Rozhovor 17.06.2018 Lordi - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
 
17.06.2018 • Samuel Sámel
LORDI

Príšerky zo severu – LORDI – to tento rok rozbiehajú s novým albumom, ktorý nesie dosť kontroverzný názov Sexorcism. Rozhovor so zakladateľom a mozgom celej kapely – Mr. Lordi bol teda samozrejmosťou. Návrat ku koreňom sa vydaril na výbornú a ako je už zvykom, podaril sa aj rozhovor. Lordi je totiž príšera pomerne ukecaná a tak sme sa toho dozvedeli viac než dosť. Čo ho naštvalo a či sú príšerky satanisti, aj to je obsahom nasledujúcich riadkov.


Čo je nové u Lordi?

Aktuálne robím obrovské množstvo propagačných tour, rozhovorov a môžem povedať, že toto je úsvit novej éry Lordi. Ja osobne to vlastne volám cyklus. Najprv začneš písať skladby, potom vyberáš, ktoré sa dostanú na album, nahrávaš ich, potom vytváraš nové kostýmy a masky, robíš fotenia, potom sa pustíš do prípravy obalu albumu a potom to pustíš do sveta.A potom samozrejme prídu na rad koncerty. A potom to celé zopakuješ. Takže vlastne sme niekde v tretine cyklu. Samozrejme, že keď vyjde album, začne nová éra pre bežných ľudí, ale my sme začali už zhruba pred rokom.

Mám pocit, že sa vraciate k starému klasickému Lordi ... (Absolútne!) ... ako by si nám predstavil album ako celok?

Hahahaaaa! Taká ľahká otázka! Rád by som povedal, že som sa snažil spraviť niečo, čo je zjavne tradičným Lordi, čo znie ako Lordi. Chcel som spraviť zbory tak, aby zneli ako na prvých troch albumoch, možno štyroch. Malo by to pripomínať Lordi zhruba spred 15 rokov. Skutočne som sa snažil zamerať na melódie a zbory. Taktiež som sa snažil pridať trocha viac hororových prvkov a trocha viac sexu. Vieš, v našich skladbách bol vždy nejkaý ten sex a pornografia, ale teraz je to podčiarknuté a zvýraznené o čosi viac ako pred tým. Kvôli názvu albumu sme chceli toto územie preskúmať o čosi dôslednejšie. Už to nie je v skladbách viac zakódované alebo skryté.

Vždy keď robím takéto interview, pýtam sa na to, či skladby majú aj nejaký základ v skúsenostiach alebo zážitkoch, ale musím sa priznať, teraz sa toho trocha bojím...

Prečo?

Vieš, pretože „Naked In My Cellar“ (Nahá v mojej pivnici) a tak podobne...

(Smiech) Za touto skladbou nie je žiaden skutočný príbeh. Už by som zjavne sedel v base, keby bol tento príbeh skutočný. Samozrejme na druhej strane sú to predstavy. Musím sa priznať, že niektoré sexuálne odkazy na albume sú skutočné a odrážajú to, čo mám rád, ale určite som nikdy nikoho nahého v pivnici nemal. A určite ani nechcem mať nikoho nahého v pivnici. Lebo to by som si fakt tú basu zaslúžil. JEDINE! Jedine, že by tá osoba chcela byť nahá v mojej pivnici. To by bolo v poriadku. Je ale vtipné, že sa na to pýtaš, lebo v skladbách sú predsa len nejaké osobné veci zakomponované. Napríklad b skladbe „Your Tongue´s Got the Cat“ – aj napriek tomu, že to je skladba o tom, ako chlap sedí pri posteli svojej milovanej, ktorá je posadnnutá démonom. Chlapík uvažuje, či tam ešte niekde jeho milovaná je, osobnosť sa jej totiž zmenila a nevie, či to je ešte človek, ktorého miloval. V tejto perspektíve má skladba určitý osobný nádych. Môj otec totiž umrel pred pár rokmi na Alzheimerovu chorobu, takže s textom sa viem stotožniť. Keď som písal text, vedel som v ňom nájsť to, čo som sám zažíval. Viem, že nik iný to tam asi nepočuje, je to dosť osobné, ale môj otec v určitom bode nevedel, kto vlastne som, že som jeho syn. Ten pocit, keď vidíte človeka, ktorého poznáte celý život a odrazu si uvedomíte, že aj napriek tomu, že osobnosť je rovnaká, ten človek je nenávratne preč. Je to divné vidieť človeka, ktorého dôverne poznáte, vidieť  tvár, výrazy tváre, hlas, človeka, ktorý bol pre vás v živote neuveriteľne dôležitý a zrazu vás vôbec nepozná. Takže v tejto perspectíve v tých skladbách vlastne niečo osobné aj je. Aj keď musím povedať, že môj otec mačku nikdy nezjedol. (Výbuch smiechu) Aspoň o tom neviem. Ak náhodou áno, asi by ma to prekvapilo.

