rozhovor_2017-08-20_Shadowside - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

ROZHOVORY

  

Neviem do akej miery poznáte brazílsku metalovú scénu, a práve preto vám prinášame už pomerne známu bandu SHADOWSIDE, ktorá v týchto dňoch vydáva nový počin Shades of Humanity. Slovo si vzali vokalistka Dani Nolden a basgitarista Magnus Rosén.

 
Zdravím vás. Ako sa máte? Práve vydávate novinku. Aký je to pocit?

Dani: Ja sa mám veľmi dobre, vďaka za opýtanie. Dúfam, že aj vy sa máte dobre. No a ako inak, vydávanie albumu je fantastický pocit. Je to ťažko opísať, pretože sme veľmi dlho hľadali vydavateľstvo, ktoré by zaručilo, že tento album dostane to, čo si zaslúži. Keď sme podpísali zmluvu s EMP Label Group a Spiritual Beast pre vydanie v USA, Európe a Japonsku, cítili sme, že album bude v dobrých rukách. Sme nadšení, ako to všetko ide. Ľudia hovoria samé pozitívne veci najmä o našom klipe ku skladbe Alive a ja nemôžem byť šťastnejšia! Všetko ide ako po masle a som za to veľmi vďačná.

Magnus: Bude veľmi pekné vidieť reakcie na nový album. Sme vzrušení s výsledku a naše video otvorilo dvere tomuto albumu veľmi pozitívne.

Dnes máme u nás na Slovensku krásny letný deň. V Brazílii však máte zimu. Aké je u vás práve počasie a ktoré ročné obdobie máš najradšej?

Dani: Máš pravdu, tu je zima, ale nie je to zima ako ju poznáte vy (smiech). Bývajú tu aj chladné dni, ale nie tam, kde bývam ja. Bývam na ostrove Santos a nikdy nemusím nosiť bundu (smiech). Uprednostňujem zimu kvôli tomu, že cez leto tu býva až príliš teplo. Mám rada zimu. Najšťastnejší moment môjho života bol, keď som prišla na sever Švédska, videla som polárnu žiaru a bolo -31. Bolo fascinujúce, ako mi zamrzli mihalnice a boli pokryté snehom. Vy to asi neznášate, ale pre jednu malú bláznivú Brazílčanku, ktorá nikdy nevidela sneh, to bolo úžasné (smiech).  

Magnus: Ja mám rád všetky ročné obdobia, pretože všetky majú niečo do seba. Ale trochu relaxu na lehátku pri mori nie je nikdy na škodu, smiech.

Dani: Ako vidíš, je to veľmi zaujímavé. Vždy máme radi to, čoho máme najmenej. Ja mám rada sneh, lebo doma ho nemám. Magnus má rád slnko, ktorého mám ja celý rok dostatok. Život nie je fér (smiech).

Je to už viac než 16 rokov od vydania vášho prvého singlu. Ako by si opísala svoju hudobnú cestu?

Dani: Je to neuveriteľné. Niekedy tomu ani nemôžem uveriť, pretože som o tom vždy snívala, ale nikdy som vlastne neverila, že by sa to mohlo stať skutočnosťou. Myslím, že mi to ešte stále nedochádza. Hrali sme už v 30 krajinách a stále si na to neviem zvyknúť.

Čo ťa doviedlo k tomu, stať sa hudobníkom a spevákom? Aké boli tvoje hudobné začiatky?

Dani: Bol to tak trošku osud. Vždy som mala rada hudbu a spievanie, bola to pre mňa vášeň. Môj pôvodný plán bol ale šport. Bola som dokonca vybraná hrať za Santos FC, to bol futbalový tím mladých dievčat. Tesne pred koncom sezóny som nastúpila za ďalší klub a počas prípravných zápasoch som sa zranila. Doktor mi prikázal úplný pokoj na niekoľko týždňov. Počas tohto obdobia som mala veľa voľného času na spev a sústredenia sa na hudbu ako serióznu aktivitu. Keď som už opäť mohla začať hrať futbal, zistila som, že hudbu mám radšej. V tíme som skončila, aby som sa mohla venovať hudbe naplno.

Magnus: Keď som bol mladší, mal som rád šport ako všetci v Shadowside. Ale sen precestovať svet s basou cez rameno sa stal zásadný. Vyjadrovať pocity a zároveň používať nástroj a hudbu na inšpiráciu ľudstva, rozdávania lásky, mieru a pochopenia sa stalo mojou životnou misiou.

Dani, zostala si v kapele ako jediný pôvodný člen a zároveň si aj jediná žena. Považuješ sa za „bosa“ kapely (smiech)? Nie, teraz vážne, je to náročné byť jedinou ženou medzi toľkými mužmi?

