Samuel Sámel • Michal Roháč (foto)
VISIONS OF ATLANTIS, XANDRIA, YE BANISHED PRIVATEERS
18.09.2022 – DK ŽSR Zvolen
Nedeľný večer vo Dome kultúry ŽSR po dlhej dobe patril opäť tvrdej hudbe. Zhruba stovka ľudí postávala pred vchodom do sály ešte pred otvorením sály. Po vpustení dnu si mohlo pozornejšie oko všimnúť, že stánky mali rozložené len dve z troch kapiel. Nepríjemná predtucha toho, že sa niečo deje sa ukázala pravdivou krátko na to, keď tesne pred siedmou pred fanúšikov predstúpili dvaja z členov XANDRIA, aby oznámili, že dnes kapela nevystúpi zo zdravotných dôvodov. K nepríjemnej situácií sa ale kapela postavila najlepšie ako mohla a okrem toho, že svoj priestor prenechala ostatným účastníkom, ponúkla komukoľvek, kto bude chcieť guest list na koncert do Budapešti, ktorý sa mal odohrať na nasledujúci deň. Zo Symphonic Metal Night sa tak razom stal Pirate night!
Vďaka celej situácií sa nám ale dostala hodina pirátskej zábavy v podaní YE BANISHED PRIVATEERS, ktorí ako úplná neznáma pre mňa boli prekvapením večera. Set zjavne nebol skvelou show len pre mňa, nakoľko potácajúci piráti si získali komplet celý dav. Pôvodná polhodina by rozhodne nebola dostatočná pre to, čo ponúkali a dovolím si tvrdiť, že by všetci zvládli aj ďalšiu polhodinu. Možno okrem ženy za perkusiami, ktorá do cajonu v neuveriteľnom tempe bila celý čas. Skvelé skladby ako „Annabelle“ alebo „Rowing With One Hand“ doplnili predstavovacou takmer hymnou „We Are Ye Banished Privateers“ a po koncerte ešte ponúkli nekončiacim davom fotenie, podpisy, pestrý merch a pár slov. Absolútne elektrizujúce predstavenie slovenskému publiku v mojich očiach poškvrnil len fakt, že počas predaja menili ceny merchu, čo si možno nie každý mohol všimnúť (lebo cenník bol beztak dosť popísaný), ale nie je to celkom štandardné.
Hviezda večera VISIONS OF ATLANTIS pokračovala v atmosfére a predstavila hlavne svoj aktuálny počin Pirates, z ktorého bola viac ako polovica skladieb. Stage bol krásne prispôsobený celej tematike a dokonca aj občerstvovanie kapely prebiehalo z okovaných drevených krígľov. Od úvodného „Master of Hurricane“ sme prešli k starším klasikám „New Dawn“, „A Life of Our Own“ alebo „The Silent Mutiny“. Celú atmosféru mierne pribrzdil „intelektuál“ z davu, ktorý po tom, čo Clémentine prejavila vďaku, že po pandémií sa mohla vrátiť na pódium, vykrikoval „Žiadna pandémia nebola“ a keď sa zmätená Clementine spýtala, či povedala niečo zle, z opačnej strany jej to druhý zopakoval aj v angličtine. Holt, aj s takýmito ľuďmi musíme fungovať. Kapela ale odohrala show vo výbornej kvalite a aj napriek tomu, že hodený klobúk Michele Guaitoliho musel byť vrátený (neviem, neviem, či by som ho vracal tak ľahko😊), dovolím si tvrdiť, že z toho, čo sa dialo na pódiu si perfektný dojem odniesol každý. Celý koniec setu patril novinke a tak okrem záverečných skladieb došlo aj na prídavok vo forme „Pirates Will Return“ a „Legion of the Seas“. Visions však sľubovaný set nejak významnejšie nenaťahoval a po hodine a pol, čo predpokladám je štandardný čas, sa z pódia porúčal.
Skvelý večer, ktorý si hudby chtivý mohli zopakovať aj na druhý deň v Budapešti rozhodne nechal len príjemné spomienky a nebyť toho, že musíme absolvovať aj bežné pracovné povinnosti, natiahneme si ho trocha asi aj my. Predsa len, možnosť tohto druhu nemá človek len tak hocikedy. Musím vyzdvihnúť predkapelu, ktorá pravdepodobne odohrala najdlhší set celého turné a zhostila sa úlohy skvostne. Nakoniec to, že sme nečakane dostali len príval „Yarr!“, skladieb o mori a rabovaní, nebolo až takým sklamaním 😊
