Vzostupy a pády. Takto by sa dala zhodnotiť hudobná kariéra nemeckého trashmetalového tria. Kapela už v minulosti svojou muzikou a textami vedela poriadne rozvíriť zdanlivo pokojnú hladinu spoločnosti. Novým albumom Destruction znovu vytiahla na svetlo sveta všetku jeho špinu, ale o tom ako aj mnohých iných veciach sa rozhovoril spevák a basgitarista Schmier.

Destruction sa prvý krát objavili na scéne v prvej polovici 80-tich rokov. V začiatkoch ste boli označený ako blackmetalová kapela aj vďaka vášmu vtedajšiemu výzoru. Ktorých kapiel si si bral inšpiráciu ?

Keď som začínal, vtedy ešte neboli žiadne blackmetalové alebo trashmetalové skupiny. Bol to predovšetkým heavy metal. Preto sme chceli byť extrémnejší a robiť niečo nové, čo by nás naplňovalo.

Trash metal sa postupne vyvinul ale nebol trash ako trash. V tej dobe boli takzvané Bay Area kapely ktoré sa objavili v amerike a ich protiklad boli vznikajúce kapely v nemecku, ktoré boli oveľa tvrdšie a ortodoxnejšie. Myslíš, že je dôležité okrem hudobných vzorov aj prostredie či kontinent z ktorého sa kapela objaví?

Áno. Americký trash metal bol vždy trochu viac melodickejší a trochu viac sympatickejší v tých časoch. Nemecký trash metal bol vždy viac brutálnejší, tvrdší a nie veľmi priehľadný. Môžem povedať, že je dôležité miesto vzniku. Na každý pád keď trash prišiel na nemeckú scénu, často sme mali problémy nájsť si prácu. Mali sme problémy v spoločnosti. Čo sa týka amerického trash metalu k tomu nemôžem veľa povedať, pretože sme sa podľa neho neorientovali.

Vašu kariéru je možné rozdeliť na dve dekády v tej prvej ste vydali šesť albumov avšak ten posledný Cracked Brain bol už od toho čo kapela produkovala dosť vzdialený. Tá zmena bola na nátlak vtedajšieho vydavateľa, alebo to bol odraz vtedajších vzťahov v kapele, ktoré neboli práve najlepšie?

Myslím si, že o tomto by sa dalo diskutovať, pretože v tej dobe sme sa rozpadli. Hudobne sme boli v tej dobe úplne niekde inde a chceli sme robiť niečo iné. Názov Cracked brain dobre sadol na tento album, pretože vtedy sme veľmi tvrdo pracovali ako predošlé roky, čo viedlo k rozpadu. Tieto veci sa odzrkadlili a tak isto aj vtedajšie provízie v tom, že po tomto albume sa Destruction rozpadol kvôli tvrdej práci.

Po tvojom odchode s Destruction si sa objavil v kapele Headhunter. Kapela aj napriek celkom slušnému úspechu nevydržala dlho. Z hudobnej scény si  sa vytratil na dosť dlhé roky. Počas tej doby si premýšľal nad návratom k muzike, alebo si bol z toho všetkého unavený, znechutený a jednoducho si potreboval robiť niečo úplne iné?

Z kapelou Headhunter sme nahrali tri albumu v 90 – tych rokoch a v tom čase bol heavy metal nie veľmi žiadaný. Boli to veľmi ťažké časy a mnohí boli toho názoru, že heavy metal je mŕtvy. Posledný album skupiny Headhunter sme nahrali v roku 1994 a celý ďalší rok som potom premýšľal, čo bude ďalej. V roku 1996 som túto skupinu odložil k ľadu, alebo sa viac menej rozišla. V tomto čase som otvoril svoju vlastnú reštauráciu a v roku 1999 dozrel čas na reunion Destruction. Bolo to aj preto, že sa ma mnohí fanúšikovia pýtali, kedy sa vrátime. Bol to správny čas. 

Čomu si sa venoval v dobe keď si takpovediac muziku zavesil na klinec?

Od doby čo sme sa rozpadli až do roku 1999 kedy sa Destruction vrátil na scénu som prevádzkoval reštauráciu, ktorá bola vtedy mojim zdrojom príjmov. Reštauráciu som vlastnil do roku 2006 kedy som ju predal, pretože som sa chcel plne venovať kapele.

Ešte by som sa rada opýtala na albumy 'Neo-Destruction' - Them not me, Destruction a The least successfull human cannonball. Tieto albumy sa radia do diskografie kapely, alebo je to mimo albumov v diskografii kapely?

To je tak. Tieto album vyšli pod menom Neo-Destruction, ale je to trochu iná muzika, iná skupina a vlastne len rovnaký vydavatel ako môj. Tieto albumy boli veľmi kontroverzne prijaté. Vlastne sme nikdy skutočne neskončili, ale Destruction je iba to, čo sme vydali v 80-tych rokoch. Bola to iná hudba, iný štýl, iní hudobníci a preto tieto albumy nemajú nič spoločné s Destruction.

