Dominika Šimová • Pavel Šimo (foto)
ROCK POD KAMEŇOM 12.-13.8.2022
Zemplínska Šírava – Amfiteáter (Areál Lúč)
Po dlhých 12 rokoch sa v lete 2022 konečne vraciam na festival Rock pod Kameňom, ktorý sa medzičasom stihol celkom pomeniť, zmenil miesto i celý šat. V nasledovných riadkoch sa vám budem snažiť priblížiť atmosféru tohto unikátneho slovenského festivalu.
Nemôžem však začať inak než neutešenou výpoveďou nekonečnej a strastiplnej cesty na východ našej republiky. A neverím, neverím, že sa za 12 rokov nič zásadné nezmenilo a okrem toho, že príroda je vskutku dych berúca, stále sa dostať do východnej časti Slovenska sa takmer rovná trestu. Sedieť v aute pomaly 5 hodín bez vyhliadky na lepšiu vozovku pri teplote von okolo 35 stupňov?! Možnosť (ne)občerstvenia sa na benzínovej pumpe je pre ´bylinožravého človeka´ tiež pravdepodobnosť hraničiaca s istotou. Nuž, aj toto sú zážitky z cestovania po našej krajine. Napokon sa nám ale podarilo úspešne doraziť, nájsť areál a naša práca sa mohla začať. Aj keď sa v prvý deň festivalu na Zemplíne predviedli mená ako DESTRUCTION, INFECTED RAIN, ZDOB SI ZDUB či domáce legendy ako PETER NAGY, tento krát sa nám nanešťastie podarilo dostať sa len na druhý deň, a preto sa náš report bude týkať najmä tohto dňa.
Ako som už spomínala festival mal tento rok trošku vynovený šat a síce miesto a fakt, že sa konal na amfiteátri na Zemplíne. Aj keď tak trošku z opačnej strany, čo možno bola škoda, že nie priamo, aj keď zrejme išlo o to, aby ľudia nesedeli, ale sa naozaj bavili. Tak či onak, obidve možnosti by mali výhody aj nevýhody. V každom prípade prostredie Zemplínskej Šíravy je pre letný festival ako
stvorené a tento krok maximálne kvitujem. Niektorí ľudia síce tvrdia, že to už nie rock pod kameňom, ja som presvedčená, že aj nad týmto miestom nejaký ten kameň bol (haha).
Čo mi možno trošku chýbalo, asi som na to z iných festov zvyknutá, je meet&greet stage. K festivalu to jednoducho patrí a hoci sa niektoré kapely pomedzi fanúšikov prechádzali, tí tak mali možnosť ich stretnúť, organizátorovi by som toto do budúcna odporučila zvážiť. Areál na to možnosť určite ponúka.
Na festivale sa mali možnosť predstaviť naozaj skvelé kapely a tiež veľmi variabilné hudobné žánre, čo sa mi tiež páči, veď každý by si mal nájsť to svoje. Úvod druhého dňa začínal veľmi opatrným publikom. Väčšina ľudí ešte buď dospávala alebo sa proste chystali na tie hlavné hviezdy, o návštevnosť som mala trošku obavy. JUODVARNIS, litovská metalová zostava, bola prvá z kapiel tohto dňa, ktorá pritiahla moju plnú pozornosť. Výborný zvuk aj performance, musím sa priznať, že ku kapele sa v budúcnosti určite ešte vrátim. Kapela sa s festivalom rozlúčila vyjadrením podpory Ukrajine a prianím, aby sa konflikt nedostal za hranice týchto štátov, za čo majú aj odo mňa veľký potlesk. RAMCHAT, mám ešte vôbec komentovať ďalej? Podľa mňa momentálne jedna z najlepších metalových kapiel u nás si strihli hodinovú porciu poctivej a našlapanej muziky, ktorá mi v hlave znie ešte teraz. Metalový vlak bol rozbehnutý a valil ďalej aj s talianskou melodickou zostavou RHAPSODY OF FIRE. Ich štýl síce nie je úplne celkom moja káva, no pomaly sa už zväčšujúci dav si ich vystúpenie užíval naplno a o to presne ide. Kapela sa po koncerte tiež veľmi ochotne fotila so všetkými záujemcami. Po metalovej zahraničnej nakladačke sme sa opäť zastavili doma. A u nikoho iného než domácej absolútnej legendy rockovej hudby. Na pódiu sa totiž predstavila TUBLATANKA a miestny dav hneď pochopil, kto pred nimi stojí a myslím, že obidve strany zábrany si túto situáciu vychutnávali plnými dúškami.
Po krátkej prestavbe pódia bolo všetko pripravené na metalovú kráľovnú z Fínska. TARJA je meno, ktoré ani jednému metalistovi a rockerovi zrejme netreba predstavovať. A na Zemplíne to presne takto aj vypadalo. Tarja ale znela snáď lepšie než kedykoľvek predtým a jej energia sa dala krájať a rozdávať. Koncert odštartovala pecka z ešte stále aktuálneho albumu In the Raw Dead Promises, po ktorej táto diva predviedla niečo z každého albumu, dokonca aj novú a vymakanú verziu skladby Diva. Toto všetko ešte podporil geniálny zvuk a fantastickí hudobníci. Tarja je proste jedinečná a to si zrejme myslí aj jej slovenský fanklub, ktorý jej k blížiacim sa narodeninám podaroval unikátne háčkované podobizne Tarji a jej dcéry Naomi (viď fotogalériu), z ktorých bola speváčka nadšená. Tarja zožala obrovské ovácie a my len dúfame, že ju u nás opäť privítame v októbri.
Festival sa pomaly ale isto blížil k záveru, ale ešte sme mali pred sebou ďalšiu hlavnú hviezdu, fínskych KOORPIKLAANI. Hudba trošku z iného súdka, ale návštevníci sa veľmi dobre zabávali a to je predsa to hlavné! Jedna paráda a úžasná atmosféra.
Za redaktorov Hellmagazine musím povedať, že Rock pod Kameňom má svoje pevné miesto na slovenskom festivalovom nebi a slovenské publikum, ale aj médiá by sa oň mali začať zaujímať oveľa viac, pretože tak perfektnú organizáciu zo strany usporiadateľa som už dávno nevidela a je mimoriadne dôležité podporiť domáce akcie, a to nie len na západ od Nitry. Od nás usporiadateľom veľké ďakujeme za ich ochotu a ústretovosť a prajeme im veľa energie do budúcich ročníkov.
