Jeden zimný štvrtkový večer mi zazvonil mobil a na druhej linke sa ozval dlho očakávaný Craig Nielsen z americkej kapely Flotsam & Jetsam. Prečo nie je možné jednoducho ju priradiť konkrétnemu štýlu? Ako vyzerá nový album a prečo vlastne vyšiel o čosi neskôr u nás ako v USA? Prečítajme si teda, prečo je to vlastne tak...

Medzi poslednými dvoma albumami bola päťročná pauza. Čo bolo jej dôvodom?

Skončili sme turné k „Dreams of Death“ a neboli sme viazaní žiadnou zmluvou, pretože naša nahrávacia spoločnosť zahučala a chvíľu potrvalo, kým sa znova rozbehla. Spoločnosť sa opäť rozbehla približne rok po tom, čo sme boli na turné. Po tom teda sformovali nahrávaciu spoločnosť, dostali sme kontrakt a robili sme aj nejaké veci pre nejaké sólové projekty, naši inžinieri najprv nahrávali, potom s týmito sólovkami išli na turné a opäť to potrvalo nejaký ten čas. Po tom sme si teda naplánovali nahrávanie, mixovanie, re-mastering, dotváranie albumu, následne vydanie. Ono....malo to tak byť.

Takže času ste mali dosť...

Mali sme viac času na to, aby sme písali texty a skladali hudbu. Jednoznačne viac, ako počas nahrávania ktoréhokoľvek disku za posledných 14 rokov.

„The Cold“ je posledným albumom s Markom Simpsonom po 13tich rokoch spolupráce s týmto gitaristom. Aké boli tvoje pocity, keď došlo k tomuto rozchodu?

Nie dobre. Vieš, Mark a ja sme boli prijatí jeden deň, aby sme nahradili Kelly Smith-a a Michael Gilbert- a. Vieš, bol to skutočne jeden deň. Ja osobne sa cítim fakt zle. Nie je to dobré. Spolu sme spravili veľa dobrých vecí v tejto kapele a veľa sme toho spolu aj zažili. Chvíľu to potrvá, dostať sa z toho... Viem však, že to bolo potrebné, bolo to pre zaistenie dlhodobej bezpečnosti kapely. Bez neho to však bude trocha divné...

Na druhej strane, kapela privítala opäť do svojich radov Michael Gilbert-a. Bol jasnou voľbou alebo sa uvažovalo aj nad nejakou novou krvou do kapely?

Michael bol jasnou voľbou. Dopredu sme to vedeli, pretože Michael z času na čas prišiel, zahral s nami nejaké koncerty, prišiel, aby zahral jednu či tri piesne a stále hral v nejakých kapelách vo Phoenixe, čiže nikdy nezavesil gitaru na klinec. Vlastne nikdy za posledných 16 rokov, takže bol pripravený vrhnúť sa do toho. Kapelu zbožňuje, bol predsa jej súčasťou a mal s ňou úspech. Napísal veľa piesní, ktoré fanúšikovia milujú. Flotsam & Jetsam je obrovskou časťou jeho života v minulosti i budúcnosti.

Vráťme sa teraz k „The Cold“ a pozrime sa naň pekne od začiatku. Keď sa pozriem na obal albumu, vidím kopec temnoty a pesimizmu. Nie je to priam bežné pri trashových kapelách. Prečo ste sa takto rozhodli?

Určite to nebolo tak, že by sme uvažovali, ako by sme mohli byť temní a ako by sme mohli mať temný obal. Víla v lese je temná... Máme svoj image, máme svoje oblečenia a máme ich radi. Dohodli sme sa s Travis Smith-om, umelcom, pretože máme radi to, ako dokáže zobraziť svoje myšlienky. Prišiel s myšlienkou víly v lese a my sme povedali „Jasne, je to síce iné ako čokoľvek, čo sme kedy mali, ale čert to ber.“ Obrázok sa nám páčil a už sme aj mali pieseň s názvom „The Cold“. Keď sme zbadali Travisove zobrazenie, rozhodli sme sa, že celý album by sa mal volať „The Cold“ pretože obal vyzerá....no...akoby chladne (like „The Cold“). Bola to proste len náhoda. Skutočne. Nechodili sme hore dole a neuvažovali sme, ako by sme mohli byť temní čo najviac. Proste sme len dostali od umelca dobrý obrázok, páčil sa nám a tak sme ho použili J

Nakoľko spokojný si s týmto albumom?

