Komplexne sme sa pozreli na jednu nemeckú kapelu, ktorá prešla pomerne dlhú cestu a dnes sa bez okolkov odvážim ju nazvať legendárnou. Ako ste mnohí pochopili už pri pohľade na logo, hovoríme o nemeckej hard rock – power metalovej kapele Edguy a do tajov tejto kapely, ako aj do zákutí nového albumu „Age of the Joker“ nás zasvätil gitarista a jeden zo skladateľov kapely Jens Ludwig ...

Ako prvé by mnohých zaujímalo, ako si sa z 14 ročného chalana so svojím snom dostal ku kapele, ktorá je headlinerom festivalov po celom svete. Mohol by si nám povedať vrcholy tohto, myslím, celkom dlhého príbehu?

Áno, skutočne to je poriadne dlhý príbeh. Myslím, že to bola len skutočne tvrdá práca a vždy sme proste verili v to, čo sme robili. Teda, hlavne na začiatku bolo veľa ľudí, ktorí nám hovorili, že s týmto druhom hudby nič nedosiahneme. Hlavne v začiatkoch mali aj pravdu, pretože sme poriadne nevedeli hrať, len sme začínali písať dobré piesne – na začiatku sme boli skutočne zlí, ale makali sme tak ako to len šlo a len sme sa snažili neprestať. Hrali sme len pre zábavu. Chceli sme len viac koncertov a za posledných 15 rokov sa všetko len zlepšovalo a stávalo väčším a väčším. Predaje sa zväčšovali, festivaly sa zväčšovali, tak ako si spomínal a aj turné boli čoraz väčšie. Tak sme krok za krokom išli vpred. Nezmenilo sa to zo dňa na deň. Bola to ťažká práca a bolo to pekne krok za krokom.

A keď sa mám pozrieť na tie vrcholy, bolo to vlastne všetko, čo bolo po prvý krát – prvý raz, čo sme vyrazili na turné ako hlavná kapela, prvý raz, čo sme hrali na veľkom festivale ako headliner, prvý raz, čo sme mali turné v USA. To všetko boli pre nás vrcholy. 

Pamätáš sa na svoj úplne prvý koncert, ktorý si odohral v Edguy?

Jasné, že sa pamätám. Bolo to na školskej zábave a v triede bolo asi 25 ľudí. My sme hrali a bolo to super, pretože sme mali asi 15 skladieb a viac sme proste nevedeli, ale naši spolužiaci stále chceli ešte jednu skladbu, takže nakoniec sme odohrali celý set dvakrát. Každú pieseň dvakrát. Bolo to dosť dobré.

Keď sa na svetlo sveta dostal obal k albumu „Age of the Joker“, všimol som si, že pri posledných albumoch vydávate na striedačku seriózny a vtipný album. Čo by si mi k tomu mohol povedať? 

No, to je len ... nemôžeš povedať jeden smiešny a jeden seriózny album. Povedzme „Tinnitus Sanctus“ – mal skvelý obal a ja osobne som jeho veľkým fanúšikom, ale na tomto albume boli aj vtipné skladby. Napríklad The Pride of Creation bola celkom vtipná skladba a popri tom na albume boli aj seriózne skladby. Na albumy sa vždy snažíme nakombinovať seriózne skladby s pár vtipnými. 

Čo chcete povedať názvom albumu „Age of the Joker“? Vieš, na albume sa skladba s týmto názvom nenachádza ...

Vieš, album sa nemusí volať rovnako ako niektorá z piesní na albume. Klaun (v angličtine – Joker, pozn. autora) bol naším maskotom dlhé roky – je na mnohých obaloch, sprevádza nás už poriadne dlho. Keď sme zbadali jeho podobizeň, rýchlo sme sa s ním stotožnili ... je to taká vtipná postava – väčšinou. No a názov albumu „Age of the Joker“ je niečo ako prehlásenie, pretože posledný album „Tinnitus Sanctus“ sme vydali pred viac ako troma rokmi. Odvtedy sa toho dosť stalo a tak chceme s novým albumom spraviť prehlásenie – niečo ako „OK, sme späť a toto je náš nový album, takže nadišiel čas pre Edguy ... a samozrejme aj pre klauna“! 

Začiatkom augusta ste vypustili klip k skladbe Robin Hood. Koho bol nápad nahrať takto šialené video?

