Samuel Sámel
KAYRON
Zo základov, ktoré položila Metallica, Volbeat, A7X, Michael Jackson alebo Elvis na juhu Európy vyrástol Kayron. Kapela vydala svoj prvý album a pripravuje sa dobiť svet. Svoj fusion žánrov predstavila celá kapela a tak nechávame hovoriť Ettoreho, Gia a Jacka.
Nakoľko ako kapela ste pomerne nováčik na scéne, mohli by ste sa nám predstaviť?
Ettore: Sme kapela zvedavých a citlivých ľudí, ktorí milujú metal. Sme ale vždy pripravený okoreniť ho akýmkoľvek žánrom hudby, či je to funky, reggae, blues, jazz alebo čokoľvek iné. Kombinácia hlasnej agresivity a zvukomalebnosti je to, čo robíme najradšej.
Môžete nám povedať niečo o členoch KAYRON a ich úlohách v kapele?
Jack: Každý má v kapele svoju špecifickú úlohu. Ja spievam, hrám na gitare a skladám hudbu aj text. Bubeník Ettore sa často podieľa na písaní textov a stará sa o predprodukciu skladieb. Gio (basgitarista) to všetko dotvára plnosťou jeho šťavnatého groovu a jemnej veľkej obrej tonáže.
Čo sa skrýva za názvom kapely - KAYRON?
Gio: Kayron je umelecké skreslenie slova „Kairos“, ktoré v starovekom Grécku znamenalo „správny alebo vhodný čas“ a používalo sa na označenie momentu neurčitého časového obdobia, v ktorom sa deje „niečo“ zvláštne. To je význam, ktorý nám ale vôbec nevadí!
Svoj zvuk opisujete ako metal, ktorý obsahuje jemnejšie zvuky z blues, reggae, ska a funku“. Môžete to trocha rozviesť a povedať nám, čo presne by sme od vás mohli očakávať?
Ettore: Naozaj radi miešame do metalu rôzne hudobné štýly, aby bol melodickejší a harmonickejší bez toho, aby sme sa zasekli na príliš agresívnom zvuku. Ani sami nevieme, čo od nás očakávať, takže je dosť ťažké vysvetliť to ostatným. Jediná istá vec, ktorú môžem povedať, je, že sa snažíme prekvapiť samých seba, a teda prekvapiť poslucháča, hudobne aj emocionálne.
Akými témami alebo konceptami sa vo svojich textoch zaoberáte?
Jack: Lyricky skúmame všetky veci, ktorých sa bojíme, veci, ktorým nerozumieme, pocity a myšlienky, ktoré máme vo vnútri smerom von. Radi sa pohybujeme medzi absurdným a skutočným svetom, ktoré sú vzájomne zameniteľné a pomýliteľné.
Po relatívne krátkej zaznamenanej histórii kapely (Facebook ste založili začiatkom roku 2022) ste vydali album „Has Humanity Failed?“. Aké sú ďalšie kroky vo vašom pláne?
Jack: Ďalšie kroky sú zatiaľ kráčať vpred a dúfajme, že nás majú priviesť k tomu, aby sme narazili na novú inšpiráciu a prístup. Každopádne, v hrnci už niečo vrie... niečo pekne horúce!
Akým výzvam ste čelili ako kapela pri tvorbe svojho debutového albumu?
Gio: Výzvy prišli, keď sme vystúpili z našej komfortnej zóny, aby sme vyskúšali zaradiť nástroje, na ktoré zvyčajne nehráme, ako xylofón, kongá alebo tam bol aj pokus o stepovanie, čo bola každopádne veľká zábava. Proces písania a hlavne nahrávania bola veľká výzva, ale vedeli sme, že robíme to najlepšie, čo sme mohli, a výsledok to dokazuje. Ale, samozrejme, vždy sa snažíme tento výsledok zlepšiť.
Sú nejaké konkrétne kapely alebo umelci, ktorí ovplyvnili váš zvuk?
Ettore: Našimi vplyvmi sú samozrejme Metallica, Pantera, Avenged Sevenfold, Machine Head, Volbeat, Destrage, Protest The Hero, Mastodon ale aj Frank Sinatra, Michael Jackson, Jamiroquai, Bob Marley, Red Hot Chili Peppers, Elvis Presley, Pino Daniele a vlastne kompletná zostava starej, ale dobrej talianskej hudby.
Máte nejaké plány na videoklip alebo nejakú formu vizuálnej prezentácie vašich skladieb?
Ettore: Samozrejme, momentálne na tom pracujeme.
Aké bolo prvé prijatie vášho debutového albumu od fanúšikov a kritikov?
Gio: Spätná väzba, ktorú sme dostali, je, že "Has Humanity Failed?" čiastočne môže osloviť aj tých, ktorí nepočúvajú rock či metal. To je pre nás veľmi pozitívny faktor, pretože radi dosahujeme „nedosiahnuteľné“.
Sú nejaké nadchádzajúce turné alebo predstavenia, na ktoré by si fanúšikovia mali dávať pozor?
Ettore: Snažíme sa zorganizovať si jesennú/zimnú live sezónu, momentálne sa na tom pracuje, ale samozrejme, našou prioritou sú živé vystúpenia.
Môžete prezradiť nejaké podrobnosti o procese písania piesní a nahrávania kapely?
Jack: Je to zvláštne, pretože keď skladáme dobré veci, ktoré potom prerastú do piesní, vstupujeme do tejto zvláštnej dimenzie, kde všetko prichádza rýchlo a nečakane, takže keď si to po chvíli vypočujeme, zvyčajne si povieme: „Ako sme sakra napísali túto pieseň? To je skvelé!". Inšpirácia mizne na mesiace a potom sa zrazu znova objaví, čo vytvára rovnaký efekt, ako keď ste zrazu v ringu s extrémne nahnevaným Mikeom Tysonom. Je to trochu strašidelné, ale zároveň plné adrenalínu. Takže v skutočnosti nemáme nič konkrétne. Všetko je to pud, pud prežitia!
