Samuel Sámel
DANKO JONES
Pár dní pred vydaním novinky „Electronic Sounds“ vám prinášame rozhovor s hlavou a menom kanadskej hard rockovej legendy DANKO JONES. V poradí jedenásty štúdiový album a 27 rokov na scéne priniesli nevyhnutné zmeny na fungovaní scény samotnej a tak sme tak sme okrem nového albumu hlbšie nazreli aj za oponu.
Poďme rovno k veci – vydávate nový album „Electronic Sounds“. Mohol by si nám povedať niečo viac o inšpirácii, ktorá ťa priviedla k novému albumu?
Inšpirácia? Bolo potrebné zaplatiť nájom, takže sme urobili nový album. To je to, čo zvyčajne robíme každé dva roky – nahrávame nový album a to nám umožňuje pokračovať na turné. Posledných 20 rokov sme dôsledne vydávali album každé dva roky. Ak by mal každý album mať nejakú špeciálnu inšpiráciu a my by sme si na ňu museli počkať, nevydali by sme žiadne albumy. Sme pracujúca kapela, vieš. Nie sme jednou z týchto kapiel, ktoré to nepotrebujú a čakajú na inšpiráciu, pretože dostali zverenecké fondy, ktoré sa im starajú o hypotéky a splátky áut. Robíme to, pretože je to naša práca a milujeme ju.
Ako sa nový album líši od predošlého albumu z hľadiska hudobného štýlu, riffov a podobných vecí?
Ak by si zachádzal skutočne do hĺbky každej skladby, samozrejme, že sú tam rozdiely. Keď sa na to ale pozrieš ako na celok, len z objektívneho pohľadu, neexistuje žiadna skutočná zmena album od albumu. Chcem povedať, že ak sa chcete dostať k detailom skladieb, áno, sú tu zmeny a rôzne zdroje inšpirácie, ale z komplexného hľadiska je to proste hard rock. Pochádzame z rovnakej školy, z ktorej vyšli kapely ako The Ramones, AC/DC, Motörhead a Slayer. A to je – ak to nie je pokazené, neopravuj to. To je v podstate to, čo robíme.
Vieš odsledovať nejaký vývoj v hudbe od vašich predchádzajúcich albumov a ako sa prejavuje na novom albume?
Vieš, keď sme začínali, boli sme garážová punková kapela. Robili sme veľmi jednoduché skladby – 1,5 alebo 2,5 minútové skladby bez prechodov alebo refrénov. V polovici až koncom 90. rokov. to bola taká scéna. Bola tu veľmi prosperujúca garážová punková scéna a to je to, čoho sme boli súčasťou. Potom sa stalo pár vecí – akosi nás odmietli vydavateľstvá, ktoré boli súčasťou scény, uvedomili sme si, že jej estetika bola viac-menej len póza, zvuková estetika bola póza. Kapely sa snažili znieť, ako keby boli nahrané na nekvalitných kazetových magnetofónoch, aj keď mali prístup k naozaj dobrým štúdiám za rozumnú cenu, ale potrebovali túto pózu, aby mohli znieť uveriteľne. A ja som si uvedomil, že je to akosi falošné. Tak sme prešli prerodom od punkovej do hard rockovej kapely, ktorá je aj tak súčasťou mojej výchovy, takže som nerobil kompromisy. Hard rock je mojou súčasťou. Bol to ľahký prechod. Naše piesne sme nahrávali v lepších štúdiách, kládli sme do našich piesní väčší dôraz na skladanie piesní, zrazu boli prechody a refrény a to bolo pred viac ako 20 rokmi. Odvtedy si myslím, že sme sa zlepšili v písaní piesní, sme konzistentnejší a to je v podstate najväčší pokrok.
Mohol by si nás previesť procesom písania piesní pre tento album? Potrebuješ nejaké špeciálne prostredie pre skladanie?
