Metallica performs Racino Rocks at Racino Ebreichsdorf in Vienna, Austria on June 1, 2024
METALLICA, Five Finger Death Punch, Ice Nine Kills, Unpeople
1.6.2024 Ebreichsdorf bei Wien, Rakúsko
M72 WORLD TOUR 2024
RACINO ROCKS 2024
Prvý júnový deň tohto roka sa konalo naozaj nespočetné množstvo skvelých akcii v našom okolí. Naša redakcia sa v podstate rozdelila na dve pracovné skupiny. Jedna si to namierila smer Bratislava, kde sa na deň detí splnil detský sen mnohým fanúšikom v podobe koncertu legendárneho Stinga. Ako to vypadalo tam si môžete prečítať tu. Druhá skupina si zas do google máp zadala Ebreichsdorf, mestečko neďaleko Viedne, kde sa tiež mala diať história – koncert mocnej METALLICY, ktorá je aktuálne na turné s albumom 72 Seasons.
Predpoveď počasia na tento deň mala byť o búrkach, lejakoch či záplavách a tak sme sa vyzbrojili bundami, pršiplášťami a dúfali, že to prežijeme. Cestu nám krátili meteorologické úkazy od prietrže, búrky a jasnej oblohy. Počasie lavírovalo asi tak ako teplota vzduchu. K žiadnemu dažďu však počas koncertu nedošlo! Rakúsko nás privítalo v podstate slnečným počasím a o pár minút sme zbadali davy ľudí, áut a policajtov. Vedeli sme, že sme dorazili na správne miesto. Cez polia a lúky sme sa predrali na parkovisko, vyšlapali asi tak pol hodinku, keď sa pred nami konečne zjavil stage veľký ako hora. Nič iné sme ani neočakávali, aj keď priznám sa, že som očakávala stage, aké kapela používa na aktuálnom turné. Metallica jednoducho už nie je kapela, ktorá by mala hrávať na klasických pódiách a myslím to najmä kvôli tomu, že pokiaľ nehrajú na štadiónoch, tak drvivá väčšina publika vidí de facto len úžasné osvetlenie. Organizátori na toto myslieť mohli a ak nie, aspoň už nemuseli napchať niekoľko veľkých a vysokých stánkov s občerstvením priamo do zorného poľa pódia. Koncert v Rakúsku bol však skôr festivalové vystúpenie a teda sme sa museli uspokojiť s tým, čo sme dostali. UNPEOPLE otvorili koncert krátko pred piatou poobede. ICE NINE KILLS a ich prehliadka hororových artefaktov bola na pláne zhruba o hodinu neskôr.
FIVE FINGER DEATH PUNCH už pred sebou videli dav pripravený na hlavný program. Ich set rovnako ako stage a svetlá nemali chybu. Asi hodinová show bola skvelou ukážkou toho, v akej forme aktuálne sú. Lift Me up, Wash It All Away, Wrong Side of Heaven, skvelý cover The House of the Rising Sun ako aj záverečná The Bleeding, to všetko a oveľa viac si mohli ich fanúšikovia vychutnať naživo. Trošku ma mrzel zvuk, ktorý určite nebol dokonalý, ale tak, vyniknúť musela hlavná hviezda.
Po asi 45 minútach bolo práve na jej vystúpenie všetko pripravené. Legendárne a nenahraditeľné intro odpáli jedno z najlepších vystúpení tento západoamerickej štvorice, akú som ju ja kedy zažila. Áno, menej ohňov, menej dymu, menej laserov ale za to pecka za peckou, ktoré len podčiarkovali tentokrát uz fantastický a absolútne čistý zvuk. Whiplash, Creeping Death, For Whom the Bell Tolls, Enter Sandman! Tak toto bol začiatok ako zo sna. Na rad prišiel samozrejme aj nový album, na ktorý publikum reagoval veľmi pozitívne, všade okolo mňa sa spievali texty. Komentáre na sociálnych sieťach teda naozaj netreba brať vážne, fanúšikovia tejto legendárnej zostavy stále prijímajú aj novú tvorbu, hoci je, samozrejme, iná. Na rad prišiel aj jam Kirka a Roba, ktorí si na paškál zobrali nejakú miestnu odrhovačku. Nechcem sa nikoho samozrejme dotknúť, ale predpokladám, že to bolo niečo na štýl Jóžina z bážin. Set pokračoval koncertnými klasikami ako The Day that Never Comes, Nothing Else Matters či Sad but True. Pre mňa osobne veľké prekvapenie predstavovala inštrumentálna skladba Orion, ktorú som si nemyslela, že sa mi niekedy podarí počuť naživo. Myslela som počas nej na môjho zosnulého otčima, na muža, ktorý stál pri mojej výchove a položil mimoriadne silné základy toho, kto dnes som, ale zomrel veľmi mladý a jeho obľúbenú Metallicu nikdy nevidel. Záver setu patril skladbám Seek & Destroy (a obrím čierno-žltým loptám v publiku), One a celý koncert ukončila nesmrteľná Master of Puppets. Za dlhého potlesku, niekoľkých vedrách rozdaných trsátiek a pokriku ´one more time/one more song´ sme sa s legendami museli rozlúčiť.
Po skončení sme sa ihneď vydali na cestu k autu, ktorá pripomínala krížovú cestu organizovanú v Ríme každú Veľkú Noc, akurát, že tých zastavení bolo o čosi viac. Nuž niekoľko desiatok tisíc ľudí malo presne ten istý plán v tom istom čase. Celú organizáciu takej masy ľudí ale hodnotím veľmi kladne. Priznám sa, že obavy boli aj z toho, aby to pri ceste domov nedopadlo ako v Trenčíne minulý rok. Infraštruktúra a skúsenosti sa v týchto dvoch prípadoch ale nedajú zrovnávať. Slovensko sa ešte len učí organizovať koncerty tohto formátu. A čo na záver? Metallica to aj po 40 rokoch jednoducho vie a kto tvrdí opak, nech sa príde pozrieť na koncert! Že by už konečne niekedy aj u nás?!
