Michal Roháč
PANDÉMIA A KULTÚRA IV
Trochu viac času prešlo od môjho posledného článku, ale ten vôbec nenapravil situáciu v akej sa kultúra nachádza. Vypadá to ta, že „niekto“ ani nemá snahu aby tu došlo v najbližšej dobe k náprave a tak celé odvetvie chátra ďalej. Otvorili sa lyžiarske strediská, obchody tiež majú svoje obmedzenia, ale počty nakazených korona vírusom stále stúpajú. Neviem čím to bude a či je naozaj kultúrne podujatie to najrizikovejšie, pretože počas leta keď bolo možné nejaké podujatia usporiadať, dokonca tu bola aj „vymoženosť“ cestovať niekam do zahraničia na dovolenku tak nebolo dokázané že práve po festivaloch by sa nákaza enormne šírila. Ale v poriadku nariadenia sú aké sú a nemá význam bojovať proti nim. Na druhej strane ako prišla na jeseň druhá vlna tak spolu s ňou prišli aj mnohé iniciatívy aby sme neboli ticho (a boli sme), či spoločne za kultúru (a pritom každý samostatne). Je jasné že toto tak malo efekt trhacieho kalendára, alebo skôr holubníka, pretože kompetentné orgány akosi neurobili nič aby sa vydali aspoň nejaké obmedzenia a výnimky. A tak mnoho hudobníkov či ďalší ľudia si našli na toto obdobie nejaké prechodné zamestnanie. Veď treba z niečoho žiť, aj platiť účty, splátky. Niekoľko kapiel sa presunulo do online priestoru a svoje vystúpenia tak odohrali namiesto fanúšikov pred kamerami. Niekto si nechal zaplatiť kde si zopár ľudí s dobrým pocitom že kapelu kúpou vstupenky podporí a niekto to pustil zadarmo aby to zhliadlo čo najviac ľudí čo nijak jeho situáciu neriešilo, iba ak mal dobrý pocit z čísel sledujúcich, ale pritom dehonestoval ako svoju prácu tak prácu iného. Iné kapely zas stavili na svoj merch a tak predávali veci ktoré im ležali po koncertoch z minulého roku niekde v skúšobni, ale aspoň sa dopredal sortiment a aspoň to prinieslo nejaký zisk, ktorý neskôr mohli investovať do nahrávania nového albumu. Tak či onak situácia pre kultúrny priemysel je stále nedobrá až kritická. Je koniec roka, sedím nad článkom o ktorom som si myslel že už sa nedočká svojho pokračovania a okrem toho že som si sumarizoval dianie tohto roku spomenul som si na rozprávku Svätoplukove prúty. V nej je totiž silný odkaz, pretože pokiaľ sú prúty spolu nik a nič ich nedokáže zlomiť. V kultúrnom priemysle boli prúty, ale od seba a tak sa dialo čo sa dialo, ale to je tu už dávno. Každý chce byť veľký šéf a lobuje si svoje. Pandémia tu ukázala kde sú slabé miesta a aj dlhoročná práca môže byť zmarená v priebehu pár mesiacov. Preto do nového roku sa trochu zamyslime, prehodnoťme doteraz zaužívané spôsoby, pretože aj toto bol jeden z faktorov ktorý viedol takmer ku zániku. Fanúšikovia nech si uvedomia, že zadarmo nič dlhodobo nebude fungovať. Už je načase menej kritizovať či rozčuľovať sa nad súčasným dianím a zobrať veci do svojich rúk. Preto v novom roku a dúfam aj v novej dobe tento rok aspoň zmení myslenie ľudí, pretože pokiaľ kapela vydá album tak jeho kúpou oceníte snahu, kúpou vstupenky na koncert podporujete kapelu aj produkciu podujatia, médiá sú taktiež dôležité a aby fungovali tak ich treba podporovať. Práve médiá boli vždy niekde na konci a pritom prvé informovali tak sa starajme o to aby fungovali aj naďalej.