Celkom spokojný. Znie to ako nič iné. Vyšlo to, pretože nehráme jeden štýl na každom albume tak, ako väčšina súčasných kapiel. Vieš, ak hrávajú trash, snažia sa, aby bol každý ich song trashový. ´AK´ je však príliš talentovaný na to, aby sme tento talent plytvali hraním trashu v každej piesni. Pretože...no on je tým silným ohnivkom v kapele. Skutočne sme vystihli ´AK´-ho štýl. Máme pocit, že je to to najlepšie, čo kedy spieval. A sme z toho skutočne šťastní. Dostávame hromadu ocenení ako album mesiaca či album roka. Vyzerá to tak, že to bol správny album v správnom čase.

Skús nám popísať myšlienku albumu „The Cold“. Má nejakú jednotnú myšlienku? Čo sa týmto albumom snažíte povedať poslucháčom?

Vieš, toto je skôr otázka na ´AK´-ho, no môžem ti povedať, že nepíše piesne o globálnych problémoch. Hovorí o svojich skúsenostiach, o tom, čo okolo seba vidí. Píše napríklad o nočných morách. Jeho dcéra sa v noci zobudila, povedala mu o svojej nočnej more a on o tom napísal pieseň. Nesnaží sa dobiť svet, zmeniť ho ako, vieš, ako Pink Floyd s „The Wall“. Píše svoje vlastné piesne, ktoré nie sú o nejakých globálnych problémoch.

Takže je inšpirovaný tým čo vidí a tým, čo zažije. Žiadne problémy vlád alebo niečo podobné?

Pred albumom „Dreams of Death“ tu nikdy neboli nejaké texty o problémoch v politike, s vládami a podobne. Spravil 8 nahrávok a nebol nikdy pred tým textárom. Teraz však je. Toto treba mať na pamäti. Jeho posledné dve nahrávky sú prvé dve nahrávky, kde je skutočným textárom. Treba ale dávať pozor na to, čo budeme považovať za jeho inšpiráciu či iskru. Vieš, keď si pustíš „Better Off Dead“, mohol by si si myslieť, že mal samovražedné nálady. Ale to je hlúposť. Toto ide ďaleko mimo neho. Nikdy vlastne ani nepoznal žiadneho samovraha. Keby každý písal len z vlastných skúseností, vieš, to by znamenalo, že polovica heavymetalistov sú satanisti...

Dobre, zmeňme teraz opäť tému. Prečo ste sa rozhodli vydať „The Cold“ v Európe päť mesiacov neskôr ako v USA?

No, nemali sme európsku zmluvu. Museli sme vydať „The Cold“ v USA a stále sme nemali túto dohodu...až po vydaní v USA. Takže ... podpísali sme kontrakt s Driven Music, rozbehli myšlienky o európskom vydaní a o distribúcií, no nemali na to povolenia. Museli sme určiť dátum vydania pre USA a nechali sme nahrávaciu spoločnosť, nech sa o potrebné postará. Len im to trvalo dlhšie, ako by sme chceli. Nemali sme však čo spraviť s ich dohodou s Nuclear Blast. To bola dohoda medzi dvoma spoločnosťami.

Ako reagovali na „The Cold“ americkí fanúšikovia?

Obľúbili si ho viac ako ktorúkoľvek nahrávku, ktorú sme kedy spravili. Nemôžeme to ale porovnávať, pretože sa štýlovo líšia. Ale vyzerá to tak, že im touto nahrávkou hovoríme priamo do duše..

Dotkne sa turné v roku 2011 aj európskeho kontinentu?

No, v Európe sme hrali turné tri krát za posledné dva roky. Chceme hrať v čo najviac krajinách, podobne ako chceme vydať album v čo najviac krajinách. Pretože nahrávka vyšla cez Nuclear Blast v Európe, myslím, že turné bude určite. Je to len otázka času, pretože čakáme, kým sa album vydá. Po tom totiž môžeš dostať lepšie dátumy, lepšie turné a lepšie ponuky. Všetko preto, že album sa už dostane do povedomia fanúšikov a ak si bude počínať dobre (a to myslím, že bude), môžeš hrať s väčšími kapelami. Vieš, všetko je to lepšie po tom, čo vydáš album. Najprv ho v Európe vydáme, potom sa budú dohadovať termíny pre turné.