Áno, áno. Tu sa dostávame k názvu piesne. Pieseň sme nemali dokončenú kým sme neprišli do skúšobne, až kým sa pieseň počas skúšania nezačala volať Robin Hood. Zozačiatku sme vtipkovali a hovorili „Oh, táto pieseň by sa mala volať Robin Hood.“ a po tom, čo sme dokončili pieseň sme sa museli rozhodnúť, ktorá pieseň bude podkladom pre klip. A bolo úplne jasné, že to bude práve Robin Hood. Ale keď už príbeh dávno existuje, nemusíš si zaťažovať hlavu s tým, o čom klip bude. To, čo sme chceli dať do klipu bolo niečo ako paródiu Robina Hooda v prevedení Errola Flynna – „Dobrodružstvá Robina Hooda“ (orig. The Adventures of Robin Hood, 1938, USA) a celkom sa nám to podarilo a vďaka našim kostýmom to bol natáčací deň riadnou zábavou. Väčšinou je natáčanie klipu riadna nuda, lebo väčšinu času len sedíš, nič nerobíš a čakáš na kopu vecí, kým môžeš zahrať skladbu, ale tento krát sme sa skutočne veľmi, veľmi, ale veľmi bavili, pretože sme sa na seba pozerali a bavili sme sa na tom, ako hlúpo všetci vyzeráme.

Ako si si ušil nahrávanie a prácu s Bernhadom Hoecknerom?

Áno, to bolo skutočne skvelé. Vieš, my nie sme bohvieakí herci a tak sme v klipe chceli ozajstného herca a keď Tobi kontaktoval manažment Bernharda Hoecknera a on počul naše nápady, automaticky povedal „Áno!“ a to pre nás bola obrovská pocta a ... no, bola to aj riadna sranda, pretože je to veľmi chytrý chlapík a skvelý herec a je vtipný a čo je veľmi dôležité, má rád metal. 

Posledné albumy obsahovali minimálne po jednom ozaj, ale ozaj šialenom kúsku – napríklad Trinidad na albume „Rocket Ride“ alebo Aren´t you a little pervert too na albume „Tinnitus Sanctus“. Je niečo podobné aj na vašom najnovšom albume?

Eeehm ... nie, nie. Určite nie. Sú tam nejaké šibnuté kúsky, ale nič také, ako piesne, ktoré si spomínal. Tie piesne totiž boli fakt ďaleko za normálom. Na tomto albume nie je nič podobné. Sú tam niektoré skutočne podarené momenty, ale nič, čo sa tak vymyká ako tie dve piesne, čo si spomenul.

Mohol by si nám priblížiť nový album viac do detailov?

Do detailov ... wau, je tam fakt dosť detailov, takže to by sme tu boli asi pekne dlho (Smiech). Nie ... ak hovoríme o albume vo všeobecnej rovine, je pomerne dosť rozmanitý. Na albume je veľa, veľa, veľa elementov, napríklad slide gitary a nejaké zvuky. V niektorých skladbách, ako napríklad Robin Hood a The Arcane Guild je skutočný organ Hammond – to je ďalší element, ktorý sme chceli už dávno použiť. Na albume je pár skutočne silných skladieb ako napríklad prvá – Robin Hood alebo Behind the Gates of Midnight World, ktorá je jedna z mojich obľúbených. Je tu veľa vecí, ktoré proste prevalcujú, ako napríklad Rock of Cashel – v ňom nájdeš írske ľudové motívy, ale je tam kopa vplyvov a je fakt veľa spôsobov, ako sa dá pozerať na nový album. Ten najdôležitejší pre nás ale je, že je to jednotné dielo a stále znie ako album Edguy, čo je pre nás veľmi dôležité, pretože ak sa snažíš robiť veci inak, môže sa ti stať, že ako kapela stratíš svoju identitu. Ja osobne si ale myslím, že toto je skvelá kombinácia nových zaujímavých prvkov a tých starých, typických pre naše skladby.

Ako prebiehalo nahrávanie albumu „Age of the Joker“? Zažili ste počas neho niečo zábavné alebo desivé počas nahrávania?

No, tento krát to bolo dosť ťažké. Vedeli sme, čo máme robiť, ale nahrávali sme naraz obe gitary spolu, čo bolo dosť zaujímavé, ale keď hráte na gitary jeden hneď za druhým a snažíte sa zosúladiť ich poriadne... Ale keď hráte spolu, je tam aj nejaké miesto na pohyb a zmenu pozícií. To do nahrávania prinieslo určitú iskru. Ďalšou pravdou je, že nahrávanie bicích prebiehalo v jednom skutočne obrovskom štúdiu tu v Nemecku, pretože bicie musia znieť skutočne. Vieš, pri gitarách na tom nezáleží, pretože my nepotrebujeme na nahrávanie veľké miestnosti, ale pri bicích to je veľmi dôležité. Áno, vždy sú to bubeníci, kto môže nahrávať v pekných štúdiách (Smiech). Ostatní väčšinou nahrávajú v pivniciach alebo tak podobne. 

