
Rozhovor s ENEMY: Temnota, transformácia a krvavý Valentín
ENEMY, zdravím vás! Ako sa máte?
BRUNO: Ahoj, zdravíme všetkých! Máme sa výborne.
Veľmi sa teším, že vás konečne mám možnosť vyspovedať! Mám kopu otázok, tak poďme na to. Hoci na úvod by som vás možno poprosila, aby ste sa trošku predstavili, v prípade, že by nás niektorí naši čitatelia ešte nepoznali. Váš príbeh sa píše už pomerne dlhú dobu. Ako sa vaša tvorba, hudba, jednoducho všetko, čo súvisí s kapelou zmenilo počas tých rokov? Ako by ste možno opísali a porovnali ENEMY v roku 1996 a 2025?
BRUNO: Jasné. ENEMY vznikla v roku 1991 ako Darkland. Po viacerých personálnych zmenách sme sa v roku 1996 premenovali na ENEMY. Názov symbolizuje vnútorný aj vonkajší boj – každý má svojho nepriateľa. A niekedy tým nepriateľom môže byť človek aj sám sebe. Mnohé sa zmenilo. Od zvuku cez spôsob tvorby až po naše chápanie toho, čo chceme hudbou povedať. V roku 1996 sme boli hladní po metale, dnes je tam okrem energie aj skúsenosť, širší záber tém a hlavne vlastný rukopis.
Máte nový album! Mimochodom vyšiel na Valentína. Má to nejaké prepojenie alebo súvis?
BRUNO: 14. február má silný symbolický náboj. Okrem „sviatku lásky“ je to aj deň spojený s mučeníctvom Svätého Valentína a masakrom v Chicagu z roku 1929 (The Saint Valentine’s Day Massacre). V predkresťanskej Európe býval február mesiacom očisty a smrti zimy (napr. Lupercalia – rímsky sviatok očisty 13.–15.2.)
Lupercalia obsahovala krvavé rituály plodnosti a znovuzrodenia. Takže ten kontrast lásky, smrti a zločinu nám veľmi rezonoval s témou albumu.
Album dostal názov Ripper. Čo vás inšpirovalo k tomuto názvu albumu?
BRUNO: Inšpiráciou bola skladba “Knife Kisses” – akási spoveď vraha o jeho prvom zločine. Nechceli sme, aby sa album volal rovnako ako skladba, tak sme to rozšírili. Ripper – teda Rozparovač – perfektne vystihuje temný koncept albumu. Obal na album nám vytvoril jeden mladý umelec z Bali.
Ako by ste opísali zvuk nového albumu v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou?
BRUNO: Je to modernejšie, dynamickejšie a cielene budované. Každý track má vlastnú atmosféru. Pre niekoho možno nezvyčajné, pre nás presne to, čo sme chceli.
Aký bol proces tvorby albumu, najmä s výmenou gitaristu?
BRUNO: Andrii prišiel do rozpracovaného materiálu. Musel sa rýchlo adaptovať a vytvoriť sóla – čo zvládol naozaj výborne. Každý člen má pri tvorbe voľnú ruku, takže všetko sa formuje organicky. Ja zvyčajne nahrám nápad s bicím základom, a každý si do toho prinesie svoje.
Čo je podľa vás najväčším prínosom nového gitaristu v kapele?
BRUNO: Technická precíznosť a rýchlosť učenia. Sadol medzi nás veľmi prirodzene.
Ktorá skladba na albume Ripper je pre vás osobne najdôležitejšia a prečo?
BRUNO: Každý člen má nejakú svoju obľúbenú skladbu, no ak by som mal určiť jednu konkrétnu, tak by to bola We Are Who We Are. Nemá nejaký súvislý dej, je skôr o pocitoch.
A keď sme už pri skladbách, mohli by ste stručne jednu po druhej trošku opísať, okomentovať?
(the dark is near) – Úvodná skladba, s temnou a intenzívnou atmosférou, ktorá nás uvedie do nálady celého albumu.
Atrocious Schizophrenia – Rýchla a agresívna skladba s technickými gitarovými pasážami. Popisuje stav, v ktorom sa nachádza osoba s rozpoľtenou mysľou, a ako ovplyvňuje jeho emócie, správanie a myslenie.
The Afterlife – Melodická skladba s hlbokými textami a silným emocionálnym nábojom popisuje dej, pri ktorom sa energia oddeľuje od fyzického tela pri umieraní.
Blink of an Eye – Rýchla skladba s energickým tempom a výraznými gitarovými riffmi. Text čerpá so slovanskej mytológie, konkrétne je o Poludnici – démonickej bytosti ľudskej podoby, ktorá na poludnie vyháňala ľudí z polí preč. Koho zastihla pri práci, trápila ho otázkami, spôsobovala vzdušné víry a nakoniec spôsobovala smrť.
Kikimora – Temná skladba, ktorá je tiež inšpirovaná slovanskou mytológiou, s atmosférickými hudobnými prvkami. V modernej medicíne je klasifikovaná ako spánková paralýza a nemožnosť dýchať, pohnúť sa, dokonca je sprevádzaná nočnými morami.
Holy War – Politicky a spoločensky angažovaná skladba s tvrdými textami o náboženskom fanatizme, ktorý je aj v dnešnom svete stále medzi nami.
