Recenzia 02.06.2022 Def Leppard - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Michal Roháč • 10/10

DEF LEPPARD - Diamond Star Halos


Keď vydá nový album známa kapela tak je vo veľkej výhode, pretože už fanúšikovia sa dopredu tešia. Niekedy tieto kapely majú len svoju povesť, ktorá s nimi ide desaťročia a zaujívaný zvyk je, že na tieto kapely sa pozerá ako na božstvo, ktoré všetko čo vydá je ako biblia či náboženstvo. Musím sa priznať, že tento album som s nadšením očakával tak ako veľké množstvo ich fanúšikov. Na prvé vypočutie je album v pomalšom rockovom tempe, takže žiadne Let´s Get Rocked na ňom nenájdete ani podobné skladby. Na druhej strane Def Leppard si túto kľudnú rockovú linku držia už mnoho rokov aj keď kde tu na albumoch pritvrdili. Pätnásť skladieb (píšem o albume bez bonusových skladieb) je dokonalou ukážkou vyspelého, vyzretého rocku pre skutočných gurmánov, ale zároveň aj pre poslucháčov čo si na nabubralé okázalé rockové albumy nepotrpia. Čo je prekvapivé tak album aj keď vznikal počas globálnej pandemickej situácie nepotreboval žiadnu mega produkciu či prenajatie drahého štúdia. Aj keď technológie sa posunuli vpred a kapela si tak dopriala na jeho komponovanie, nahrávanie a produkciu dva roky vo výsledku je to aj cítiť. Žiadny stres a všetko dôkladne a dokonale prepracované do najmenšieho detailu. Aj keď tu si neodpustím prirovnanie ku projektu speváka Joe Elliota Down ´N´Outz ktorý je tu dosť cítiť. Ku muzike Def Leppard a hlavne novému albumu to dodalo trochu klubový nádych a tak skladby tak dostali nový rozmer, pretože sú robené ako na koncerty vo veľkých arénach tak aj v menšom klube. Po jeho viacnásobnom vypočutí len konštatujem, že Def Leppard vydali svoj najlepší album, pretože na ňom spojili to najlepšie zo svojej tvorby.
Návrat na obsah