S očakávaním som si pustil nový Linkin Park. Asi najrozporuplnejší comeback tohto roka je hneď okorenený novým albumom. Po Intre, ktoré je akousi otázkou, čo chceli povedať tým „From Zero“ nasleduje skladba, ktorou to vlastne celé spustili – Emptiness Machine. Tú asi počul každý, okolo koho sa slovo Linkin Park vôbec zašepkalo. Pre pochopenie celej recenzie napíšem, že táto skladba sa zasekla v mojom prehrávači na dosť dlhú dobu. Neuveriteľne vyzretý autorský podpis, ktorý jasne identifikuje kapelu pre každého a nenecháva priestor na omyl. Všeobecne v speve dostáva Mike Shinoda o čosi väčší priestor, Emily je však hlavnou hviezdou celej show a skladby sú akoby písané už s vedomím toho, kto nastúpi za mikrofón. Našiel som asi jedno miesto, kde jej frázovanie nesadlo úplne 100 percentne. Z celého konceptu albumu, ktorý je presne tým, čo sme poznali ešte z éry Chestera je skladba Casualty, ktorá je akýmsi punkovým počinom uprostred nu metalového albumu. Nehovorím, že zlým, ale určite rušivým. V tomto bode sa ale album preklápa do druhej polovice, ktorá ukazuje akúsi druhú tvár nového Linkin Park. Modernejšiu, trocha surovejšiu, Emily ju oživuje screamami a zanecháva v nich tak silnejšiu stopu. Je priam vtipné, že tejto druhej časti albumu kraľuje singel Two Faced. Príjemnými sú náhodné dovetky na konci skladieb, akési úryvky zo štúdia, ponechané nahrávanie o dve-tri sekundy dlhšie, ako išla hudba.
Aký je teda nový Linkin Park? Z môjho pohľadu je to veľmi úspešný pokus kapely, ktorá má stále čo povedať vrátiť sa na pódiá. Prvá polovica albumu dokazuje, že poloha, ktorú sme u Linkin Park poznali s Chesterom je stále tam a že Emily Armstrong je viac než dôstojným … nie je to záskok … je to akoby sa otvorilo v kapele ďalšie miesto vokalistu. Druhá polovica albumu následne ukazuje akýsi kreatívny výbuch, pokus objaviť možnosti v hudbe a spraviť progres. Táto časť bude tŕňom v oku všetkých skalných fanúšikov, ale mám pocit, že na pódiu to bude poloha, v ktorej bude Emily ako ryba vo vode.
Akejkoľvek inej kapele by podobný premiešaný počin neprešiel, tu je ale do veľkej miery pochopiteľný a nech sa na to pozeráme ako chceme, nevieme sa na Linkin Park pozerať bez toho, že by sme to mali na pamäti.
8/10