Mal som šťastie a mohol som počuť nový album v predstihu a jedna vec mi vŕta hlavou – SCG je v strede albumu. Vždy to bola predsa prvá skladba, teda okrem jedného razu, kedy bola poslednou na pamiatku Otusa.

A teraz sa chceš spýtať, prečo je sakra SCG v strede albumu. Ja ti poviem prečo. Pôvodne mala byť na začiatku ako vždy. Uvedomil som si ale, že „Sexorcism“, titulná skladba albumu, má dosť dlhé intro a ak by som dal SCG pred skladbu a potom by ešte mala intro aj skladba samotná, boli by na albume dve a pol minúty bez toho, že by kapela vôbec začala. A to je strašne veľa. Tak som o tom musel začať uvažovať inak. A myslím, že teraz to funguje dobre, keďže SCG rozdeľuje album na dve časti. Samozrejme, že bez SCG album spraviť nemôžeme, lebo je to niečo, čo robíme vždy. A ja osobne SCG milujem, lebo je to niečo ako volací znak albumu. SCG je niečo ako krátky filmový trailer – nazvime to upútavkou na album, hovorí o tom, čo na albume bude, hovorí to príbeh albumu.

Neviem prečo, ale vždy keď počujem SCG, spomeniem si na Dark Floors, ktoré si točil. Otázkou pre mňa je – môžeme očakávať niekedy v blízkej dobe ďalší film?

To by som bol rád, už nejakých 6 rokov o tom hovorím,možno aj viac. Hovoril som s producentami a mám dokonca aj zopár nápadov. Chcem určite natočiť hororový film pred tým ako umriem. To je to, čo chcem spraviť. Problém je, že Lordi je môj život a venujem sa tomu 24/7. Takže problém je, že ak by som to chcel spraviť a produkovať a režírovať film sám, musel by som odložiť na nejaký rok – rok a pol stranou, aby som spravil film. A to je z finančného hľadiska hlúpe, lebo film ti peniaze väčšinou len zoberie, nedá ti ich naspäť. Kapela na druhej strane je to, čo mi platí účty a je tým, čo milujem. Takže by po finančnej stránke bolo úplne hlúpe prestať robiť to, čo ti prináša peniaze a pustiť sa do niečoho, čo z teba peniaze vytiahne. Ale po umeleckej stránke je to niečo, čo chcem spraviť z hĺbky svojho srdca, duše a gúľ. Cítim, že niekedy to spraviť musím. Ak by si sa ma na to spýtal tak pred 5-6 rokmi, asi by som ti povedal, že do piatich rokov to na isto spravené bude, ale stále som to ešte nespravil. Musím na to nájsť ten správny čas. Ale aby som ti odpovedal v krátkosti – áno, film niekedy bude. Len neviem, či za 5, 10 alebo 15 rokov. Nemám ani tucha, ale pred tým, ako umriem to chcem určite zrealizovať.

Vtipné na tom je, že pred piatimi rokmi som sa ťa na to pýtal ...

(Chichot) A čo som ti povedal?

Niečo v tom znení, čo si predpokladal, že by si povedal ...
Vidíš, vidíš!

Najťažšou časťou prípravy albumu (ak sa nebavíme o písaní skladieb) je príprava kostýmov. Čo bolo na kostýmoch najťažšie tento krát?

Musím povedať, že najťažším bol tentokrát Amenov kostým. A to hlavne preto, že vždy sa pýtam členov kapely, či na kostýmy nemajú nejaké nápady alebo návrhy. A oni chcú raz to, raz hento, raz chcú viac toho a menej toho, potom šomrú, že s tým sa nedá poriadne hrať a bla bla bla. Takže raz za mnou prišiel počas amerického turné Amen, bolo to asi pred rokom na koncerte v Clevelande. Vlastne to bolo na moje narodeniny a už sme mali v sebe pár panákov whisky a nejakých drinkov a on prišiel a povedal: „Počuj, chcel by som mať na kostýme dlhý plášť.“ A ja som sa zmohol len na „Hm?“. A on mi len povedal, že niečo ako má Ox. „Ale ty si múmia! Ako ... čo?! Okay.“ Takže to bola rozhodne najťažšia časť toho celého. Takže som mu potom volal s priateľmi, čo mi pomáhajú s kostýmami a pýtal som sa ho, ako by sme to mohli spraviť. A on mi len povedal „Nie, kašli na to, ja som bol nadrbaný!“Ale ja som mu povedal „Nie, my na tom už pracujeme, takže...?!“ A vlastne sa mi teraz Amenov kostým neuveriteľne páči, ale stále musíme spraviť zopár úprav. Aktuálne totiž robí nejaké gitarové show v Nemecku a Švajčiarsku a posiela mi správy o tom, čo všetko treba upraviť pred festivalmi a turné, lebo niektoré veci nefungujú tak, ako by mali. Ale to je s kostýmami vždy problém. Napríklad práve teraz robím dosť promo v kostýme a je dosť veľký a vždy, keď ho natlalčíme do kufra, celý sa postláča a ja môžem povedať len „Kuuuuuuurva!“. Takže aktuálne som musel zdvojnásobiť veľkosť môjho kufra a to bol môj kufor už beztak šialene veľký. Hlavným problémom je, že kostým potrebuje prípravu vždy, keď ho vytiahnem z kufra. To ale vie byť veľký problém, lebo ak sa ponáhľaš a tvoj kostým ešte potrebuje prípravy, je to v prdeli. Kostými sa na prvý krát nikdy nedajú spraviť úplne perfektne. Od prvého dňa, kedy si ho hudobník dá na seba až po poslednú show, nikdy nebude úplne perfektný. Vždy sú potrebné nejaké úpravy, vždy treba veci pred koncertom kontrolovať. Pretože presne to je moment, kedy prídeš na to, že s kostýmom je niečo úplne zle. Napríklad niečo ako „Dočerta, moje paličky sa mi zachytávajú do vlasov“ alebo „Dočerta, táto reťaz tu nemôže byť, lebo mi zničí basu“ alebo niečo podobné. Vždy to tak je.

Videl som obrovské množstvo koncertov a kapely väčšinou končia koncert úplne prepotené, mokré a ... vieš čo mám na mysli...

Áno a v tom je ten rozdiel. Tie kapely vychádzajú na pódium a spotia sa. My ideme na pódium a už dávno sme spotení ako prasce.

Ako ťažký je tvoj kostým?

Nejak sa mi podarilo z neho zhodiť 3 kilá, takže momemntálne má 21 kilo. Je to skvelé. Môj obuvník nejak dokázal ... vieš, moje topánky vážili 5 kilo každá. Jemu sa podarilo odľahčiť každú topánku o kilo z platformy. Teraz sú oveľa ľahšie.

A ako to robíš, že z toho tepla na koncertoch nezomrieš? Máte tam pyrotechniku, kostým samotný je celkom sranda a okrem toho ešte robíš aj show. Ako je to vôbec možné?

Ja vlastne, kurva, neviem. Proste to robím. Nemám predsa moc na výber. Ak chceš byť pekný, musíš pre to trpieť. Zvykol som si na to a myslím, že hovorím v mene celej kapely – zvykli sme si na to a viac to nie je problém. Nie je to niečo, o čom premýšľam. Pre mňa je to napríklad niečo, čo robím asi 16 rokov. ... Do prdele, fakt?! 16 rokov! Stalo sa to súčasťou živých vystúpení. Je to súčasť balenia. Niekedy, keď robíme zvukovku cez deň, niečo mi na tom chýba. Vždy, keď na sebe nemám tých 20 kilo, keď nemám tie ťažké topánky a spievam, cítim sa ako nahý. A náš zvukár mi vždy hovorí, aby om to zaspieval tak, ako to robím na koncertoch, lebo teraz spievam potichu a chýba mu energia a agresivita. Ale jediné, čo mu môžem povedať je „Prepáč, ale teraz som Tommy, ale keď si dám kostým, som Lordi, takže, vieš ...“. Je to úplne iná energia. Je to trocha o pote, trocha o váhe a trocha o tom utrpení, ktorým počas koncertu prechádzaš. Vďaka tomu zo seba dostanem to najlepšie. Fakt mi to pri koncertoch pomáha. Dostaneš z toho extra adrenalín. A s každým členom kapely som o tom hovoril a vždy keď prišiel niekto nový, hovoril som im pred prvým koncertom „Ideš do toho prvý krát ako monštrum, nevieš aké to bude a nezistíš to, kým to neskončí.“. A všetci mi tvrdili „Áno, viem, ale na tom čo mám na sebe nezáleží, vždy to budem ja.“ A keď dohrali svoj prvý koncert v kostýme, uvedomili si, že postava ktorú stvárňujú prináša extra výhody a schopnosti. Na pódiu už viac nie si sám sebou a nemusíš sa za seba hanbiť. Na pódiu sa cítiš ako postava, nie ako ty. Strácaš schopnosť hanby, možnosť, že dostaneš paniku z davu. Dostaneš vďaka kostýmu extra adrenalín a vieš, že aj napriek tomu, že sa na teba ľudia pozerajú, nevidia ťa. Vidia postavu, ktorú stvárňuješ.

Keď už sa bavíme o koncertoch. Predpokladám, že na toto turné pripravujete niečo nové. Môžeš nám už niečo z toho prezradiť?