Nie, proces sa v priebehu rokov zmenil a posledný album – „Power Trio“ – sme kvôli pandémií museli skladať oddelene a na základe toho sme zistili, že ani nemusíme žiť v rovnakom meste. Rich Knocks – náš bubeník – sa presťahoval do inej provincie na druhej strane krajiny, JC – náš basgitarista – sa dokonca presťahoval do inej krajiny. Teraz žije vo Fínsku. A ja stále žijem tu, v kanadskom Toronte. Počas tvorenia tohto albumu sme si posielali súbory, pričom tento album na základe toho, čo sme sa naučili z predchádzajúceho albumu. Otázka znela – Budú piesne také silné ako tie, ktoré sme napísal, keď sme sedeli v jednej miestnosti? Keď spolu vibujeme. Výsledkom bolo – aspoň ja to tak cítim – že piesne sú v skutočnosti ešte lepšie. Zbavili sme sa všetkého zbytočného. Keď sme boli v jednej miestnosti, džemovali sme na jednom riffe aj dve hodiny a nikam sme sa nedostali. Teraz sme to robili sami doma. Zbavili sme sa všetkého prebytočného a dospeli sme k stavu, keď si navzájom posielame úplný strop toho, čo si chceme navzájom ukázať. Potom ho vezmú ostatní a vylepšia ho tým svojim najlepším. Nezízali sme na seba ako kedysi, 90 minút džemovali na tomto riffe a nikam sa nedostali. A potom išli domov, niečo nové nás napadlo a vrátili sme sa zas naspäť. Práve sme sa toho všetkého zbavili. Myslím, že to prinieslo jednoduchší, rýchlejší a priamejší proces písania skladieb. Myslím, že piesne hovoria samé za seba a myslím, že posledné dva albumy obsahujú niektoré z najsilnejších skladieb, aké sme kedy napísali.
Obal albumu hrá často dôležitú úlohu pri rozvíjaní tém albumu. Mohol by si nám povedať o koncepte obalu albumu „Electric Sounds“ a ako súvisí s hudbou samotnou?
Neexistuje žiadne skutočne hlbšie prepojenie okrem toho, že sme mali názov albumu a páčil sa nám umelec Martin Ander, ktorý nám pre predošlé turné robil pár návrhov tričiek. Tie sa nám páčili a tak sme si povedali, že by nám mohol spraviť aj obal albumu a toto je to, s čím prišiel. Po pár návrhoch a podobne. Nemali sme nič, čo by predstavovalo hlavnú myšlienku albumu, ktorú by sme chceli pretaviť do obalu. Vlastne to tak nikdy nebolo. Skôr to bolo vždy v rovine, že sa nám páčila niekoho tvorba a proste sme boli zvedaví, s čím príde.
Ako plánujete upravovať živú show vo svetle nového albumu?
Nič sa nejak meniť nebude. Okrem toho, že do setlistu budeme pridávať nové skladby. Myslím, že už hráme „Guess Who´s Back“ a „Good Time“ – dve piesne, ktoré už boli vydané. Bude tu ďalšia pieseň „Get High“, ktorá vyjde ako singel – budeme hrať aj tú a myslím, že v deň vydania bude vonku ďalšia pieseň – „Shake your City“, ktorá je posledným singlom, ktorý by byť pustený. Zahráme to a možno pridáme ešte ďalšiu pesničku. To je asi 4-5 nových skladieb v setliste z nového albumu. Problém je – a to je problém, ku ktorému sa dostane len niekoľko kapiel, pretože väčšina kapiel nikdy nevydrží viac ako sedem rokov – priemerná životnosť menovanej kapely je sedem rokov – my sme tu už 27. Toto je náš 11. album pôvodného materiálu a teda 11. štúdiový album. Naša diskografia sa teda rozširuje, ale čas na pódiu nie. Vždy je to 60 až 90 minút. Nikdy sa nerozšíri. Môžeš vydať aj 50 albumov, ale stále máš na hranie maximálne 90 minút. Ak si kapela ako Metallica, ktorá niekedy nemá predkapelu alebo im to jednoducho prejde – možno by si mohol hrať dve hodiny. Ale Metallica bude mať stále maximálne 2,5 hodiny na hranie. Ako kapela starne a starne a diskografia je stále väčšia a väčšia, to je problém, ktorý musíš vyriešiť. Musíš hrať nové veci, musíš hrať pesničky, ktoré ťa dostali tam kde si a dostali ľudí pod pódium, musíš hrať veci, ktoré ťa robia šťastným a musíš hrať pesničky pre ľudí, ktorí videli tvoj koncert 10-krát. Nechcú znova počuť tie isté staré single. Musíš zahrať nejaké prekvapenia. A – musíš to vtesnať do 60 až 90 minút. To je ten problém! Nevyhnutne vždy narazíš na niekoho, kto povie: „Z tohto albumu si nič nezahral“ alebo „Prečo si nehral túto skladbu“ alebo „Prečo nerobíš toto“. No, nemáme päť hodín. Veľa našich živých vystúpení je postavených na spontánnosti – nech sa stane čokoľvek. Ak niekto niečo zakričí, som veľmi otvorený a vnímavý k tomu, aby som mu odpovedal, a to pridáva na spontánnosti živého vystúpenia, ktoré neustále privádza ľudí späť do show. Takže čokoľvek sa stane, stane sa. Ak si to naplánuješ príliš striktne, určite sa niečo pokazí.
