Veľmi rada predstavujem nové, talentované projekty. O to radšej, keď sa jedná o našincov. Dnes vám prinášame rozhovor s mladou kapelou, ktorá si hovorí ATYPIC. Na túto nezvyčajnú cestu vás zoberie Alojz Hajovský (gitara, bağlama, synths), ktorý vám povie kopu zaujímavostí o novom albume, ale aj o skúsenostiach s Wacken Metal Battle a preberieme aj mnohé ďalšie zaujímavosti, a tak nestrácajme čas a poďme na to.
Ahojte ATYPIC! Ako sa máte?
Dík za opýtanie, všetko super! Trošku sa teraz venujeme našim každodenným jobom, keďže sme ich trošku zanedbávali počas nahrávania debutového albumu ale na jeseň plánujeme konečne už aj nejaké koncerty.
Na úvod by som vás rada predstavila publiku a čitateľom. Skúste s nami zdieľať váš príbeh?
Vznikli sme počas pandémie, keď sme mali kopu času na tvorbu. Kapelu som založil ja – Lojzo Hájovský a Peter „Feďa“ Fedorčák (Ravenarium). Obaja sme síce hlavne gitaristi, ale hráme na rôznej úrovni na viacerých hudobných nástrojoch. Feďa hrá v ATYPIC-u výhradne na Chapman sticku, na ktorom sme založili celý náš – dúfame, že jedinečný – zvuk. Následne sme skúsili naspievať jeden song so spevákom Pukym (Lukáš Mikulský – LATE) a chalanisko nás dostal nádherným anjelským hlasom, tak sme jemne pozmenili aj pôvodný zámer, mať len pár skladieb so spevákom a väčšinu inštrumentálnu. Jano Rosocha nás prišiel posilniť pred semifinále Wacken Metal Battle Slovakia, náročné gitarové party sa naučil neuveriteľne rýchlo, snáď za 2 týždne.
Prečo Atypic? V čom ste atypickí?
ATYPIC sme v kompozíciach, v použití jedinečných nástrojov, miešaní rôznych štýlov, ale vždy s úmyslom, aby naše skladby zneli ucelene a nie prvoplánovo. Byť atypickí je pre nás viac ako byť okamžite úspešní. Originalita je jedným z hlavných kritérií v procese komponovania.
Čo nový album? Ako sa mu darí? Aké máte ohlasy?
Neuveriteľné! Hodnotenia 9*/10, 5,5*/6, 8*/10, „kandidát na Debut Roka“, „prog svetovej úrovne“, a iné od odborníkov aj zo zahraničia je niečo, čo nás dostalo do rebríčkov, kde sa nachádzajú naše idoly. Nečakali sme, že nás ľudia budú kontaktovať aj napriamo a vyjadria až neuveriteľné uznanie a radosť. Slovenskí fans nám píšu, že takéto niečo od slovenskej kapely nečakali. Zahraniční nám vyčítajú, že máme u nich slabú reklamu a dozvedeli sa o nás len čírou náhodou, že škoda. CD sme vydali v limitovanej edícii a zostalo nám už len pár kusov. Najprv sme neočakávali žiadne predaje, keďže CD zbierajú dnes už len fajnšmekri a ostatní frčia na streamoch, ale fanúšikovia prekvapili.
Čo vás viedlo k téme temných ľudských vlastností, ako depresia, fóbie či násilie, a ako ich máte v súlade s pozitívnym posolstvom albumu APOTROPAIC?
Pandémia otriasla asi každým. Denné správy o negatívnych dopadoch izolácie na psychiku ľudí boli dostatočným námetom pre naše texty. Puky píše viac texty osobné, ja viac vecné. Máme text o chybách vo výchove, jeden o túžbe po zmierení abrahámskych náboženstiev, jeden o ťažkých depresiách a o tom ako sa z nich dostať von. Chceli sme v textoch rozoberať vážne témy, nie len prázdne frázy.
Ako ste pristúpili k vytvoreniu atmosférických jazzových aranžmánov a etno prvkov v rámci prog rock/metal štýlu?
S Feďom sme si najprv na Draždiaku brnkali na tureckých etno-gitarkách – bağlama saz. Okoloidúci sa zastavovali a divili, že čo to máme 🙂 Obaja máme radi pôvodnú blízkovýchodnú hudbu, tak sme rozmýšľali, ako by sa dali dostať do kompozícií tak, aby nevyzneli úplne prvoplánovo. Na albume sa nachádza nakoniec bağlama saz iba v skladbe Nazar boncuğu, ale mnoho fans túto skladbu označilo ako najobľúbenejšiu z celého albumu. Jazzový feeling niektorých riffov je vraj počuť dosť, i keď sme nechceli miešať metal s nejakým tradičným jazzom, skôr s jazz fusion.
Čo pre vás znamená názov APOTROPAIC a aký odkaz chcete odovzdať poslucháčom prostredníctvom takéhoto konceptu?
