niekedy môže dopadnúť aj humorne. Texty skladáme väčšinou až potom čo je zložená hudba. Björn skúša potom  texty doladiť  už do existujúcej atmosféry piesní.

Pri komponovaní ste ako celok, alebo je to len záležitosť niektorých členov?

The Very End bol už od začiatku nastavený tak, aby sa každý člen mohol kreatívne uplatniť. Od začiatku to často nebolo tak jednoduché, pretože vo väčšine skupín je to tak, že dvaja, alebo jeden človek má hlavné slovo. U nás je to inak.  Nie sú tu žiadne predpisy, okrem toho, že na konci sa to musí páčiť všetkým. To je možno ten hlavný dôvod, prečo je naša hudba tak rôznorodá. Vznik piesní je tiež veľmi rôzny. Niektoré vzniknú v skúšobni  pri stretnutiach, iné kompletne v počítači. Predtým ako ideme nahrávať nejaké Cd tak je tu vždy nejaký počiatočný produkt, pri ktorom všetky piesne ešte raz vyskúšame. Vtedy sa často stane, že z jednej piesne sú zrazu dve, alebo pieseň úplne prepracujeme. Napríklad časti z piesní „ Rat Nation“ a „ For all things undone“ boli kedysi jednou piesňou, ktorý sme kompletne rozdelili. 

Ku albumu patrí aj turné na jeho podporu. V spoločnosti ktorých kapiel sa vydáte na koncertné pódiá?

Naše vydavateľstvo nás chce poslať na Európske turné a my by sme to uvítali. Ale zatiaľ ešte nemáme nič potvrdené. Budem veľmi rád ak v 2011 navštívime aj Slovensko.

Hudba vás asi zatiaľ neživí. Čím sa okrem hrania živíte?

Ja podnikám a mám agentúru  Social Media Beratung a pôvodne som sa venoval novinárskemu povolaniu. Náš spevák Björn  je Ilustrátor a venuje sa grafickému  dizajnu a navrhoval už dizajn pre mnohé známe skupiny. Basgitarista Marc študuje na pedagogickej škole a bubeník Daniel a gitarista Volker pracujú v sociálnej oblasti. 

Čomu sa ešte rád venuješ okrem muziky?

Tu môžem hovoriť len o sebe. Popri práci a skupine mi na to neostáva veľa času. Pokúšam sa tak trochu ako sa dá pravidelne športovať. Okrem toho som už od detstva vášnivým fanúšikom Star Wars kníh a komiksov a časom sa mi podarilo nazbierať celkom peknú zbierku. Okrem toho sa už od čias čo som študoval históriu venujem histórii a to hlavne sa venujem histórii Prvej a Druhej Svetovej vojny a Nacionálneho socializmu v Nemecku.

Ďakujem ta tvoj čas venovaný našim čitateľom. Chceš im na záver ešte niečo odkázať?

Ďakujem veľmi pekne za Rozhovor a pevne dúfam, že budeme mať tú možnosť hrať na Slovensku. Ak ste zvedaví na našu skupinu, navštívte naše webové stránky www.theveryend.net a kúpte si náš Album - Čaute!!