23.6.2025 – THE HU, DELORAINE – Refinery Gallery, Bratislava
Je pondelok a ako každý týždeň „s chuťou“ odkrútite prvý deň v práci. Niekedy sa to ale dá prežiť o čosi lepšie, lebo vidíte svetlo na konci tunela. Pre mňa a ďalších zhruba 2000 ľudí bola tým svetlom na konci tunela vízia večerného príjazdu mongolskej hordy. Znie to divne? Možno. Ale do Bratislavy malo prísť už takpovediac legendárne The HU a to bola príležitosť, ktorú si nemôžeme nechať ujsť.
S pár minútovým sklzom sa otvorili brány a prví fanúšikovia vbehli do haly vo Vlčom hrdle. Po rokoch som opäť prekročil prah Refinerky aj ja a opäť nechápavo krútil hlavou nad tým, aký skvelý priestor ponúka.
Aký by to bol ale pondelok, keby sa niečo nepo…? V našom prípade to bol fotoaparát, ktorý mal tento epický večer zvečniť. Nevadí, budeme sa musieť vynájsť. Na pódium sa totiž po hodinke a pol (neúspešného) maturovania nad pokazeným foťákom objavujú DELORAINE. Energická partička z Česka sa v Bratislave objavila znova … no …. znova po necelých dvoch mesiacoch. Ale na ľuďoch to vidno nebolo, pretože tak kapela, ako aj ľudia sa skvele bavili. Zmes nástrojov, ktoré na metalovom koncerte nie sú úplným štandardom, tanečné kreácie a kostýmy – to všetko dotváralo skvelú atmosféru. Koncert mal energiu, kapela skvele komunikovala s publikom a až na pár miernych gýčov (ktoré sa ale dali pomerne jednoducho odpustiť) išlo o perfektný koncert. Novinka Dryáda odspievaná v dryádštine bola milá a dryádština bola skôr perfektný prostriedok na prácu s publikom ako skutočne niečo, čo by sa mohlo podobať jazyku. Koncert si sála užívala a kapele energiu vracala. Na zahriatie pred The Hu skvele zvolená predkapela, ktorá do konceptu show zapadla úplne dokonale.
Po hodinovom sete a niečo málo viac ako polhodinke prípravy pódia pre hviezdnych Mongolov sa opäť zotmelo a v priestore sa začalo ozývať zborové „Hu, Hu, Hu“ dvoch tisícov ľudí. Ešte pred tým, ako sa THE HU vôbec dostalo na pódium to tak v Refinerke znelo, ako bojový pokrik pred príjazdom mongolskej hordy. To, čo sa udialo potom mi, a v tomto bode mi prosím ospravedlňte výber slov, ujebalo dekel. Charizma mongolského hromu, ktorý sa za zvukov búrky z von prehnal Bratislavou sa len ťažko dá opísať. Nekonečná energia, ktorá sa valila skladbu po skladbe z pódia sa vracala z davu, ktorý bol takmer v extáze a takmer v každej prestávke medzi skladbami sa ozývalo zborové „Hu, Hu, Hu“ v podaní stoviek a stoviek hlasov.
Skladby prechádzali jedna za druhou, miestami si človek v polke skladby uvedomil, že pozná najmä tú druhú verziu, v ktorej hosťoval niekto známy – napríklad ako v prípade The Song of Women, ktorý bez Lzzy znie úplne inak. Dynamika na pódiu aj pod ním bola neuveriteľná a je len málo kapiel, ktoré operujú s takouto charizmou a energiou.
Ak bola prvá časť koncertu šialená a energická, to, čo prišlo v poslednej tretine, kde sme sa dostali k najznámejším kúskom to posunulo ešte o level ďalej. Začalo to mongolskou verziou klasiky od Iron Maiden – The Trooper. Pokračovalo to Black Thunder a asi najznámejším hitom kapely Yuve Yuve Yu. Pomyselnú bodku za tým dali skladby The Wolf Totem a This is Mongol. Potom si opäť zborovým „Hu, Hu, Hu“ dav vypýtal aj prídavok a po finálnom kúsku Chi Bishee už prišlo len na ďakovačku a rozlúčku.
Napriek tomu, že ste si toho práve prečítali dosť, nemyslím, že je niečo, čo by dostatočne opísalo to, čo sa vo Vlčom hrdle v pondelok večer dialo. Atmosféru nakopol Deloraine skvele, ale to, čo sa udialo potom za mňa atmosférou prekonalo koncerty úplne inej úrovne. Koncerty, ktoré som za posledné mesiace alebo roky videl a keby menujem nahlas, asi sa mi dostane celkom schopného lynču. Poviem teda len toľko, že aj ja, čo mám na triku stovky koncertov som bol unesený a nadšený. Pekným dodatkom je fakt, že keď sme sa po koncerte preštrikovali ľuďmi k stánku s merchom, bolo nám oznámené, že bohužiaľ, všetko, čo si mongolská partička doniesla sa proste predalo a na obrovskom stole, ktorý bol pred koncertom plný ostala len jedna šiltovka.
