23. júla 2024

THIRTY SECONDS TO MARS – Jagwar Twin

10.5.2024 – Hokejový štadión O. Nepelu, Bratislava

Koncert na bratislavskom zimáku je vždy veľká vec a tento krát to bolo vecou hlavne mladšej generácie. Tisícky ľudí, ktorí svoje tínedžerské roky prežívali na prelome milénia a mladších hodiny pred koncertom stáli v usporiadaných radoch pred sálou a čakali na otvorenie. To sa neustále odďaľovalo a aj napriek avizovanému začiatku o 20:00 sa ľudia k pódiu začali dostávať len pár minút pred pol ôsmou. O to väčšie prekvapenie bolo, keď prvé tóny predkapely zazneli už 19:50.

JAGWAR TWIN so svojou fúziou pop rocku, elektronickej hudby a rapových prvkov sa predstavil v podobnej zostave, akú sme čakali od hlavnej kapely, a teda spevák – gitarista – bubeník. Aj napriek zjavnej snahe zaujať však bolo publikum pomerne chladné. A to teda ponúkli aj chuťovky ako „Great Time To Be Human“ s jemným reggae nádychom alebo až rapový kúsok „I Like to Party“. Reálne zaujala až posledná hra na istotu vo forme „Bad Feeling“, ktorá bola zaujímavou vlastne hlavne kvôli vsuvke notoricky známych veršov z filmu Willy Wonka a továreň na čokoládu.

Následne sa za 15 minút kapela spratala z pódia a my sme ďalších pár desiatok minút čakali na 21:05, kedy začalo odrátavanie. Tu sa ukázalo, že aj majster tesár sa občas utne a intro vo forme odrátavania od 100 do 30 bolo nie celkom podareným prekladom cez Google translate a tak sme sa namiesto „sto – deväťdesiat deväť“ a tak ďalej dočkali „stý – deväťdesiaty deviaty -…“. Aj toto faux pas ale do posledného jedinca v sále všetci odpustili príchodom trojice z THIRTY SECONDS TO MARS a spustením otváracej „Up in the Air“. Pôsobivá vizuálna show s gigantickou trojuholníkovou LED obrazovkou by ale bola pre čo i len slabého epileptika nočnou morou. Dav ale šalel, čo ešte znásobil jeden z najväčších hitov „Kings and Queens“. 30 Seconds to Mars je známe tým, že na pódium ťahá ľudí z davu. Prvý krát sa šťastie usmialo na náhodnú štvoricu počas skladby „Rescue me“, kde sa ukázala aj všímavosť Jareda a fakt, že sa oplatí nezanedbať prípravu – na pódium vytiahol chalana s nápisom „Rescue me from the crowd“ (Zachráň ma z davu). Skladba striedala skladbu, ale najväčšie reakcie vždy prichádzali pri starých hitoch – či už to bol „A Beautiful Lie“ alebo „Hurricane“ či „This Is War“. Keď si počas „Alibi“ vytiahol milý párik na pódium, bolo to celé milé a romantické, kým sa chalanisko lámanou angličtinou (tréma je sviňa) priznal, že vlastne sú len spolužiaci z výšky a vidia sa po štyroch rokoch. Ups. Každopádne dostali sme sa do druhej polovice setu, kedy najviac zarezonovali „Night of the Hunter“, „City of Angels“ a „Attack“ a kapela sa pobrala z pódia. To však nemohol byť koniec a po chvíli sa vrátili na novinku „Stuck“, ktorá dav rozhýbala, „The Kill (Bury Me)“, ktorá ho dostala do kolien a najväčší hit „Closer to the Edge“ s tridsiatkou fanúšikov na pódiu, kedy dav išiel do totálneho vytrženia. Tu ale utlo, kapela sa poďakovala a rozlúčila.

Aké to bolo? Malo to všetko – neurčitú predkapelu, ktorá síce mohla zaujať, ale nebola vôľa, Jaredov absolútne scestný odev, skvelú hudbu, perfektný zvuk, vizuálne efekty z inej dimenzie a atmosféru ako z veľkej knihy. Možno jediné, čo tomu chýbalo bola nálepka na plagáte pred halou hlásajúca „VYPREDANÉ“ a tí ktorí si túto možnosť nechali ujsť môžu rozhodne len a len ľutovať.