Dani: Nepovažujem sa za „bosa“, ale vždy keď sa túto otázku pýtajú chalanov, oni povedia, že som (smiech). Asi niekedy som trochu panovačná (smiech). Ale všetky rozhodnutia robíme spolu. Väčšinou mi dovolia mať posledné slovo, ale nikdy neurobím nič, bez toho, aby som sa ich opýtala, čo si myslia a cítia. A čo sa týka hudby, nikto nemá posledné slovo. Skladby rozoberáme dovtedy, kým nie sme všetci 100 % spokojní a hrdí na to, čo sme vytvorili. Na cestách je to niekedy náročné, ale myslím si, že tak to je pre každého. Je nám smutno za domovom a rodinou. Byť dievča a tejto kapele nie je ťažké, chalani ma vo všetkom rešpektujú. Neviem, ako to funguje v iných kapelách, ale ja s nimi nemám žiadny problém. Niekedy len prekrútia očami, keď šaliem lebo neviem nájsť zrkadlo, aby som si urobila make-up, ale inak je so mnou sranda (smiech).

Magnus: Je skvelé, že sme v kapele aj muži aj ženy. Väčšina z nás chce, aby sme boli pomiešané kapely. Poskytuje to rozmanitosť a rozvoj na rozličných úrovniach.

Poďme teraz už ale k novému albumu. Ako dlho ste na ňom pracovali? Prezraďte nám nejaké zaujímavé, alebo aj náročné momenty z procesu jeho produkcie?

Dani:  Na albume sme pracovali od roku 2015 a myslím si, že najťažšia vec, ktorou som si počas tohto procesu musela prejsť bolo liečenie mojej depresie. Nemohla som nájsť dôvod na napísanie jedného jediného riadku alebo melódie. Depresie ma trápili už dlho, no neuvedomila som si to, kým som sa necítila úplne mŕtva vo vnútri. Nebola som smutná, ale meravá. Nič pre mňa nebolo zaujímavé a všetka moja kreativita bola preč. Chalani v kapele boli veľmi chápaví a na skladbách pracovali aj bezo mňa čakajúc kým sa môj stav zlepší. Keď sa veci začali zlepšovať, hneď som sa do procesu zapojila. Väčšinu materiálu na nový album som napísala v nemocnici. Bola som tam so svojou starou mamou, ktorá bola po operácií a s mamou sme sa pri nej striedali, aby tam vždy niekto bol. Trvalo to asi dva týždne a „nočné zmeny“ boli moje. Starká prespala väčšinu času, ja som nemala veľa na robote a tak som celú noc písala texty a pohmkávala si melódie a harmónie, ktoré som neskôr ukázala chalanom. Skladby, ktoré takto vznikli sú Alive, Beast Inside a Insidious Me, rovnako ako väčšina melódií a všetky texty. Boli to dva produktívne týždne (smiech). Tiež musím povedať, že toto je prvý krát, kedy máme skladby, na ktorých sme pracovali všetci členovia.  Na našom predošlom albume, Inner Monster Out, všetci priložili ruku k dielu, preto ako skladateľ bola napísaná celá kapela. So všetkými myšlienkami ale prišiel Raphael alebo ja. Teraz máme skladbu Drifter, tú napísal Fabio. Tie tri, ktoré som spomenula predtým sú moje. Magnus spolu s Andym La Rocque napísal Unreality a Haunted a ostatné napísal Raphael. Po zozbieraní materiálu sme už na skladbách pracovali spoločne, to znamená, že budeme opäť všetci označení ako skladatelia. Hoci nápad príde od jednotlivca, výsledok je veľmi odlišný ako pôvodná verzia, preto cítime, že je to tímové úsilie.

Magnus: Povedal by som, že dni v štúdiu boli veľmi podnetné. Všetci boli veľmi pozitívni a cítili sme, že sme súčasťou kapely. Nahrávanie basy sa dostalo do zúrivého tempa. Dva dni a moja práca bola na konci. Bolo to vďaka tej skvelej atmosfére a veľmi dobre napísaným skladbám. Mal som dôveru nahrať basu tak ako som chcel ja a to som veľmi ocenil. Keď si nový člen kapely, nie vždy to takto funguje. Nahrávanie bola vážne zábava, to musím povedať, s majstrom producentom Fredrikom Nordströmom.

Je tento album veľkým krokom pre celú kapelu?

Dani: Jednoznačne áno. Dokonca aj náš producent to povedal. Sme viac sebavedomí. Sústredili sme sa na pomer energie, ako zmeny gitarových rifov s viac melodickými pasážami. Intenzita hrubých vokálov a nádherných melódií. Chceli sme ukázať ľuďom všetko, čo máme radi a zachytiť aj veľa živej energie.

V kapele máte novú posilu v podobe známeho európskeho hudobníka Magnusa Roséna. Priniesol do vašej hudby aj novú inšpiráciu?

