Temné riffy, krutá pravda a metal bez kompromisov—Black & Damned sa vracajú s albumom Resurrection, ohlušujúcou novinkou, ktorá sa nebojí otvoriť aj nepríjemné témy. Gitarista Aki Reissmann nám prezradil, ako sa z COVIDového projektu stal rastúci hráč na európskej metalovej scéne.
Začnime od začiatku. Black & Damned kombinuje klasický heavy metal s temnejšími prvkami. Ako by si opísal zvuk kapely?
Nie je to úplne jednoduché. Všetci členovia sme generácia 80. rokov, takže máme prirodzene korene v klasickom heavy metale. Každý z nás však prináša niečo iné. Ja inklinujem skôr k americkému štýlu, ako je Skid Row, zatiaľ čo Michael, náš druhý gitarista, je viac ovplyvnený thrashom z Bay Area. Všetky tieto vplyvy kombinujeme. Výsledkom je zmes tradičného heavy metalu s temnejším nádychom. Výrazný je aj prístup k produkcii v starej škole. Celkovo ide o hybrid vytvorený z toho, čo každý z nás počúva.
Čo počúvaš v poslednej dobe ty?
Je to dosť rôznorodé—Five Finger Death Punch, Skid Row, In Flames. Niekedy sa vrátim k osemdesiatkam, inokedy si pustím niečo modernejšie. Záleží na nálade.
Si v kapele od začiatku. Ako sa zmenila vízia Black & Damned vyvíjala od začiatkov kapely v 2019–2020?
Začalo to počas lockdownu počas COVID pandémie. Michael sa zotavoval po operácii ramena a nemohol veľmi nič robiť. Znova zobral gitaru a začal skladať. Zverejnil niekoľko nápadov online a hľadal speváka. Roland sa ozval veľmi rýchlo a naspieval prvú skladbu už za jeden deň.
Spočiatku to bol len online projekt dvoch ľudí. Dokončili prvý album a hľadali vydavateľa. Nakoniec podpísali s ROAR Records z Grécka. Label ich povzbudil, aby založili plnohodnotnú kapelu. S Michaelom sme dlhoroční priatelia, takže ma oslovil ako druhého gitaristu. Axel, bubeník, je Rolandov známy z predchádzajúcich projektov.
Už od albumu Servants of the Devil, ale najmä teraz pri Resurrection, fungujeme ako skutočná kapela. Na písaní sa podieľajú všetci členovia, už to nie je len o dvoch ľuďoch.
Ako vyzerá tvoj kreatívny proces pri tvorbe nového materiálu?
Začínam doma, keď si zahrám na gitare a niečo zaujímavé sa mi podarí vymyslieť. Nahrám si to, pridám bicie, rozložím štruktúru skladby—úvod, sloha, predrefrén, refrén, sólo, atď. Keď mám hotovú hudobnú časť, pošlem ju Rolandovi. On pracuje na vokálnych linkách a textoch. Ak niečo vokálne nefunguje, upravíme to.
Michael robí to isté s vlastnými skladbami. Potom Axel pridá bicie. Všetko si nahrávame sami doma a posielame si to online. Je to síce na diaľku, ale spolupracujeme.
Kto píše texty?
Väčšinu píše Roland. Michael sa tiež podieľa na niektorých, ale hlavné vokálne linky aj texty robí Roland.
Povedz nám niečo viac o Resurrection. Aké témy ste na albume rozoberali?
Nie je to konceptuálny album, ale niektoré témy sa opakujú—sociálna nespravodlivosť, kritika politiky, temnejšie stránky spoločnosti. Napríklad skladba Injustice hovorí o zneužívaní detí, korupcii a temnej stránke sveta.
Hudobne sme chceli pritvrdiť v porovnaní so Servants of the Devil. Resurrection je surovejší. Predchádzajúci album bol viac klávesový, jemnejší. Tu sme klávesy potlačili do pozadia. Momentálne už pracujeme na ďalšom albume, ktorý bude pravdepodobne ešte tvrdší.
Ovplyvňuje tvoju tvorbu hudba, ktorú počúvaš?
Jednoznačne. Keď počuješ silný riff alebo štruktúru, môže ťa to inšpirovať. Nič nekopírujem, ale štýl alebo atmosféra piesne, ktorú počúvam, ovplyvní nápady, ktoré sa mi v hlave objavia.
