Dánska skupina Volbeat sa bez akýchkoľvek pochybností dá zaradiť medzi najoriginálnejšie rockové kapely dneška. Kombinácia rock ‘n’ rollu, punku, rockabilly či klasického metalu vznikol originálny hudobný štýl metal ‘n’ roll. Ako sa to celé vlastne začalo a ako vyzerá nový počin tejto kapely? O tom nám viac povie gitarista Thomas Bredahl. 

Ľudia majú radi príbehy. Mohol by si nám vyrozprávať ten, ktorý hovorí príbeh o začiatkoch Volbeat?

Volbeat vznikol v roku 2001. Michael (spev a gitara) opustil svoju predošlú deathmetalovú kapelu Dominus. Mal nejaké nápady, kedy chcel v novej kapele kombinovať punkrock a metal, ktoré ho ovplyvnili spolu s rock ‘n’ rollom 50tych rokov, ktorý počúvali jeho rodičia a ktorý mu dodnes znie v hlave. On a Jon (bicie) sa stretli, niečo si zahrali a páčilo sa im to. Rozhodli sa teda, že založia kapelu a zavolali Andersa (basa), ktorý hral s Michaelom v Dominus. Gitaristov sa pomenilo v kapele niekoľko až som sa v roku 2006 pridal ja.

Čo sa od kapely očakávalo na začiatku? Robili ste to len pre radosť alebo ste chceli aj vy získať nejaké peniaze z hudobného priemyslu?

Sme proste len ľudia, ktorý hudbu milujú, ktorý chcú hrať hudbu tak, ako ju cítia. Nik v kapele (ani v hudobnom biznise) nečakal, že sa táto kapela dostane tam, kde je dnes. Vlastne...Jon a Michael si v roku 2001 počas toho prvého hrania povedali: „Kto do pekla by toto mohol počúvať?!“. Našťastie pre nás, odpoveďou je – kopec ľudí.

Po takmer 10tich rokoch fungovania kapely vydávate v poradí štvrtý album. Čo by si nám o ňom mohol povedať?

Je to nový album Volbeat. Obsahuje všetky prvky, ktoré by mohli definovať hudbu Volbeat. Ale ako vždy, posunuli sme ho na inú úroveň. Vždy to berieme ako výzvu pre nás a poslucháčov, pokúšame sa posunúť hranicu toho, čo vlastne dokážeme zahrať. Vlastne je to aj pokračovaním a zakončením príbehu Guitar Gangster začatého na minulom albume. Myslím, že to je náš najrozmanitejší album a niektoré hudobné vplyvy sú vlastne podstatne zjavnejšie ako kedykoľvek pred tým, kedy sme všetko miešali o čosi viac.

Pozvali ste si na nahrávanie hostí ako Mille Petrozzu a Marka „Barney“ Greenwaya. Aké to bolo nahrávať bok po boku s ľuďmi, ktorých hudbu ste počúvali ako teenageri? 

Bola to perfektná skúsenosť. Títo ľudia sú legendami a zároveň jedni z najmilších ľudí, akých som kedy stretol. Vtiahli sme ich do našej výzvy, ktorá sa týka písania piesní, ako aj toho, čo sme schopní dať na album. A to celé je výzvou pre uši našich fanúšikov, čo je samozrejme vždy skvelé.

Ako šlo nahrávanie? Nemali ste nejaké problémy?

Nahrávanie bolo vlastne o troch týždňoch tvrdej práce. Vždy všetko napíšeme, nahráme a znovu zhodnotíme, kým s tým vlezieme do štúdia. Takže sme dva týždne nahrávali piesne a potom sme im počas posledného týždňa pridali trocha korenia...

Ako sa vlastne zrodil nový album? Kde ste nabrali všetku inšpiráciu na napísanie nového materiálu?

Inšpirovali sme sa prakticky všetkým. Tonami rozličnej hudby, filmami a všeobecne, životmi, ktoré žijeme.

Vaše videá a obaly albumov často evokujú spojenie s komixami. Je to teda niečo ako podpis kapely? Aký je tvoj vzťah ku komixom?

Ako každý zdravý chalan, máme aj my radi komixy. Prečo by sme ich teda nepoužili na obal albumu či do videa ;)

Tvorba kapely je inšpirovaná Johny Cashom, Elvisom, Metallicou a inými. Čo si myslíš o súčasnej populárnej hudbe? 

Pre mňa nie je dôležité či je hudba nová alebo stará, pokiaľ je dobrá. To isté platí aj pre žánre. 

Teraz ste dosiahli slávu a koncertujete po celom svete. Sú stále krajiny (alebo nejaké špecifické miesta), kde by ste chceli hrať? 

Samozrejme, že je veľa takých miest. Miest, kde sme nikdy nehrali a kde sme nikdy neboli....ako kapela, ani ako ľudia....chceli by sme ešte navštíviť  veľa miest....budúcnosť ukáže, či sa nám to podarí...

Začiatkom roka 2010 ste boli donútení zrušiť koncert na Slovensku. Plánujete zaradiť nejaké slovenské mesto do plánu turné teraz?

Jasne, to bola poriadna hanba, pretože neznášame, keď musíme rušiť nejakú šou.....zdravie je ale na prvom mieste...môžem ale sľúbiť, že na Slovensko sa ešte vrátime. Ešte raz...prepáčte... 

Vďaka za tvoj čas. Je ešte niečo, čo by si chcel povedať fanúšikom a čitateľom?

Vďaka Vám......Vám (redaktorovi, čitateľom ako aj fanúšikom)