Za posledné 2 roky ste hrali ako predkapela pre Scorpions, Iron Maiden a Ozzyho Osbourna. Ako ste si užili tieto šou?

No, neskutočne. Čo viac možno povedať? Hlavne hranie pred Scorpions – to bola asi jedna z najlepších vecí v mojom živote. „Lonesome Crow“ od Scorpions bol prvý album, ktorý som počúval, takže pre mňa všetko začalo so Scorpions a stretnúť ich potom po 20 rokoch na skúške bolo pre mňa úžasné. Pre nás všetkých to bolo niečo skvelé, stretnúť najväčšiu nemeckú rockovú kapelu. Čo viac môžem povedať? Boli sme nadšení a bolo to skvelé a vieš, občas bolo ťažko povedať, či as viac tešíme na našu šou alebo na to, ako sa budeme potom pozerať na šou Scorpions. Bolo to proste skvelé. 

Od svojich 14tich si získal slávu, fanúšikov a hral si koncerty pred tisíckami ľudí. Je ešte niečo, čo by si chcel dosiahnuť? 

Áno, samozrejme. Ak si povieš „OK, teraz som dosiahol všetko, čo sa dá“, zastaví ťa to a už neurobíš nič. Máš pocit, že si spravil všetko a už nemáš čo robiť. Ale aj ak si práve riadne úspešný, stále máš čo dosiahnuť a spraviť. Dúfajme, že sa nám podarí robiť to, čo sme robili posledných 20 rokov ešte aspoň ďalších 20 rokov, to by bolo skvelé. Aj napriek tomu, že kapela existuje už 20 rokov, my máme len okolo 30tky, takže ešte je veľa vecí, ktoré treba spraviť. 

Teraz trocha viac osobná otázka – si spoluzakladateľom Edguy a máš aj podiel na skladaní piesní, no väčšina slávy pripadne Tobimu. Necítiš sa trocha nedocenený?

Nie (Smiech). Je jasné, že frontman každej kapely má viac pozornosti. Neviem si spomenúť ani na jednu kapelu, kde tomu tak nie je. Takže je to logické a vieš, myslím, že Tobi je lepší frontman akým by som sa ja kedy mohol stať. Aj preto som strašne šťastný zo situácie v akej sme teraz, aj keď Tobi má viac pozornosti. Niekedy to totiž znamená, že sa jednoducho schovám a som sám sebou. Hlavne keď sme na turné, Tobi musí byť poriadne opatrný a musí dávať pozor, kde je počas dňa. Ja zatiaľ robím čo len chcem. Vieš, na tom, že máš kopec pozornosti je vždy okrem pozitív aj veľa negatív.

Máš niečo ako recept „Ako nemeniť členov kapely po dlhý čas“? Pretože členov kapely ste ešte nemenili ... 

Nie, nemenili a sme z toho veľmi šťastní. Ale neviem, aké je tajomstvo, lebo ... vieš, sme priatelia a sme radi, že môžeme spolu hrať. Každý je spokojný z toho, ako to je teraz, lebo hráme a chodíme na turné so svojimi najlepšími kamošmi. Nik iný by do toho tak nezapadol. Samozrejme, že sa občas stane, že sa povadíme, ale sme predsa dospelí ľudia a myslím, že aj celkom rozumní, ktorí vedia riešiť svoje problémy. Vieme sa porozprávať o čomkoľvek a aj to vyriešiť, čiže to nie je žiadne veľké tajomstvo. Je to len o tom, že sa správame normálne, vieš?! (Laugh) 

Po tragédií v Japonsku ste ako kapela prejavili krajine súcit. Si zapojený v nejakej charitatívnej organizácií? 

Nie priamo. Nahrali sme ... neviem vlastne, či to vôbec bude vydané, ale ja a Tobi sme nahrali vokály pre pesničku, ktorú Tommy Heart nahrával pre svoju kapelu Fair Warning. Ale samozrejme, že moje sympatie a súcit sú s týmito ľuďmi a dúfam, že sa podarí zvládnuť situáciu v čo najkratšom termíne.

Ako vyzerá tvoj bežný deň počas turné?

