Bluesrock na našich stránkach často nevidno. Tentokrát však výnimku spraví hudobník známy najmä z Motörhead a Thin Lizzy – Brian Robertson, so svojím sólovým albumom „Diamonds and Dirt“. O tom ako tento počin vznikol, o kapele ale  aj o svojich začiatkoch nám nepovie nik iný, ako Brian...

Ako prvé ma dosť zaujalo, že na to, aký si známy hudobník, je pomerne problém nájsť nejaké informácie o tvojej sólo kapele. Čo by si našim čitateľom o nej vedel povedať?

No, na bicích nám hrá Ian Haugland, bubeník Europe. Na basgitare Nalley Pahlsson z Treat a Therion. Spieva Leif Sundin a druhý vokál robí Liny Wood –sólo  umelkyňa zo Švédska. No a potom som to ja, hrám na gitaru a spievam na svojom albume

Album je poskladaný zo skladieib, ktoré si na páskach dal Sorenovi. Aké staré sú tieto piesne?

Vznikali počas 30 ročnej periódy. Proste sú pozbierané z čias v tejto dobe. Mal som ich na páskach v taške a vlastne som si ich dodnes všetky ani nevypočul. Vyzerá to tak, že to je aj na ďalší album. Nie je v tom zainteresovaná žiadna nahrávacia spoločnosť. My, ja a Soren, to robíme len sami pre seba. Nie je to cieľom žiadnej nahrávacej spoločnosti, kapely alebo čohokoľvek. Je to hlavne moja osobná záležitosť.

Hudba je najmä o pocitoch. Nemal si problém dostať sa do pocitov, ktoré si mal v dobe vzniku týchto skladieb?

Nie. Mnohé z tých skladieb som napísal na klávesoch a bicích, takže čo som vlastne spravil bolo, že som si zobral myšlienku skladieb a dal som to dokopy s tým, čo som chcel dnes. Prepísal som texty skladieb, aby som ich dal do sitácie, v ktorej som dnes. Je to pre mňa veľmi čerstvé.

Mohol by si nám popísať album trocha detailne?

Je to album založený na blues. Je v tom istá kontinuita, aj keď piesne sú často dosť rozdielne. Nemôžem rozpisovať skladbu po skladbe, vieš, to by sme tu boli celý večer. (Smiech.)

Keď sa pozriem na album, vidím obal, ktorý je postavený na fotke. To je v dnešnej dobe pomerne netradičné. Čo ťa priviedlo k tomuto rozhodnutiu?

No, bol to vlastne Sorenov nápad, nie môj. Chcem som proste len niečo jednoduché., vieš, diamanty a špinu („Diamonds and Dirt“). Tak som to nechal na Sorena a on mal kopec rôznych nápadov. Až sme sa nakoniec dostali k tomuto.

Album obsahuje cover verziu „10 miles to go on 9 mile road“ od Jima Whitea. Prečo si si vybral práve túto skladbu? Čo pre teba znamená tvorba Jima Whitea?

Milujem hudbu Jima Whitea, pretože má gule. (Smiech) Ale pomerne jednoducho sa dostal do môjho materiálu a som jeho veľkým fanúšikom. Ale ja som vlastne len zobral jeho riff a spravil som ho poriadne heavy, vieš. Myslím, že sa nám to podarilo. Ja som to pôvodne ani nechcel robiť, Soren ma k tomu dotlačil.

Pre „Diamonds and Dirt“ nemáš naplánované žiadne turné. Odohráte aspoň nejaké koncerty? Je už niečo potvrdené?

Je trocha zložité dať dokopy túto kapelu na turné, pretože jej členovia hrajú aj v iných kapelách. Možno si zahráme na nejakých letných festivaloch. Začneme tam a stále zostane nejaká možnosť na malé turné. Ak bude každý dostupný... Nič však ešte nie je potvrdené...

Je možné, že v budúcnosti budeme počuť o nejakom ďalšom materiáli od Brian Robertson Band? Je možné, že v budúcnosti uvidíme nejakú stabilnú Brian Robertson Band?

No, toto je Brian Robertson a už stabilná je.. (Smiech) Viac stabilní nie sme len preto, že každý hrá ešte niekde inde. V budúcnosti sa k novému materiálu, samozrejme, dostaneme. Bude to rovnaká kapela. (Smiech) V rovnakom štúdiu. (Smiech) Vieš, už je to všetko dosť stabilné.

Vráťme sa teraz v čase trocha naspäť. Kto spôsobil, že si sa rozhodol hrať na gitaru?

Bol to Peter Green z Fleetwood Mac. Je to najlepší bluesový gitarista.

Aké boli tvoje začiatky? Kedy si pochopil, že by si chcel byť profesionálnym hudobníkom?

Nie je to niečo, čo by si pochopil. Odišiel som z domu s tridsiatimi librami vo vrecku, gitarou a paličkami od bicích a išiel som rovno do Londýna. V hlave som nemal nič, len hru na gitaru. Žiadnu otázku toho, či chcem byť profesionálom. Vlastne som nemyslel na nič iné. Nič len umenie. Vieš, ono sa to proste stalo. (Smiech) 

Vyzerá to tak, že sme sa dostali na koniec tohto interview. Je tu ešte niečo, čo by si chcel čitateľom a fanúšikom odkázať?

Len by som sa chcel poďakovať za záujem. Bolo to príjemné prekvapenie, pretože sme ozaj nepredpokladali, že o tento album bude taký záujem. Vieš, pre mňa so Sorenom je to pomerne osobná vec, čiže tento záujem nás neskutočne teší.