Už od nepamäti si ľudstvo vytvára rôzne buď virtuálne alebo reálne predmety, vďaka ktorým sa chce vyhnúť zlu a pôsobeniu zla na seba a svojich blízkych. Ani v dnešnej preinformatizovanej dobe netreba odsudzovať, ak majú ľudia svoje „amulety“ pre šťastie a odbúravajú nimi strach a stres. Album APOTROPAIC má človeka hudobne rozrušiť, poukázať na tienisté stránky v spoločnosti a zároveň ukázať, že duchovno, mystično, ale aj hudba má silu tieto zlé veci prekonať.
Ako ste vytvárali skladby, ktoré obsahujú inšpiratívne Chapman stick linky a aký je ich význam v celkovej hudobnej štruktúre?
Harmonicky som navrhol basové linky a Feďa ich famózne rozpracoval do finálnej podoby. Chapman stick je vo finálnom mixe oveľa hlasnejšie ako basgitara na albumoch iných kapiel, je to taký náš trademark. Fanúšikovia si tento zvuk veľmi pochvaľujú a nám sa tiež veľmi páči. Tu ešte pochválim Miša Špitalského, ktorý našiel pre Chapman stick úžasné miesto vo frekvenciách finálneho mastru.
Môžete nám priblížiť, aký význam má satyrová hlava na obale a prečo ste sa rozhodli použiť práve tento symbol?
Satyrovu sochu na priečelí domov použivalí starí Rimania inšpirovaní starými Grékmi, ako ochranu obyvateľov domu pred zlými vplyvmi zvonku domu. Tento symbol vystihuje skladby nachádzajúce sa na albume. Sú dynamické, mystické a trochu strašidelné.
Ako ste sa dostali k myšlienke spojiť rôzne štýly – progresívny rock, metal, jazz a etno – do jedného konceptu?
Je to celé o reflexii inšpirácie. Mám 45 a prog metal počúvam už asi 30 rokov (začal to Cynic, Dream Theater, Atheist, Aghora, Symphony X), metalový groove v sebe cítim snáď ešte dlhšie (všetko u mňa začalo Metallicou v 1991). Jazz a etno ku mne prišlo v rôznych fázach života a samozrejme, že ma to kompozične poznačilo. Vekom to vyzrelo tak, že sa mi dúfam darí robiť kompozície, ktoré znejú síce originálne, ale aj uhladene a majú prirodzený flow.
V čom je vaše nové dielo iné oproti vášmu predchádzajúcemu tvorivému vývoju a čo je pre vás na ňom najdôležitejšie?
Pre mňa ako kompozéra je to prvý album, kde som pripravoval aj spevové linky a texty v angličtine. Dovtedy som sa venoval inštrumentálnej hudbe. Základným kritériom bolo, aby sa skladby dali bežne zaspievať, napríklad aj v sprche. I keď sú neobvyklé a možno náročnejšie ako bežná produkcia, tak sa to dá 🙂
Ako plánujete propagovať album APOTROPAIC a čo očakávate od recenzií a reakcií od fanúšikov a médií?
Očakávame, že si na ich základe poslucháč náš album vypočuje buď z CD, na BandCampe, alebo všetkých streamovacích službách (Spotify, Apple Music a iné) a bude mať z neho takú radosť, že sa spolu uvidíme na našom koncerte. Album propagujeme cez naše sociálne siete.
Aké výzvy ste museli zvládnuť pri nahrávaní tohto technicky náročného materiálu? Ako celý tento proces prebiehal?
Pri nacvičovaní i nahrávaní samozrejme došlo ku kreatívnemu obrusovaniu medzi jednotlivými muzikantami, to je ale normálne. Album sme nahrávali na vlastnom geare, iba bicie nahral bubeník Jano Hyža v štúdiu. Mix som robil cca 2 mesiace ja a stem mastering nám spravil veľmi šikovný Mišo Špitalský.
Ako vaša skúsenosť s Wacken Metal Battle Slovakia ovplyvnila vaše hudobné smerovanie a motiváciu?
Nakoplo nás to! Pripravovali sme v skúšobni album a vybrali nás až do semifinále len na základe dema. Toto bol náš prvý koncert! Samozrejme, že postúpiť do finále po takomto krste ohňom bolo nereálne, bolo ale magické sa toho zúčastniť. „Spolusúťažiaci“ boli etablované kapely, ktoré hrávajú koncerty už dlhé roky. Pódium v MMC bolo pre nás vtedy priveľké, viac nám neskôr sedelo klubové pódium v Pink Whale a Randali.
Aké máte plány do budúcnosti, či už v tvorbe, koncertovaní alebo spoluprácach?
Na jeseň plánujeme koncerty už s novým bubeníkom. Máme ponuky aj na koncerty v zahraničí, musíme to zladiť s našimi prácami, tie sú samozrejme prioritou.
Pomaly sa blížime k záveru. Je niečo, čo by ste radi našim čitateľom odkázali?
Boli by sme radi, keby si čitatelia vypočuli náš album, i keď nie sú zrovna fanúšikovia čisto iba progresívneho metalu. Verím, že si v ňom nájdu niečo, čo ich poteší a rozšíri im hudobné obzory. Je to fakt iná hudba ako tá, na ktorú sú zvyknutí.
Vďaka za váš čas a tento rozhovor. Prajem všetko dobré.
Ďakujeme za zaujímavé otázky, čas a priestor, Dominika!
Nech sa hellmagazine.eu darí aj naďalej!
