4.2.2011 – ACCEPT, STEELWING – Klub Studio, Krakow, Poľsko

Po skúsenostiach z poslednej cesty do Krakowa sme sa rozhodli, že štart bude o čosi neskôr ako naposledy. Cesta do Krakowa tento krát prebehla bez akýchkoľvek problémov a tak sme sa na miesto rockových hodov dostali v celkom normálnom čase. Zatiaľ ide všetko ako po masle. Som celkom spokojný, dokonca aj parkovanie sa podarilo takmer pri hale. Nasledoval teda nejaký čaj na doplnenie tekutín a vybrali sme sa postávať pred halu. Vstup sa otvoril pekne načas a nasledovala (mne už známa) osobná prehliadka.  Čo ma dosť šokovalo, musel som si odložiť reťaz, visiacu z nohavíc. Opäť menšie prekvapenie. Celkom som si na to začal zvykať. V Krakowe je vždy nejaké prekvapenie J

Dostali sme sa teda pomaly pred pódium a s pätnásť minútovým oneskorením sa na pódium konečne dostala predkapela Steelwing. Toto oneskorenie však (na moju ľútosť) neskrátilo dĺžku vystúpenia. Steelwing pre mňa ako kapela je dosť špecifický pojem. Pozorovať ich vystúpenia v neskutočne obtiahnutých gatiach a so škrekom speváka, ktorý aspoň trocha ozvláštňuje monotónne gitary, ktoré sú prakticky stále rovnaké. Jedinou svetlou stránkou celého vystúpenia bola skladba „Kill or be Killed“, ktorá odznela ako záverečná skladba celého setu. Kapela odohrala svoj priemerný set a to vo všeobecnom ponímaní znamená dosť podpriemerný. Nerozumiem, ako sú vyberané predkapely. Steelwing som už videl pred Sabaton a Accept, ale ani k jednej z nich sa absolútne nehodil...

Po kratšej prestávke sa na rad dostala kapela, na ktorú všetci čakali a bolo to vidieť aj na tom, že hala bola odrazu raz tak plná a ľudia sa dostali do varu už len vypnutím svetiel, ktoré spôsobili jednoznačne lepšiu atmosféru ako celý Steelwing. Keď sa na pódiu objavili členovia Accept a rozozneli sa prvé tóny „Teutonic Terror“, dav akoby zošalel. Atmosféra v Poľsku je proste niečo, čo sa nedá popísať. Dá sa to len a len zažiť. To, ako fanúšikovia doslova žijú pre chvíľu, kedy na pódiu stojí kapela a užívajú si každý jeden okamih. A tento fakt platí dvojnásobne ak kapela hrá tak, ako tento piatkový večer hral Accept. Mark Tornillo sa zhostil mikrofónu nadmieru výborne a podľa toho, čo som videl a počul, fanúšikovia kapely si naňho zvykli bleskovou rýchlosťou. Set skladajúci sa najmä zo starších kúskov ponúkol všetky zásadné hity kapely okorenené troma kúskami z nového albumu si fanúšikovia náležite užívali a keď nadišla chvíľa na vykričanie prídavkov, hala sa otriasala krikom fanúšikov. Prídavok teda patril hitom „Fast as a Shark“ a „Balls to the Wall“, medzi ktorými zaznel „Pandemic“ z nového albumu. „Balls to the Wall“ dal teda za celým vystúpením úctivú bodku a hala sa po pár minútach začala pomaly vyprázdňovať.

Pobrali sme sa teda z haly a vybrali sme sa na dlhú cestu domov. Tých osem hodín v aute (dokopy tam aj späť) však stálo za ten zážitok. Očividne nie len nám, pretože ako som si mohol všimnúť, do Krakowa sa za hudbou vyberá čoraz viac Slovákov.

Ako by sa dal zhrnúť tento piatkový večer? Myslím, že výber Steelwingu ako predkapely nebol najšťastnejším riešením a aj väčšina divákov vnímala pódium len počas Accept. Ten prišiel s úplne iným (hlavne čo sa kvality týka) vystúpením ako ich predchodcovia a na pódiu rozpútali hudobný teror. Desiatky fanúšikov si mohlo užiť štedrosť kapely, ktorá do davu vyhádzala asi 40 (ak nie viac) trsátok a nejaké paličky. Podľa toho, čo som videl na ľuďoch, nie som jediný, kto si tento koncert bude ešte pekne dlho pamätať.

PS: Týmto sa ospravedlňujem ľuďom, ktorí považujú Steelwing za dobrú kapelu a moja reportáž sa ich dotkla. Kapela mi však vôbec nesedí a ak ju človek vidí v priebehu troch mesiacov tri krát (nie celkom dobrovoľne), nie je divné, že ho to dožerie ako mňa. Ešte raz, prepáčte.