Mohol by si porovnať amerických a európskych fanúšikov na koncertoch?

Jasne. Európania sú jednoznačne viac zažratí do hudby kapiel, ktoré majú radi. Američania sú samozrejme tiež, no nie tak ako kedysi. Kedysi to bolo tak, že každý metalový fanúšik išiel na koncert Ozzyho Osbourna, Iron Maiden alebo čohokoľvek. Ale dnes niektorí majú radi hard core, niekto death metal, niekto power metal, niektorí ľudia obľubujú trash, niektorí old school, niektorí .... a tak je to tu teraz. USA je dnes oveľa viac rozdelené. Títo fanúšikovia majú základňu tu, iní tam. Už nechodia na všetky koncerty ako kedysi. Chodia len na koncerty v štýle, ktorý počúvajú. Ale fanúšikovia sú fanúšikovia. Vieš, dokonca aj v Európe sú dosť rozdielni fanúšikovia. Ehm...odkiaľ si to? (Zo Slovenska.) No, hrali sme raz v Prahe a raz v Maďarsku a ľudia tam boli proste skvelí. Veľmi príjemní ľudia a zároveň úžasní fanúšikovia. Ale napríklad aj Španielsko má skvelých fanúšikov, Grécko má skvelých fanúšikov. Nie každá krajina si ale koncert užíva rovnako. Napríklad v Japonsku sa koncertuje skutočne vtipne. Japonci sa rozbehnú a sú neuveriteľne hlasní a potom zrazu úplne stíchnu. Takže ak nemáš pripravený hneď ďalšiu pieseň, skončil si. Pretože oni sú proste AAAAAAGH!!! A potom sa zastavia a stíchnu v priebehu troch sekúnd. Proste nekričia ďalej. Musíš sa pripraviť na dav podľa toho, kde si. Ale ak hovorím všeobecne o európskych fanúšikoch, vyzerajú viac zaujato. Vedia tvoju históriu, vedia viac tvojich textov, poznajú viac piesní. Americkí fanúšikovia nie sú tak sústredení.

Máš krajinu, v ktorej by si strašne chcel hrať, no ešte si na to nemal príležitosť?

Strašne by som si chcel zahrať na Bloodstock-u v Anglicku. Anglicko a USA majú spoločnú históriu a v Anglicku sme nikdy nehrali. To je skutočne zlé. Je to mojím snom, zahrať si na veľkom festivale v Anglicku. Rovnako by som si rád zahral aj v Austrálií. Rovnako by som si rád zahral ... vlastne v celej Európe. Hrali sme už vo väčšine krajín Európy. Myslím, že sme mali hrať aj na Slovensku....alebo v Slovinsku. Boli sme požiadaní, aby sme tu hrali na skutočne malom festivale, no nakoniec sa to nekonalo, pretože sa nedarilo predávať lístky. Ak môžeme zahrať pred nejakým novým publikom, nemôžeme proste povedať nie. Chcel by som si zahrať aj v Írsku. Ale ak hovoríme doslova o vysnenej krajine, je to určite Británia. Nikdy predtým sme tam nehrali a skutočne sme chceli.

Máte pred koncertmi nejaké špeciálne zvyky, ktoré proste musíte robiť vždy pred tým, ako vybehnete na podium?

Nie. Nič podobné nemáme. Sme proste len veľmi uvoľnení a sebavedomí. Nerobíme nič špeciálne. ´AK´si v kúte precvičuje hlasivky, ja si hrám na upínacej hlave bicích, gitaristi ladia a o tom to je. Proste sa zohrievame....nemáme žiadne špeciálne zvyky.

Neostáva mi teda viac ako zaželať ti veľa šťastia...je ešte niečo, čo sme neprebrali a chcel by si to fanúšikom a našim čitateľom povedať?

Ak ste dodnes nepočuli Flotsam & Jetsam, potom je „The Cold“ tá najvhodnejšia nahrávka, ktorou by sa Vám kapela mohla predstaviť. Myslím, že „The Cold“ prezentuje v najlepšej forme, ako len môže. Som presvedčený, že ak sa započúvate, budete počuť emócie a rozvahu, ktoré sme do toho dali. Skúste si teda „The Cold“ určite vypočuť...