Takže nemáš žiadny stabilný setlist pre turné alebo niečo podobné?
Ono je to tak, setlist síce je, ale nie je vytesaný do kameňa. Je len na papieri. Počas turné sa môže priebežne meniť. Ak nejaké skladby spolu neladia, vyhodíme ich alebo medzi nimi spravíme väčšie okno alebo tam namiesto nich dáme nové skladby. Ak sú tam skladby, ktoré musíme hrať, ale niekoho z nás nebavia, trocha ich zahráme a potom ich vymeníme. Proste niečo také.
Vydali ste singel z nového albumu Good Time a v texte skladby zachytávaš pocit ľútosti nad premrhanými príležitosťami. Mohol by si sa podeliť o skúsenosť, ktorá bola inšpiráciou pre túto konkrétnu časť skladby?
Nie je to nič špecifické, ale ak by som sa rozhovoril, určite by sme sa dostali aj k momentom, ktoré ľutujem. Každý by to tak mal ak žije svoj život a nesedí len v zatvorenej miestnosti. Vlastne aj to je niečo, čo môžeš ľutovať. Ale ak žiješ a stretávaš sa s inými ľuďmi a svetom ako takým dosť dlho, určite máš niečo, čo ľutuješ. Tak to proste je. Sakra, jasné, že sú veci, ktoré ľutujem! Čo ty? Alebo ktokoľvek! Nik nie je bez chyby. Nenarodili sme sa perfektní, narodili sme sa, aby sme mali priestor na zlepšovanie. A to sa ti nemôže podariť bez toho, aby si robil chyby a niečo nepokazil a následne sa z toho poučil.
Už si to tak trocha naznačil, počas pandémie sa dosť zmenil celý hudobný priemysel. Ako zmenila pandémia tvoj postoj k práci so sociálnymi sieťami, práci online a podobne?
Úprimne, nedávno som sa vymazal zo sociálnych sietí, už na nich vlastne nie som. Keď sa to odo mňa vyžaduje, postujem niečo na Facebook alebo Instagram, ale väčšinou nesledujem, aký to má dopad v komentároch pod príspevkami.
Takže vôbec neriešiš reakcie na sociálnych sieťach?
Z väčšej časti áno. Nemám na to proste čas. Je to často príliš negatívne a toxické. A to je niečo, čo fakt nepotrebujem.
Ako sa ako predstaviteľ zabehnutej kapely pozeráš na rolu streamingových služieb v oslovovaní publika?
Je to tak trocha Hlava 22. Niečo ako Jing Jang – sú na tom dobré veci, ako napríklad fakt, že zasiahneš väčšie publikum ako kedykoľvek pred tým, lebo je to proste zadarmo. Veľa ľudí sa jednoducho dostane k tvojej hudbe. Je to veľmi otvorený spôsob. Dostaneš ale z toho úplné minimum. Je všeobecne známe, že kapely nedostanú skoro nič, rozhodne minimum z toho, čo dostanú napríklad podcasty, takže sa ti z toho veľa nevracia. Ale kapela na druhej strane osloví oveľa viac ľudí ako kedykoľvek pred tým.
Ako dúfaš, že sa vaši fanúšikovia dokážu precítia do nového albumu na osobnej úrovni?
No dúfam, že sa to podarí.
Sú nejaké špecifické emócie, ktoré by si chcel vyvolávať vo svojich fanúšikov?
Nie, je to o tom istom ako pri každom albume – dúfam, že sa doň dokážu vcítiť a bude sa im páčiť. Nemal by prinášať smútok, mal by ti dodať energiu a nadšenie, to je celé.