Knife Kisses – Intenzívna skladba s emotívnym nábojom a silným vokálnym prejavom. Je to vlastne titulná skladba o vrahovi, ktorý lyricky opisuje smrteľný zločin – silný kontrastný vzťah lásky a násilia
My Enemy – Táto skladba začína strhujúcim sólovým partom so silným doprovodom ostatku kapely a po textovej stránke je tiež veľmi surová, mystická, úprimná a emotívna, plná afirmácií poukazujúcich na vnútornú silu prekonať chaos, ilúzie a mýty. Boj s nepriateľom, tieňovým “ja”, zobrazuje vnútorný dialóg a duchovný boj.
Shadow – Temná skladba s hlbokými textami a atmosférickým zvukom. Vznikla ako prvá na album Ripper. S Vladimírom sme chceli vytvoriť hororový príbeh – temný, so symbolikou smrti, zla a neodvratného osudu so silnou štylizáciou.
We Are Who We Are – Motivačná skladba s pozitívnym posolstvom a energickým tempom. Je o prechode zo sveta detstva do reality dospelosti – so všetkým smútkom aj krásou, ktoré to prináša.
Sicktorious – Záverečná skladba, v ktorej som použil neologizmus s paradoxným spojením slov “Sick” (chorý, psychicky trpiaci) a “Victorious” (víťazný). Je to veľmi tvrdý, nekompromisný a zároveň tragicky krásny text, ktorý zachytáva utrpenie, duševné peklo a konečné vykúpenie.
Existuje nejaká špeciálna téma alebo príbeh, ktorý sa odráža v jednotlivých skladbách?
BRUNO: Každá skladba reflektuje konkrétnu tému – od duševného stavu, cez mystiku až po spoločenský komentár. Všetky však spája temnota a pravda.
Čo bola vaša najväčšia inšpirácia, najmä čo sa týka textov, na tomto albume?
BRUNO: True crime atmosféra, mysticizmus, psychológia. Fascinuje ma, čo sa skrýva pod povrchom.
Album je povedzme kombináciou tvrdších riffov s melodickými pasážami. Ako sa vám to podarilo prepojiť, aby to pôsobilo ako jeden celok?
BRUNO: Základ je atmosféra. Je vždy zaujímavé, keď porovnám ako znie daná skladba v čisto inštrumentálnej podobe a potom so spevom. V mnohých prípadoch mám ja osobne pochybnosti, či to bude nakoniec znieť dobre aj s nejakým textom, no nakoniec, keď vytvorím spev, tak každá skladba dostáva úplne nový šat. Atmosféra spevu dodáva skladbe neoddeliteľnú a jedinečnú atmosféru.
Čo môžete fanúšikom sľúbiť v súvislosti s vaším koncertným vystupovaním na podporu albumu?
BRUNO: Chceme hrať všade – kluby, festivaly, malé pódia. Ale je frustrujúce, ako nás promotéri často ignorujú. Na každom koncerte, kde sme hrali, boli ľudia spokojní, ale nedostávame šance.
Ako sa vaše hudobné skúsenosti a roky praxe a rast odrazili na tvorbe tohto albumu?
BRUNO: Každý album je zrkadlom vývoja kapely. Nepíšeme na efekt. Každá skladba vzniká ako odraz konkrétneho obdobia. Preto sú naše albumy rozdielne – a to je dobre.
Aké nové hudobné alebo oblasti ste preskúmali pri jeho tvorbe?
BRUNO: Vplyvy pri skladaní hudby sú veľmi dôležité. Tým, že hráme heavy metalovú hudbu, nezatracujeme žiadny iný štýl, alebo žáner. Každý v kapele má nejakú preferovanú kapelu alebo interpreta. Ja mám rád aj alternatívnu scénu a elektornickú hudbu, veľmi obľubujem aj klasiku, ktorá je mimoriadne progresívna a inšpiratívna. To všetko formuje náš výsledný zvuk.
Čo pre vás znamená ‘transformácia a energia’, o ktorých ste hovorili v súvislosti s albumom?
BRUNO: Ide o vývoj kapely ako celku. Prechádzame vnútornou zmenou, a to sa pretavuje do našej hudby. Skladby vibrujú inak, majú inú silu.
Ako plánujete osloviť nových fanúšikov s vašou novou hudbou?
BRUNO: Hlavne cez sociálne siete a digitálne platformy. Je to cesta, ktorou dnes hudba žije.
Čo očakávate od reakcie publika na tento nový smer a zvuk?
BRUNO: Dúfame, že sa album ako celok prezentuje v dobrom svetle.Veríme, že to ľudia pochopia ako celok. Dôležitá je atmosféra a odkaz.
Máte nejaké špeciálne plány alebo prekvapenia spojené s vydaním albumu „Ripper“? Myslím, že minimálne by mal byť dostupný aj fyzicky… Pripravujete nejakú špeciálnu edíciu alebo podobne…
BRUNO: Fyzická verzia by mala byť dostupná na jeseň. Okrem toho pripravujeme špeciálnu edíciu merchu – čapice, odznaky, tričká s dizajnom z Rippera. Všetko nájdete na enemyonline.eu.
Pomaly sa blížime k záveru. Je niečo, čo by ste radi odkázali našim čitateľom?
BRUNO: Počúvajte hudbu, ktorá vám niečo dáva. Všímajte si svoje okolie a zostaňte verní sami sebe.
Ja vám prajem všetko dobré, veľa úspechov a veľmi pekne ďakujem za váš čas!
BRUNO: Ďakujem, vážime si to! Stay heavy!
ENEMY:
Bruno Papcun – bass & vocal
Bollonto Miškech – drums
Vladimír Martinkovič – guitar
Andrii Kopeikin – guitar