30.5.2026 IRON MAIDEN, ANTHRAX @Národný futbalový štadión, Bratislava
Sobotné poobedie v Bratislave začalo potemnievať. Nie len preto, že sa schyľovalo k solídnej prietrži, ale aj pre davy v čiernych tričkách, ktoré sa zhlukovali v okolí futbalového štadiónu. Tesne pred otvorením brán sme zažili pomerne neštandardnú situáciu, kedy organizátor a manažment kapely požiadali ľudí, aby k zábranám nebežali. Fungovalo to? Do istej miery. Keď sme sa dostali pod pódium, čakala nás ale ešte dlhá štreka k tej pravej show. Dve a pol hodiny tepla, postávania a čakania…
A po dve a pol hodinách to prišlo. Člen thrashovej Veľkej štvorky prišiel na stage a rozpútal peklo, ktoré ale zostávalo u časti publika zjavne nepochopené. O energií pri Anthraxe sa baviť nemusíme baviť. Aj napriek vyššiemu veku totiž Joey Belladonna nezaťahoval brzdu a zvyšok kapely mu úspešne sekundoval. Dostalo sa nám všetkého, čo sme mohli chcieť – od úvodnej Among the Living cez horúcu novinku It´s for the Kids predznamenávajúcu nový album až po megahity Antisocial, Got the Time alebo Indians. Tam ale pre nedostatok času show skončila a desiatky stagehandov sa pustili do prípravy pódia pre hlavnú hviezdu. Jedinou výtkou show Anthrax je nulové využitie gigantickej LED obrazovky, ktorá stála za nimi. Na tej celý čas svietila len grafika nového albumu. Bolo to pochopiteľné, ale bola to škoda.
Následne sme sa konečne dostali k zlatému klincu programu. Iron Maiden ponúkol takmer do bodky rovnakú show ako pred rokom na zimnom štadióne, len s veľkolepejším pódiom, väčšími svetlami a násobne silnejšou kulisou v podobe slovenských fanúšikov. Gigantická LED obrazovka ponúkala neskutočnú show, graficky úchvatne spracované videá dotvárali príbehy, ktoré hudobne prezentovali nestarnúce britské legendy. Pozorovať pánov, ktorým ťahá na 70 ako pobehujú po pódiu s energiou, ktorú by som mal problém dorovnať aj v tridsiatke bolo úchvatné. Show po roku ale predsa len bola iná. Možno to bolo postrašením dažďom, ktoré prišlo počas Phantom of the Opera. Možno tou neskutočnou kulisou vytvorenou desiatkami tisíc ľudí skandujúcich „Maiden, Maiden“. Človek mal síce divný pocit z toho, že presne vedel, čo má prísť, ale na druhej strane, o to väčšie prekvapenie bola tá jediná zmena v setliste, kde minuloročného The Clairvoyant vystriedali Infinite Dreams. Všetky veľké hity zazneli a zazneli bez najmenšej chyby, tie by pri Maiden boli skôr prekvapením.
Nechcem opakovať to, čo už bolo napísané tu, preto poviem len veci, ktoré vo mne zarezonovali, ktoré zamrzeli alebo inak vyčnievali zo štandardu. Pri lepšom započúvaní sa bolo počuť, že skladby sú pre Bruca už mierne upravené, aby zneli skoro rovnako, ale zároveň aby mu stále sedeli. Predstavenie to bolo aj tak monumentálne a jeho schopnosti sú úchvatné, ale bolo to tak. Popri tom, ako prepracované a teatrálne boli vizuály pri ostatných skladbách vyzerala LED obrazovka pri Seventh Son of a Seventh Son až úboho. Proste sa už niekomu nechcelo. Organizácia celého koncertu, jasné pravidlá a ich vynucovanie takou formou, že nik sa nemohol sťažovať tak vysoko vyčnievalo zo slovenského štandardu, že to treba spomenúť. Za toto patrí Vivien jedna obrovská pochvala. Od začiatku po koniec išlo všetko presne podľa plánu a čisto ako švajčiarske hodinky.
Bratislava zažila sviatok metalovej hudby, otriasala sa v základoch a myslím, že pre Národný futbalový štadión to ešte na dlho bude podujatie s najlepšou atmosférou, akú zažil. Rovnako ako pre každého zúčastneného.
ANTHRAX
IRON MAIDEN