Nástupom nového milénia sa Destruction objavili na scéne a musím uznať, že návrat bol skutočne skvelý o čom svedčil aj album All Hell Breaks Loose. Kto bol iniciátorom návratu na scénu?

Áno. Premýšľali sme nad tým, že sa vrátime a bolo nám jasné, že je pred nami tvrdá práca, aby sa skupina vrátila na pôvodnú cestu. Bolo to ťažké znovu získať rešpekt u ostatných hudobníkov a po hudobnej stránke to bolo ťažké. Našťastie sa nám to podarilo a pôvodná skupina sa znovu etablovala na scéne.

Prejdime na vašu novinku Day Of Reckoning. Už jeho názov nesie v sebe niečo zlovestné. Akú odplatu si myslel jeho názvom?

Day Of Reckoning je deň zúčtovania, alebo aj ako súdny deň. V roku 2012 prichádzajú znova na nás príbehy z Apokalypsy a texty na tejto platni sú akoby prichádzajúce z temnôt, pretože tento svet práve stojí pred rozhodnutím. Názov tohto  albumu perfektne sadne k tejto predpovedi. Ak budeme naďalej takto pokračovať, tak jednoducho jedného dňa príde súdny deň. Tomuto zodpovedá aj obal, ktorý je veľmi temný a hlboký.

Predpokladám, že autorom textov si ty a predpokladám, že odrážajú tvoje vnútorné pocity. Uveď čitateľov do hĺbky jeho textov.

Texty sú o veciach, ktoré sa stávajú na tomto svete. Ak má človek tú možnosť vidieť príbehy z pohľadu heavy metalového hudobníka, čo sa na tomto svete stáva, aké problémy majú ľudia, to všetko slúži ako predloha mojich textov. Napríklad tiež aj ako byť iný, o spoločnosti, vojnách, náboženstvách a to, že tieto problémy ničia spoločnosť. Je to pre mňa akoby terapia toto všetko napísať. 

Po vašom reunione v roku 2000 ste mali dosť časté zmeny bubeníkov. Ako sa zatiaľ udomácnil v kapele nováčik.

Nebolo ich až toľko. Bolo to tak. Počas návratu hral s nami Sven Worman, ktorý u nás hral jeden rok. Potom prišiel Mark, ktorý u nás bol  deväť rokov. Náš nový bubeník pochádza z Varšavy a je veľmi motivovaný a technicky je najlepší bubeník, ktorého sme kedy mali. Technický bubeník je veľmi dôležitý, pre trash metalovú skupinu. Tento nový muž sa volá Vaaver a sedí k nám perfektne. Na novom albume môžeme počuť aký je rýchly, tvrdý a brutálny. 

Ty a Mike ste starý známy, takže nováčik to má vždy ťažké zapadnúť medzi takúto dvojku. Aký by mal byť po ľudskej stránke človek aby medzi vás zapadol?

Vlastne to nie je také ťažké. Človek musí akceptovať určité veci, musí vedieť kto je šéfom v skupine, ale inak mu ponechávame dosť miesta. Veľmi dôležité je aby bol angažovaný, otvorený k okoliu a spolupracoval s nami. Dôležitá je spolupráca. Nový bubeník musí mať tieto vlastnosti a tiež musí mať rád hudbu. Náš nový muž k nám dobre zapadol, je vzdelaný, prichádza z Poľska, je dobrý hudobník a vie sa zabávať. Rád cestuje a môžeme to takto povedať, že asi by k nám ťažko zapadol abstinentský vegetarián a krátkymi vlasmi J, ale vlastne ho máme kvôli práci a má u nás angažmá a musí ukázať čo v ňom je.

Po vydaní albumu bude určite nasledovať turné. Ktoré kapely budú mať tú česť zahrať si s vami?

V prvej časti hráme spolu s Overkill, Heathen a After All. Potom hráme v Amerike a tam je to Destroyer 666. Sú to austrálčania. Ďalej ešte nie je všetko dohodnuté.

Vaše turné Slovensko zatiaľ obchádza, ale v minulosti ste už v našej krajine hrali. Na slovenského promotéra, ktorý v roku 2004 vás sem pozval hrať asi nespomínate najlepšie( viem o ňom svoje a aj mnoho fanúšikov tiež), ale keby vás niekto iný zo Slovenska oslovil prišli by ste aj slovenských fanúšikov potešiť?

Určite, rád by som prišiel na Slovensko si znova zahrať. V posledných pár rokoch sme na Slovensku hrali, ale nemôžem si spomenúť na žiadne zlé príhody. Budeme sa veľmi tešiť ak by nás nejaký slovenský promotér zavolal hrať. 

Ďakujem ti za tento rozhovor a pre mňa ako veľkého fanúšika bolo potešenie a česť urobiť s tebou rozhovor. Na záver je niečo čo by si chcel našim čitateľom odkázať?

Chcem im povedať, že ak by sa nám nejako podarilo dostať sa na Slovensko radi by sme prišli. Chcem svojich fanúšikov ubezpečiť, že sa o to pokúsime, ale pre nás je dôležitá vaša podpora. Dúfame, že v roku 2011 budeme môcť zahrať náš nový album a spolu s Vami oslavovať!