Sme slovenský časopis a niekoľko krát si u nás aj hral, naposledy dokonca toto leto na festivale Topfest. Aké sú tvoje spomienky na Slovensko?
Bola to skvelá show, zažili sme kopu srandy a nakoľko sú skladby stále ešte dosť nové, dúfam, že sme ich zahrali dosť kvalitne pre každého, kto tam bol. Ale boli sme na Slovensku, no ... nie veľa, ale pár krát určite a vždy to bolo skvelé a vždy sa ku vám teším.
Podarilo sa ti niekedy dostať aj mimo priestorov, v ktorých si hral a prejsť sa po okolí?
Väčšinou nie, ale vieš ... nie je to dovolenka. Vždy som tam vlastne v práci.
Objavuje sa kopec nových hudobníkov, ktorí sa snažia presadiť, najmä na rockovej a metalovej scéne. Čo by si im odporučil alebo akú radu by si im dal ...
Neviem. Jediná rada, ktorú by som im dal je, aby kupovali a počúvali veľa hudby. To je jediná rada, ktorú mám. Ak by si odo mňa chcel, aby som teraz založil novú kapelu, nevedel by som, čo mám robiť. Zmenilo sa to. Sme tu okolo 27 rokov. Pred 27 rokmi som vedel, čo mám robiť, ale teraz netuším. Neviem ani, kde by som mohol hrať v mojom rodnom meste. Neviem, kedy by som mal hrať, nepoznám nikoho, kto by bookoval tieto koncerty. Netuším. Už roky žijem v úplne inom svete – s kapelou koncertujeme po celom svete a to je pre mňa skvelá bublina, ale ak sa ma pýtaš na radu pre kapelu, ktorá chce hrať, to je úplne iná bublina ... žiadna bublina nie je rovnaká. Neviem, ako začať. Ak by za mnou prišla kapela z Toronta, ktorá má skladby a chce si zahrať v centre, toto je celé, čo by som im vedel povedať: NEVIEM! Neviem komu volať alebo aký klub skúsiť osloviť.
Nakoľko vydávate ďalší album, blíži sa ďalší významný míľnik pre vašu kapelu. Ako zvyčajne oslavujete vydanie nového albumu?
Zvyčajne tam bolo niečo špeciálne, počúval som nový album a sotával som sa do jeho vibeu, ale to sa zmenilo. Doba od prvého singla k tomuto albumu k samotnému albumu je momentálne zasrané 4 mesiace! Kedysi stačili aj dva mesiace a bum! Album je von, ty si na turné. Ale aby išiel prvý singel von 4 posrané mesiace pred albumom?! To je šialené! Nechápem to. A počas tých 4 mesiacov vyšli už 3 skladby a keď konečne vyjde samotný album, je to ako „Ach, nevydali náhodou nový album pred 4 mesiacmi?!“ NIE! To boli len skladby, ktoré ti mali dať vedieť, že pripravujeme nový album. Už tomu celému nerozumiem. Aby som bol úprimný, som zmätený a nevyhnutne s tým celým nesúhlasím. Vypustili sme von skladbu, ktorá mala byť len upútavkou, potom ju hrali rádiá a zrazu bola jednotkou hitparády. A to nám posralo celé plány pre všetky ostatné skladby. Táto skladba, čo mala byť len upútavkou bola zrazu jednotkou, potom padla na tretie miesto a všetko sa upokojilo, ale potom sa zas dostala na prvé miesto! A necháp ma zle, je skvelé mať tento problém! Lenže celé to posralo plány so 4 mesiacmi a čo teraz akože máme robiť?
OK, čo je teda pre teba skutočným míľnikom? Vydanie prvého singlu alebo ....
Každá šanca, ktorú po 27 rokoch kapely dostaneme na to, aby sme boli ako nová kapela. Nie sme z tých kapiel, ktoré môžu prísť a povedať, že budú hrať celý album z roku 2008. Alebo že sa opäť spájame s niekým z našej minulosti. Prípadne vydávame nejakú výberovku. Nič z týchto nezmyslov nerobíme. Sme nová kapela, ktorá vydáva nový album a to je pre mňa úspech. A keď o tom hovorím, môžem povedať to hlavné, a to, že vydávame nový album – „Electronic Sounds“ vychádza 15. septembra! Určite si ho pustite!
