07.02.2025 | PAGANFEST – Sportovní hala Datart, Zlín, Česká republika
10 dlhých rokov prešlo, odkedy tu bol Paganfest. A po desiatich rokoch sa vrátil v sile nevídanej a neslýchanej. Príchod bol pomerne rýchly, parkovanie výrazne jednoduché, o to viac, keď sme si uvedomili, že za parkovanie pri hale Datart zaplatíme za 9 hodín v piatok večer necelé euro. Buďme realisti, to je dramaticky menej ako … vlastne asi ako kdekoľvek. Povzbudení príjemným zistením sme sa poohliadli po okolí a po rýchlom občerstvení som sa ja, ako vždy, nanominoval pod pódium. Halu otvorili, ako to u tamojších organizátorov býva zvykom s nemeckou presnosťou. Dav sa pomaly posúval do útrob haly, no malý problém vyskočil už na začiatku – pri kapacite haly a možnostiach šatní tých 25 minút do prvej šou bolo žalostne málo. Na ploche pod pódiom bolo vidno možno dve stovky fanúšikov, keď DALRIADA spustila svoje prvé tóny. Ponuka folkových rytmov inšpirovaných maďarskými ľudovkami bola zaujímavá, prevedenie bolo výborné, ale neviem si pomôcť, tej Dalriade proste niečo chýba. Neviem, či je to tým, že kapelu vždy vidím otvárať show a ľudia sú teda ešte „nezohriati“ alebo tým, že komunikácia s davom je mierne limitovaná, ale niečo tomu chýba. Absolútny opak v rámci komunikácie a aj reakcie publika bol ELVENKING. Horkokrvní Taliani sa postavili pred dav, zahryzli a do poslednej chvíle nepustili. Dav sa nedal a hryzkal tiež. Skvelá atmosféra, výborne odohraná show a ideme ďalej. Sety kapiel mali len 40 minút, takže sme išli ako na bežiacom páse. Pre mňa mierne zmiešané pocity priniesol HEIDEVOLK, ktorý naživo akosi nemá grády. Z nahrávky je to super, ale v živom prednese kapely je niečo pre mňa podivne necharizmatické, nesúrodé a vždy, keď ich vidím, pristihnem sa, že pozerám častejšie na hodinky ako je slušné. Publikum tiež viditeľne mierne ochladlo (možno až na záverečný song Vulgaris Magistralis), no to sme sa už zas posúvali v zostave festivalu o stupienok vyššie k TÝR. Ich prednes je pre mňa fascinujúci, lebo frontman Heri má niečo, čo angličtina výstižne pomenúva resting bitch face, u nás ho asi najlepšie špecifikuje, že z neho máte neskutočne povýšenecký dojem a okolo neho pobehuje dvojica Hans a Gunnar, ktorí sú vlastne celou šou. Prekvapivo, stačí to a TÝR ako zvyčajne potešil a príjemne zabavil. Najmä teda atmosférovka Hail to the Hammer, ktorá bola svojho času mojím prvým pričuchnutím k tvorbe tejto kapely z Faerských ostrovov.
Pomaly sa dostávame do finále – ENSIFERUM pobavilo, dav sa bavil, komunikácia bola skvelá, ale jediné, čo mi ostalo pred očami z koncertu, bol pohľad na pódium, kde sprava doľava stála genéza človeka, ktorý počas krízy stredného veku objaví metal. Klávesák Emmi vyzeral ako prvá fáza, kde človek pričuchne k tvrdej hudbe a oblečie si na seba náhodné čierne veci zo šatníka. Gitarista Markus ako druhá fáza – v absolútnom nadšení si človek nakúpi to najdrsnejšie, čo nájde na Metalshope a zopne si vlasy do copu (buďme realisti, to bola fontánka, nie cop). Vokalista Petri už začal byť umiernenejší, konzervatívnejšie oblečený, vlasy dorástli a začal zapúšťať aj bradu. No a skončilo to u basáka Samiho, ktorý so širokým úsmevom na tvári v ľanovej košeli a kilte dal odpoveď na večnú otázku – nosia metalisti pod kiltom trenky? Odpoveď je Áno! (Čo by som rád vykričal všetkým, čo si myslia, že nie a potom v tom kilte idú na letných festivaloch crowdsurfovať). Show bola skvelá, bolo to dynamické, zábavné, na kapele bolo vidno, že aj napriek žánru sa úplne neberie vážne a prišla sa prioritne baviť hudbou, čo je pre mňa pri koncertoch úplne najlepšie. A keď hovoríme o tom, ako sa kapela neberie vážne … počas pauzy medzi kapelami sa na pódiu objavila gigantická nafukovacia kačička. ALESTORM je dokonalým príkladom toho, ako as nebrať vážne. Od prvej skladby, vlastne od prvých tónov Keelhauled, sa zmenilo správanie publika, ktoré sa tak trocha preplo do párty módu a podobne ako kapela, začalo sa naplno baviť. Kapela vytiahla tie najväčšie hity, či už hovoríme o vlastných peckách alebo o coveri Hangover. Na pódiu sa vďaka špeciálnemu hosťovi pre toto turné – Patty Gurdy – dalo aj na niekoho pozerať, čo pri Alestorme nie je celkom zvykom. A vďaka prítomnosti Patty sme si naplno mohli vychutnať aj jeden z novších hitov Voyage of the Dead Marauder. Po nej kapela vytiahla z repertoára asi najlepšiu baladu (aspoň teda v akustickej verzií, v ktorej ju hrávajú live) – Nancy the Tavern Wench, kde vyzvala dav, aby spieval alebo vesloval. No a nakoľko bol dav v párty móde, väčšina veslovala, a to tak, že celá ochranka musela stáť na bariére v prvej rade, aby ju dav proste neodniesol niekde preč. Od tohto bodu to išlo už len k uletenejším kúskom, ktoré sú ale v prípade Alestorm o to zábavnejšie a skončilo to prídavkami vo forme Drink, Wooden Leg a epického dvojkomba Fucked With the Anchor s bodkou vo forme Rumpelkombo. Ak teda chceme Rumpelkombo slávnostne pri jeho dĺžke cca 5 sekúnd prehlásiť za skladbu.
Každopádne koncert dopadol na výbornú, zvuk v hale Datart bol skvelý (možno to bolo tými štupľami v ušiach, ktoré fakt robia divy) a atmosféra, ktorú dokázali ľudia v Zlíne pripraviť, bola famózna. Nakoľko nám to vyšlo na piatok, nebol problém ani s nejakými pár pivami alebo rozbitom zívaní na druhý deň v práci. Paganfest sa vrátil skutočne vo veľkom štýle a ostáva nám len dúfať, že to nebol len výkrik do tmy a tradícia bude zas rok čo rok pokračovať.
FOTO: Jonáš Krutil