Dani: Samozrejme! Magnus priniesol skladby a rovnako aj brilantné basové aranžmá do našich skladieb. Dali sme mu úplnú slobodu v tvorbe. Vyšlo to fantasticky. Jeho hranie je skvelé. Dokonca aj keď hrá niečo jednoduché, znie to silno a precízne. Skladbu hrá presne tak, ako si to vyžaduje.

Magnus: Vďaka za pekné slová, hrejú pri srdci (smiech).

Magnus je zo Švédska. Neovplyvňuje to vašu spoluprácu?

Dani: Nie. Keď hráme v Európe, je to jednoduchšie a keď hráme v Brazílii či USA, veľký rozdiel to nie je. Väčšinou hráme koncerty za radom za sebou. Všetko, čo musíme urobiť je stretnúť sa spolu pár dní vopred kvôli skúškam.

Magnus: Je vzrušujúce mať kapelu na druhej strane sveta. A Brazília sama je vzrušujúca. Mal som to šťastie tam koncertovať už osem krát. Teraz som členom kapely, ktorá tam žije. Je to ďaleko, ale lietať nie je ťažké. Dáš si večeru, kávu, film a si na druhej strane sveta.

Shades of Humanity, je názov nového albumu. Kto prišiel s týmto názvom a prečo?

Dani: Ja, ako už niekoľko krát. Všetkým sa páčil najviac. Predstavuje ľudstvo, ktoré má veľa odtieňov šedej a nič nie je naozaj čierne alebo biele. Je to o rôznych aspektoch ľudskej osobnosti a nedokonalosti všetkých ľudí...vrátane nás.

Čo bola hlavná inšpirácia pri písaní textov?

Dani: Písala som veľa o rozličných aspektoch ľudskosti...chamtivosť, nádej či konverzácia, ktorú ja verím, že Boh alebo v akéhokoľvek stvoriteľa veríš, s nami bude mať, keď sa toto všetko nakoniec skončí...v podstate, že všetko bolo zlé (smiech). Tiež je tu skladba o potrate, ktorý nie je odsudzujúci. Keďže na to nemám názor. Necítim sa v pozícií, že by sa bola schopná niekoho súdiť. Vždy si predstavím, čo ak?! Je zaujímavé zvažovať rôzne uhly pohľadu. A tak som zvážila špeciálne „čo ak“ v skladbe What If. Snažila som sa hrať s rôznymi myšlienkami o našom svete.  

Ako by si opísala obal albumu? Keď ho porovnám s predošlými albumami, vidím veľký rozdiel. Už to nie je také „snivé“, ak to takto môžem pomenovať. Je veľmi priamočiary. Vidím štyri tváre predstavujúce niečo veľmi temné. Takto vidíte svet?

Dani: Presne tak. Svet vidím ako veľmi temné miesto. Ale aj napriek tomu môže byť krásny. Preto sme sa nechali zobraziť ako štyri nedokončené kresby plné chýb. Všetci sú takí. Všetci máme chyby. Ale aj so všetkými chybami a schopnosťou ničiť, vždy je tu aj potenciál urobiť niečo dobré. Keď vieš kam sa dívať, uvidíš umenie.

Je ťažké byť v dnešnej dobe hudobníkom?

Dani: Je, ale myslím si, že vždy bolo. Nehovorím len o peniazoch, predaji a priemysle. Je to ťažké všeobecne a život hudobníka je chaotický. Ale tento život som si zvolila a nemenila by som.

Magnus: Ak nemáš veľký sen a cieľ, vtedy áno. Zároveň sa ale nesmieš báť tvrdej práce a dlhého času neistoty, či sa hudbou uživíš. Táto sila a túžba musia prísť z vnútra, inak si na nesprávnom mieste. Hudba je sila a schopnosť ísť dopredu. Ak je cesta úspešná, skromnosť a vďačnosť sú na mieste. Je tiež dôležité preukazovať rešpekt ostatným hudobníkom a kapelám, ktoré bojujú o prežitie bez veľkého úspechu. Keď sa dá, treba sa inšpirovať a pomáhať si.

Plánujete aj európske turné? Uvidíme vás na Slovensku?

Dani: Samozrejme. Radi by sme prišli na Slovensko. Hrali sme tu v roku 2013 s kapelami Helloween a Gamma Ray a radi by sme sa vrátili.

Magnus: Bolo by skvelé prísť opäť na Slovensko.

Posledné slová...

Dani: Dúfam, že sa vám páči nový album Shades of Humanity a pozrite si aj naše nové video, ktoré je dostupné tu a na oficiálnej stránke. Dúfam, že sa uvidíme na nejakom koncerte.

Magnus: Láska, mier a porozumenie. www.magnusrosen.com

Vďaka za váš čas a rozhovor. Prajem vám všetko len to dobré v hudbe aj profesionálnom živote. Muito obrigada!

Dani: (smiech) Veľmi pekne ďakujeme za podporu!

Pridal: Dominika Nováková
Pridané: 20.08.2017
 
© 2017 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky