METALFEST OPEN AIR - Maďarsko - 3.-5.6.2011 - Budapest

Príchod

Po hodinách v práci sme sa pripravili a pomaly vyrazili v smere Budapešť. Prvým problémom bolo značenie v Maďarsku, na ktoré som ja, ako šofér akosi zvyknutý nebol. Boh žehnaj GPSku. Keď sme sa konečne dostali na miesto určenia, dostavil sa ďalší problém. Nik nečakal, že prídeme už vo štvrtok. Kým sme sa dostali k niekomu, kto hovoril vôbec po anglicky, bol to zážitok. Následne nik nevedel čo, kde, ako a prečo a tak sme stavali stan na 2x, auto preparkovali asi 3x a kým sme konečne mali všetko pripravené, uplynuli asi 3 hodiny. Záchranou večera boli páni z Vicious Rumours, s ktorými sme absolvovali celovečernú party. Priznám sa, takto skvele som sa nenasmial niekoľko rokov. Perfektní chlapíci, ktorí vedia rozprúdiť zábavu a týmto sa im chcem zároveň poďakovať za to, že nás v tejto krajine prvý večer doslova psychicky zachránili.

Piatok

Vstávame, hodiny pred prvým koncertom využívame na akési rozhliadnutie sa. Zisťujem, že v tomto areáli sa čas zastavil pred tridsiatimi rokmi. Areál, chatky, hotel, ... na všetkom bolo cítiť akúsi stopu minulosti. Jednoznačne zaujímavé a zároveň úžasný zážitok. Po prehliadnutí areálu sme sa pomaly dostali k pódiám, ktoré pre nás znamenali ďalší šok. Open air festival v stane je predsa len silné kafe aj na mňa. Ale už som si na prekvapenia začínal zvykať. V stane hlavného pódia pred prvou kapelou postával len jediný fanúšik. Tou prvou kapelou bola nemecko-nórska symfo-folk metalová kapela MIDNATTSOL, ktorá prekvapila prvý raz z celého výletu aj pozitívne. Skvelé vystúpenie len z času na čas prekazil zlý zvuk a trocha rušivý bol zo začiatku aj počet fanúšikov pod pódiom. Výdatným lákadlom však boli speváčka a basáčka, na ktoré sa určite skvele pozeralo a hudobný výkon za výzorom jednoznačne nezaostával. Stále nedotiahnutý zvuk kazil zľahka aj vystúpenie heavy/power CRIMES OF PASSION, ktorí síce odohrali kvalitný koncert, no len časť kapely mala očividný záujem hrať. Ostatní vyzerali akoby hrali z povinnosti. Škoda. Mohlo to byť zaujímavejšie.

Prvou kapelou z tvrdších žánrov sa stal GRAVEWORM, ktorý spustil v dave prvé pogo. Celkový pocit však kazilo neskutočne strojené vystúpenie kapely, ktorá síce hrala profesionálne, no chýbalo tomu srdce. Ďalšie menšie sklamanie. No aspoň zvuk sa začal zlepšovať. Pri domácom WISDOM už zvuk vyzeral dobre a tak si domáce publikum mohlo vychutnať kapelu z Maďarska. Power metal síce rušili problémy s gitarami, no pod pódiom sa to konečne zapĺňalo a stanom začínalo znieť aj prvé seriózne vyzerajúce skandovanie. V tomto bode sa na stage dostávali naši starí známi, VICIOUS RUMOURS. Nasledovalo však zdržanie kvôli technickým problémom a vystúpenie začalo až s 20 minútovým oneskorením. Keď sa to však celé začalo, kapela na pódiu odovzdala srdce. Ksichty a show, ktorú predvádzal spevák bola neprehliadnuteľná a aj napriek tomu, že kapela mala vystúpenie podstatne skrátené, bolo jedným z najlepších prvého dňa. Následne z môjho pohľadu nasledovalo znechutenie v podobe MISERY INDEX, ktorého spevák doslova posielal do prdele ľudí, čo kapelu nepočúvajú. Technicky síce podala následne kapela perfektné vystúpenie, ale o akejkoľvek show sa hovoriť bohužiaľ nedalo. Statické kývanie hlavou jednoznačne nikoho nejak nenadchlo a tak to aj v publiku vyzeralo.

Špeciálnu show pre fanúšikov mala pripravená domáca legenda POKOLGÉP, ktorá si užívala takmer najväčšiu pozornosť večera. Energia, profesionalita aj vystupovanie kapele nechýbali. Len ten jazyk, ktorému som absolútne nerozumel mi trocha kazil dojem. Pred koncom vystúpenia si na pódium Pokolgép prizvala najprv Oskara Dronjaka a následne aj Joakima Cansa, aby spolu odohrali hit HammerFall – Hearts on Fire a pieseň, ktorú HF na novom albume prerobili z originálu od Pokolgép – Send Me a Sign, ktorá zaznela v origináli – Hol Van a Szó?. Jednoznačne zaujímavá kombinácia. Tu sme sa začali dostávať k vrcholom večera.

Prvým bol melodický folk death v podaní WINTERSUN. Ťažko sa niečo hovorí na kapelu, ktorá si to celé očividne perfektne užívala a popri tom zvládla dokonale odohrať to, čo mala. Ľudia zároveň vytvorili úžasnú atmosféru, ktorou predznamenali, že Wintersun bol vrcholom prvého večera. Mladíci si očividne celý set neskutočne užívali.

Z pozície najlepšej kapely večera ich nezosadil ani heavy metalový SAXON, ktorí síce ponúkli dokonalé vystúpenie plné efektov, sól, perfektnej spolupráce s publikom. Za kapelou svetelné panely presvetľovali pódium či počas piesne Crusaders zobrazovali na pozadí tradičné kríže. Ale na energiu, ktorá z Wintersun takmer sálala proste nestačili.

Záver večera doslova zabil CRADLE OF FILTH. Prvý zaujal mikrofón, ktorý bol postavený do stredu pódia. Bolo to niečo neznáme, čierne pokrútené, akoby vytvorené úplne náhodne. A to bolo vlastne jediné, čo zaujalo. Kapela vyšla na pódium a od začiatku to dosť škrípalo. Publikum nespolupracovalo, čo Daniho neskutočne štvalo a prakticky non-stop zazeral na fanúšikov. Keď mu následne začal vypadávať odposluch, bol naštvaný a neustále hulákal po zvukárovi (ten za to samozrejme nemohol). Dani väčšinou len škrečal, o speve sa hovoriť nedalo a jedinými svetlými miestami boli skladby Nymphetamine a From Cradle To Enslaved.  Pri druhej menovanej však set končí a Cradle sa aj so svojimi drsnými pózami a pomaľovanými tvárami pobrali rýchlo do tourbusu.

Sobota

Pre niekoho deň ako každý iný, pre mňa skoré prebudenie, instantné cestoviny a tesne pred dvanástou odchod pred stage. Tento krát ma však nečakala žiadna väčšia kapela, ale domáca death metalová skupina CASKETGARDEN, ktorá technicky svoje vystúpenie zvládla, no inak nezaujala nijak. Spev mi prišiel nevýrazný a jediným skutočným oživením bolo, keď spevák skočil k davu a mikrofón podal (asi jedinému) fanúšikovi v tričku kapely. Za spomienku ešte stojí dcérka jedného z členov, ktorá sa pred koncertom ponevierala s veľkými slúchadlami a malou gitarou po pódiu (viď fotky). Nasledovalo prekvapenie v podaní španielskej symfo gothic/power DIABULUS IN MUSICA. Mužská časť publika si zgustla pohľadom na prekrásne nežnú Zuberou – speváčku, ktorá bola akousi čerešničkou na tejto energickej chuťovke. Jednoznačne perfektný koncert na začiatok hudobne úžasného dňa. A to sme ani netušili, čo príde za chvíľu...

Po španielskej gotike nasledovalo ďalšie netypické zoskupenie – SKYFORGER z Litvy. Staroruské odevy len dotvárali atmosféru, podobne ako elektrické gajdy a kopa píšťal. Keď v tom najlepšom vypadla elektrina, nevedeli sme, čo príde. Ale teraz môžeme jednoznačne ďakovať výpadku za jedno z najúžasnejších vystúpení celého festivalu. Kapela sa totiž postavila do prostred pódia a odspievala zborovo niekoľko zborových piesní, medzi inými aj „Migla migla rasa rasa“. Jeden z najlepších zážitkov festivalu. Kým nevyriešili elektrinu, Skyforger vytvoril neuveriteľnú atmosféru. S kľudom môžem označiť za jeden z najväčších zážitkov večera. Ku gotike sme sa vrátili vďaka VISIONS OF ATLANTIS, ktorí síce začali asi o 5 minút neskôr, ale zvuku to bohužiaľ nepomohlo. Zvukár neustále niečo ladil, ale dva vokály nie a nie naladiť k spokojnosti. Tie sa navyše občas dosť strácali jeden druhému a tak mu to ešte viac komplikovali. Nedá mi ešte nepodotknúť k speváčke, že občas je menej viac a všetkého veľa škodí. Neviem, či to totiž s vizážou trocha neprehnala. Ale ako celok nebol Visions of Atlantis až takou tragédiou. Opäť prestávka a následne ďalšia domáca kapela - STONEHENGE. Pri tejto som ale približne dve pesničky lúštil jazyk, akým to spevák spieva. Skutočne zlý zvuk spevu mi vonkoncom nepomáhal a jediným plusom pre mňa bol dobrý zvuk zvyšku kapely. Za povšimnutie stojí aj to, že spomedzi domácich kapiel mala táto jednoznačne najmenej fanúšikov. Ale ani sa im nedivím. Priemerný power metal, nevýrazný spev, ešte k tomu so zlým zvukom a nenápaditými riffmi. Len som nepochopil ich zaradenie na hlavný stage...

Prvým zástupcom zahraničných hviezd bol WHILE HEAVEN WEPT, ktorý si však v mojich očiach tento status jednoznačne nezaslúžil. Neuveriteľne jednotvárny set bol síce zahraný aj odspievaný bez chybičky a zvukár si po dlhej dobe opäť zaslúžil pochvalu, ale celé mi to neskutočne nesedelo. Prejav na pódiu bol ešte horší. Gitarista odohral priemerne 7-8 akordov za skladbu a tváril sa ako najväčší virtuóz. Len tam stál a príliš to prežíval. Priznám sa, toto bola jedna z mála kapiel, pri ktorých som sa tešil, že odchádza z pódia.

Mierne zlepšenie prišlo s kapelou PRIMORODIAL, ktorá vliala novú energiu celému publiku. Zvukár sa vytiahol a dovolil lepšie vyniknúť perfektne odohranej a odspievanej show. Problémom bolo však to, že hudobníci len postávali na mieste a spevák pomedzi nich pobehoval ako keby to prehnal s energeťákmi a celej show dodával obrovskú dynamiku. Atmosféru zas dodávala jeho do čierno-biela natretá hlava. Tu sa na chvíľu musím vzdialiť od hudby a podotknúť problém s ochrankou. To, čo je v našich krajoch samozrejmosť, v Maďarsku ochranka proste nerieši. Neskutočný bodrel totiž v dave okolo mňa robil jeden „vášnivý fanúšik“ a všetkých otravoval, bol agresívny a podobne. Ochranka sa však len nečinne prizerala a ignorovala prosby jeho okolia, nech ho odstránia. Holt...očividne tam boli len na zbieranie ľudí holdujúcich stagedivingu a buzeráciu ľudí, lapajúcich po suveníroch (trsátka, paličky a pod.).

Výbornú úroveň podržala aj kapela STORMWITCH, ktorá sa pódia zhostila v akýchsi barokových (alebo iných historických) košeliach. Kapela sa po dlhej dobe vrátila na pódiá a bolo vidno, že sa chvíľku ešte musia v novej zostave zohrať. Celé to bolo ako vlak. Pomalý rozbeh, ale potom to šlapalo ako divé. Bubeník to tak prežíval, že počas koncertu musel pár krát odhadzovať dolámané paličky. Prevedenie na výbornú, spevák podal na svoj vek určite úctyhodný výkon a my sme sa pomaly presunuli k finále dnešného večera, ktorého prvým aktérom bolo rebelské ARCH ENEMY. Prvé, čo tu stojí za spomenutie je projekcia klipov, ktorá išla na pozadí. Ďalšie komplexný zážitok z neskutočného koncertu, ktorý odštartovala novinka Yesterday Is Dead And Gone a cez hity Ravenous, We Will Rise či Nemesis dostal ku koncu v podobe Fields of Desolation. Pokračovať by som mohol perfektnou energiou, celkovým spôsobom, ako bol koncert podaný až po pohľad na Angelu, ktorý je proste úžasný. Jedno z najpôsobivejších vystúpení festivalu.

Silnou konkurenciou však bola aj nasledujúca kapela, ktorá si popri chuti hrať doniesla ako jediná aj kopec pyrotechniky. Reč je o kapele, ktorá v súčasnosti patrí medzi najlepšie live kapely – SABATON. Atmosféra, ktorá vznikla už po prvej Ghost Division, bola priam šialená. Tradične okorenené humorom speváka Joakima Brodéna, blbými poznámkami, príp. neskorším Joakimovým stagedivingom. Ľahkým sklamaním setu bola absencia Coat Of Arms, Attero Dominatus či novinky Swedish Pagans. Naopak chuťovkou bol minimálne hraný Into the Fire. Čo sa týka záveru večera, pre mňa osobne bolo šokom, že som po prvý raz videl Joakima videl do davu hodiť svoje typické letecké okuliare. Večer nám teda pomaly končil, pomaly sme sa odobrali ku stanom a rozhodli sa prespať pred posledným festivalovým dňom...

Nedeľa

Prišlo ráno, skladanie stanu, pobalenie sa do auta, posledné prezretie areálu a hor sa pred stage. Opäť začiatok v znamení maďarskej kapely. Priznám sa, TŰZMAGYAR mi veľa po hudobnej stránke

nedal. Bicie prehlušili úplne všetko čo mohli, spev bol po maďarsky, komentáre po maďarsky a jediné, čo ma zaujalo bola energia s akou bol celý koncert odohraný. To čo nasledovalo som popravde nečakal v žiadnom prípade. Na pódium sa po malej pauze vovalili tri kozy a vlk – MILKING THE GOATMACHINE. Ako jediný zástupca core, resp. v ich podaní goatcore poskakovali po pódiu, pokyvkávali sa a aj napriek tomu, že som nerozoznal songy o kozách od pesničky o surfovaní (ako povedal spevák) vystúpenie bolo nadmieru vtipné a určite som si to zdravo užil (a to core zrovna nemusím). Od core sme sa vrátili k power metalu vo forme ASTRAL DOORS. Opäť kvalitné, opäť energické, opäť statické. Bohužiaľ. Zvuk bol ale skvelý, to musím uznať. Zvyšok večera bol už hlavne v tvrdšom smerovaní. Prvou trashovou kapelou boli SUICIDAL ANGELS, ktorí celý set neúspešne nabádali dav na moshpit. Trash to bol vo všetkých ohľadoch – zahrané kvalitne, o show sa nedá hovoriť. Chlapi len stáli a točili hrivami v rytme riffov. Ďalším zástupcom trashu bola posledná domáca kapela na hlavnom Monster Stage – BLOODY ROOTS. Priznám sa, trash po maďarsky bol pre mňa poriadny zážitok. Domáce publikum si užilo tento koncert priam dokonale, čiže to muselo byť dobré. Ja som zas ale nerozumel ani pol slova. Ďalšou kapelu z rady „chuťovky“ bolo EQUILIBRIUM. Atmosféru, ktorú sa kapele podarilo vytvoriť spolu s perfektnou kvalitou hudby mohli okopírovať aj mnohí ďalší. Bohužiaľ, nie mnohým sa to podarilo. V stane sa dokonca podarilo vytvoriť wall of death, čo bolo vôbec prvý a posledný raz za celý Metalfest. Celkovo jedna z najlepšie a najenergickejšie odohraných tvrdších vystúpení.

Blíži sa nám koniec a prvým z posledných bol KATAKLYSM. Pri nich bol kompletný set nahrávaný a tomu bol prispôsobený aj výkon kapely. Jednoznačne perfektný. Spolupráca s publikom sa nedá inak ako na výbornú hodnotiť a spevák to prežíval natoľko, že približne polku koncertu strávil spievajúc na kolenách.

Posledným zástupcom melodickejších a jemnejších štýlov bol virtuózny RAGE. Show akú dokáže táto trojčlenná kapela v tak malom počte  spraviť je až neuveriteľná. O kvalite pri Rage netreba ani polemizovať. Victor Smolinski so svojou tradične netradične ozvučenou gitarou ponúkal jedno sólo za druhým a nezaostával ani Peavy. Set postavený na virtuozite a osvedčených hitoch preklenuté ukážkou z Lingua Mortis Orchestra a zakončený tradične jedným z najväčších hitov kapely – Higher Than The Sky.

Čas neúprosne odtínal posledné minúty festivalu a došlo k poslednej kapele festivalu, ktorou bola trashová legenda KREATOR. Pódium prešlo najväčšou prestavbou za celý Metalfest a v pozadí celého pódia namiesto plachty bežali vizualizácie a klipy, občas som mal aj pocit, že upravené zábery priamo z koncertu, ale popravde, nevšimol som si ani jednu kameru. Basy duneli stanom a Mille s kapelou sa postaral o jednu z najúžasnejších trashových show, aké som dodnes videl. Svoje miesto na konci festivalu zobrali vážne a tradičnými hitmi ako Endless Pain, Enemy Of God či Phobia dostali celý stan do dokonalého varu. Zážitok ako ten z nedele 5.júna sa proste ťažko opisuje. Pri záverečnom Tornmentor som opäť pochopil, prečo na všetky tieto akcie chodím a so smútkom sa pobral na cestu preč...

Suma Sumárum

Niekoľko šokov sme pomaly predýchali a voľba pre open air festival v stane sa nakoniec ukázala ako dobrá, vzhľadom na účasť na festivale, ktorá mohla byť len niekoľko tisíc ľudí. Možnosti stravovania jednoznačne dostačujúce, kvalitné a chutné jedlo, nikde žiadne dramatické rady. Organizačne celkom zvládnuté, no spomenutý problém s ochrankou by sa mohol riešiť. Inak sa ale určite nie je na čo sťažovať a festival som si jednoznačne neskutočne užil. Aj výlet do minulosti v areáli bol celkom príjemným spestrením. Porovnávať s Metalfestom v Čechách určite nebude jednoduché. Organizačne to bolo horšie, no čo sa týka prostredia, to bolo ďaleko lepšie. Určite sa ale oplatilo a tento Metalfest je našincovi aj bližší. Jazykovej bariéry sa netreba báť ...