Niektoré vaše texty sa venujú ťažkým témam. Boli momenty, keď ste zvažovali, či danú skladbu vôbec vydať kvôli jej kontroverznosti?
Ideálne by si mal vždy povedať, čo chceš. Ale s platformami ako YouTube musíš byť opatrný. Niektoré slová môžu spôsobiť cenzúru alebo obmedzenú viditeľnosť. Napríklad video k Ruthless Rat malo problémy kvôli stroboskopickému svetlu—YouTube ho obmedzil.
V skladbe Injustice je slevné spojenie “fucking Führers”, čo znamená “vodcovia” alebo “lídri”. V nemčine to však môže byť problém. Takže áno, niekedy musíme byť opatrní, hoci by sme boli radšej priamočiarejší. Napriek tomu sa snažíme zostať verní posolstvu.
Beriete do úvahy riziko nejakej formy cenzúry už pri písaní skladieb?
Väčšinou si to uvedomíme až po dokončení skladby. Vtedy možno musíme niečo prehodnotiť. Ale snažíme sa, aby vonkajšie pravidlá neovplyvňovali našu tvorbu. Hudba a posolstvo sú prvoradé.
Na albume Resurrection ste spolupracovali s producentom Stefanom Leibingom. Čo priniesol do projektu?
Bola to naša prvá spolupráca a prebiehala veľmi uvoľnene. Prispel najmä atmosférickými klávesmi a pomohol nám doladiť celkový zvuk. Nerobil zásadné rozhodnutia, ale poskytoval cenný vstup. O všetkom sme rozhodovali spoločne a jeho skúsenosti pomohli výslednému zvuku.
Plánujete s ním spolupracovať znova?
S najväčšou pravdepodobnosťou áno. Nevidím dôvod, prečo nie. Spolupráca fungovala výborne.
Kde vás fanúšikovia môžu vidieť naživo?
Momentálne hráme hlavne v Nemecku. Resurrection vyšiel v marci a vtedy už boli väčšie festivaly obsadené. Pracujeme na koncertoch mimo Nemecka—vo Švajčiarsku, Rakúsku, možno na Slovensku. Turné je ale v dnešnej dobe náročné. Náklady sú vysoké a veľa malých klubov po pandémii zavrelo. To komplikuje situáciu pre kapely ako sme my.
Ťažké časy pre menšie kapely a kluby, však?
Presne tak. Mnoho klubov, ktoré predtým podporovali scénu, už neexistuje. Ľudia tiež míňajú veľké peniaze na veľké koncerty, takže im často nezostane na tie menšie. To ubližuje undergroundu. Dúfame, že sa to časom zmení a menšie koncerty znova získajú podporu.Chceš na záver niečo odkázať fanúšikom a našim čitateľom?
Ďakujeme, že ste si nás vypočuli. Máme vonku tri albumy. Nájdete nás na YouTube a ďalších platformách. Ak sa vám naša hudba páči, dajte nám vedieť—napíšte nám komentár alebo správu. Najdôležitejšie je podporovať malé kapely a živé koncerty. Tak udržíme scénu pri živote.
Dark Riffs & Brutal Truths: Black & Damned Unleash Resurrection
Dark riffs, brutal truths, and no-holds-barred metal—Black & Damned are back with Resurrection, a thunderous new album that doesn’t shy away from confronting uncomfortable realities. Guitarist Aki Reissmann gives us the inside story on how the band evolved from a lockdown project into a rising force on the European metal circuit.
Let’s start from the beginning. Black & Damned blends classic heavy metal with darker elements. How would you describe the band’s sound?
It’s not easy to define. All of us in the band come from the ’80s generation, so we’re naturally influenced by classic heavy metal. But each member brings a different flavor. I lean more toward the American style, like Skid Row, while Michael, our other guitarist, is more into Bay Area thrash. We combine those elements. The result is a mixture of traditional heavy metal with darker tones. The production style also plays a role—it leans more old-school. So overall, it’s a hybrid shaped by what each of us listens to.
What are you listening to these days?
I listen to a wide range—Five Finger Death Punch, Skid Row, In Flames. Sometimes it’s ’80s stuff, sometimes more modern. It depends on the mood.
You’ve been with the band since the beginning. How has the original vision for Black & Damned evolved since 2019–2020?
It started during the COVID lockdowns. Michael was recovering from shoulder surgery and couldn’t do much. He picked up his guitar again and began writing songs. He posted some ideas online and looked for a singer. Roland replied quickly and recorded vocals for one song within a day.
Initially, it was just an online project between the two of them. They completed the first album that way and then searched for a label. They signed with ROAR Records in Greece. The label encouraged them to form a full band to support the release. Michael and I have been friends for a long time, so he asked me to join as second guitarist. Axel, the drummer, was a friend from Roland’s earlier projects.
With Resurrection, and already with Servants of the Devil, we’ve started working more like a real band. Now everyone contributes to the songwriting—not just one or two people.
Can you describe your creative process when it comes to writing new material?
I usually start by jamming at home with my guitar. When something sounds promising, I record it. Then I build around it—add a drum beat, structure the song with an intro, verse, pre-chorus, chorus, solo, and so on. Once the musical part is finished, I send it to Roland. He writes vocal lines and lyrics. If something doesn’t work vocally, we adjust the structure.
Michael does the same with his songs. Then Axel adds his drum tracks. Everyone records at home and shares their parts online. It’s a remote but collaborative process.
Who handles the lyrics?
Mostly Roland. Michael writes some lyrics as well, but the vocal melodies and the majority of lyrics come from Roland.
Let’s talk about Resurrection. What themes were you exploring on this album?
It’s not a concept album, but there are recurring themes—social injustice, political critique, darker aspects of society. For example, the song Injustice deals with the darker sides of the world, child abuse, and corruption.
Musically, we wanted to push harder than we did on Servants of the Devil. Resurrection is rougher. The previous album had more keyboards and a smoother production. On Resurrection, the keyboards are still there but moved into the background. We’re also working on the next album already, which will likely be even heavier.
Do the bands you listen to influence how you write music?
Absolutely. When you hear a strong riff or structure, it can inspire you. I don’t copy anything directly, but the style or feel of the music I’m listening to definitely shapes the ideas that come to me.
Some of your lyrics tackle heavy and uncomfortable topics. Was there ever a moment where you hesitated to release a track because of how controversial it might be?
Ideally, you should always say what you want. But with platforms like YouTube, you have to be cautious. Certain words can trigger filters or get you blacklisted. We had issues with the Ruthless Rat video because of strobe lighting—YouTube limited its visibility.
In Injustice, there’s a line that says “fucking Führers,” meaning “leaders.” In German, that word can raise red flags. So yes, sometimes we have to be careful, even though we’d prefer to be more direct. Still, we try to stick to our message without compromising too much.
Do you think about that censorship risk while writing, or only later in the process?
Usually, we only realize the issue after the song is done. That’s when we might have to reconsider certain words or visuals. But we try not to let external controls shape our creativity. The music and the message come first.
You worked with Stefan Leibing as producer on Resurrection. What did he bring to the project?
It was our first time working with Stefan, and it was a very relaxed collaboration. He added some of the keyboard textures and worked with us on refining the overall sound. He didn’t dictate the direction but offered valuable input. We made the key decisions together, and his experience helped shape the final result.
Do you plan to work with him again?
Most likely, yes. There’s no reason not to. He did a great job and the process worked well.
With the album out, where can fans expect to see you perform live?
Right now, our shows are mainly in Germany. Resurrection was released in March, and by then most festivals had already finalized their lineups. We’re working on booking shows outside Germany—in Switzerland, Austria, maybe Slovakia. Touring is challenging these days. Travel costs are high, and many small clubs have shut down since the pandemic. That limits opportunities for bands like us.
It’s a difficult time for smaller bands and venues, isn’t it?
Absolutely. Many clubs that once supported the scene are gone. Also, people spend large sums on big-name concerts, which means they often skip smaller shows. That hurts the underground scene. We hope things will shift and smaller venues will see more support again.Any final message for your fans and our readers?
Thanks for checking us out. We currently have three albums out. You can find us on YouTube and other platforms. If you enjoy the music, let us know—send a message, leave a comment. Most importantly, support smaller bands and live shows whenever you can. That’s how we keep the scene alive.