Keď som na turné?! No, nejaké ... samozrejme – Vstanem! (Smiech) Potom raňajkujem, trochu sa motám po okolí, ale inak to všetko závisí od toho, kde hráme. Niekedy to je v priemyselnej zóne, takže tam sa veľmi prechádzať nedá, ale cez deň zvyčajne pozeráme filmy alebo sa hráme na počítači alebo niečo podobné. Potom je čas na skúšku, aby sme všetko naladili a nastavili tak ako to má byť. Potom je väčšinou obed a my sa následne zas motáme po okolí a čakáme na koncert. Po koncerte niečo popijeme a ideme spať. Ďalší deň vstávanie a cestovanie do ďalšieho mesta. Byť na turné nie je také, ako to vyzerá. Niekedy to je len o tom, že čakáme na to, kým sa niečo stane. (Smiech) Pozitívne na tom ale je, že nemusíš robiť nič zložité a fakt sa tešíš na tie dve hodinky, kedy je šou a to je vlastne jediná vec, na ktorú sa po celý deň skutočne tešíš. 

Čo pre teba osobne znamená to, že si súčasťou hudobného priemyslu?

Vieš, je to proste ... proste súčasť môjho života. Vyrastal som s tvorením hudby a je to veľmi veľká časť môjho života. Vlastne ani neviem, čo by som robil ak by kapela kvôli nejakému dôvodu neexistovala. Myslím, že by som bol dosť bezradný ... Nikdy som nad tým ani neuvažoval. Nad vecami ako „Čo ak tu kapela viac nebude?“ ... Proste si to neviem predstaviť. Je to obrovská súčasť môjho života. 

Dobre, poďme na trocha „iné otázky“ ... vydávate album „Age of the Joker“. Aké by bolo tvoje klaunské meno?

Eh ... moje klaunské meno?! (Smiech) Ja fakt neviem – asi Vtipný Jay. (Smiech)

Čo bola najnezabnuteľnejšia a najkrutejšia vec, akú si s Edguy zažil?

Nezabudnuteľná, no ... ako som už spomínal, bolo to moje po prvý krát a samozrejme, hranie na Wackene ako headliner je vždy skvelá vec. Najkrutejšia ... ehm ... nechaj ma spomenúť si ... raz sme hrali na festivale vo Francúzsku a bol to skutočne veľký festival. Pamätám si, že kapela, ktorá hrala pred nami na našom pódiu skončila neskôr a tak sme začali až s nejakým 20 minútovým meškaním. To bolo vlastne vedľajšie pódium, nie hlavné a keď sme hrali tretiu skladbu, na hlavnom pódiu začal hrať Megadeth. V tej chvíli sme mali možnosť sledovať, ako ten dav tisícov ľudí, ktorý tam stál zrazu odišiel k hlavnému pódiu. My sme tam len stáli ako paralyzovaní a počas skladby ku mne prišiel Tobi, úplne frustrovaný z toho, čo sa stalo, pretože nikoho nezaujímalo, že tu ešte hrá nejaká kapela a proste odišli k hlavnému pódiu. Tak sme súhlasili, že skončíme a tak sme festival odohrali s asi 20 minútovým setom (Smiech). To bol fakt hnusný zážitok.

Čo bola najhnusnejšia vec, ktorú ti chalani z kapely urobili počas turné?

Fuuh ... oooh ... bolo toho riadne veľa, ale väčšinou to bolo len to, že mi povedali „Choď do riti!“ alebo „Naser si!“, ale nikdy to nebolo myslené nejako vážne. Ale neviem si spomenúť na nič fakt, ale fakt hnusné...

Čo by si si so sebou zobral na opustený ostrov a prečo?

Myslím, že by som si so sebou zobral ... helikoptéru a pilota – aby som sa dostal z ostrovu.

Ako si si užil posledný koncert turné Tinnitus Sanctus v Snine na Slovensku pred necelým týždňom?

No, vlastne poriadne. Musím povedať, že Česká republika, podobne ako Slovensko sú pre nás akýmsi rastúcim trhom. Stále viac a viac ľudí tu chodí na naše koncerty a samozrejme, vždy mám skvelé spomienky na festival Masters of Rock ... to vlastne nie je žiadne lezenie do zadku, ale je to jeden z mojich najobľúbenejších festivalov, pretože je dobre zorganizovaný a atmosféra je tu vždy výborná. Poriadne sa teším aj na koncerty v Zlíne a v Prahe počas nasledujúceho turné v októbri, pretože tieto dve šou na Slovensku a v Česku sú zvyčajne lepšie ako tie v Nemecku. Sú tu ľudia, ktorí sú skutočne vďační za to, že tam prídeme a to je skvelý pocit.

Výborne, vyzerá to tak, že to je všetko. Nemám už viac otázok ... 

... a to znamená, že ja nemám viac odpovedí. (Smiech) Maj sa dobre. Ahoj ...