Kurva, že áno! Niečo nové určite bude. Nemyslím, že nové triky použijeme už na festivaloch. Necháme si ich na turné. Niektoré triky sme si pripravili už minulé leto. Už teraz viem, ako bude začínať show a ako bude vyzerať  pódium. A určite viem, že na pódiu sa objaví dievčina, ktorú posadol démon, teda ja. Obal albumu na pódiu určite uvidíte. To je isté. Taktiež tam bude klasický exorcizmus, nejaká otáčajúca sa hlava a podobne. Chcel by som na pódiu aj posteľ, ktorá levituje a trasie sa, ale to bude kvôli rozmerom postele asi trocha problém. Na to, aby sa to tam zmestilo by sme museli hrať v halách. Stále sa snažíme vyriešiť niektoré technické problémy, ale viem ťa uistiť, že scény ako z Exorcistu tam budú určite. Aspoň to je to, o čo sa snažíme.

Dnes je v móde robiť skladby v ktorých ti sekundujú známi hudobníci.Ty sám si ich pár mal. Máš niečo ako zoznam hudobníkov, ktrých by si rád prizval do svojich skladieb?

Pár som ich spravil. Mali sme na skladbe Uda, chlapíkov z Twisted Sister, mali sme Brucea Kulicka, mali sme ich vlastne dosť. Faktom je, že je tu množstvo známych a kolegov hudobníkov, ktorých som sa pýtal, či by do toho išli a oni povedali áno. Týchto ľudí si ale šetrím na ďalšie albumy. Skladby tohto typu sú ale dosť komplikovanou záležitosťou. Nemôžeš mať skladbu s hudobníkom, ktorého pozveš len preto, že ho chceš pozvať. Tak to nefunguje. Musíš sa riadiť pravidlami skladby. Ak si skladba vyžaduje ďalšieho hudobníka, až vtedy ideš a spýtaš sa ho „Mohol by si s nami spraviť túto skladbu?“. Ak skladba skutočne potrebuje hlas Uda Dirkschneidera aby znela lepšie, zavoláš tam Uda. Nemôže to byť robené inak. Aspoň tak tocítim ja. Ale ak sa pýtaš na to, či sú ľudia, s ktorými by som chcel spraviť skladbu? Kurva, že áno! Najradšej by som mal na skladbe Genea Simmonsa, ale s ním to bude dosť komplikované, takže to sa asi nestane. Ale Gene Simmons je určite na vrchole môjho zoznamu. Je to totiž môj najväčší idol a bez neho by sme toto interview ani nerobili, to je isté. Môj celý život sa zmenil po tom, čo som počul Kiss a po tom, čo som chcel byť ako Gene Simmons a preto mu toľko dlžím ako pódiová postava aj ako postava Lordi. Ale samozrejme sú tu aj iní – Alice Cooper, King Diamond, Dee Snider – aj keď s ním som už spolupracoval, takže jeho si na zozname môžem zaškrtnúť ako splnený sen.

Ďalšiu sériu otázok som tak trocha začal s tebou. Čítal som si komentáre pod tvojimi videoklipmi a rád by som počul tvoj názor alebo tvoju reakciu na niektoré z nich. OK?

Jasne, poďme na to!

Nakoľko sme sa bavili o videoklipe, prvá otázka smeruje k novinke „Naked In My Cellar“. Prečo pre boha ste na youtube dali poznámku, že ide o tzv. Explicit verziu?

My sme ju tam nedali a úplne s tebou súhlasím. Kapela tam túto poznámku nedáva. Dáva ju tam nahrávacie štúdio, distribútori alebo ktokoľvek, kto má pocit, že tam je niečo kontroverzné. To oni to tam dávajú. Pôvodne to malo byť tak, že video malo byť označené ako nevhodné, ale to mala byť tá dievčina v pivnici naozaj nahá – a to mám na mysli úplne nahá, mohol by si vidieť jej zadok, kozy, mušličku, proste všetko. To ale nebolo vo hviezdach a nestalo sa to, aj napriek tomu, že som to tak pôvodne chcel. Ale bol som skutočne prekvapený, keď som videl, že na youtube je video označené ako „Explicit“. Čo je na tom, kurva, detailné a nevhodné? A prečo je to označené ako verzia? Veď na youtube je len jedna verzia. Ja a kapela sme rovnako v šoku a nechápeme ako všetci ostatní – prečo to tam, sakra, je?! Nie je tam nič detailné a nevhodné. Ale podľa názoru vydavateľov, youtube, distribútora alebo neviem koho – niekto si proste povedal, že to je nevhodné a detailné (explicit) a musí tam byť výstraha.

Ďalšia reakcia na túto skladbu je, že jej text je strašne vtipný ...

No, vec sa má takto. Môže to byť tak, ako to mám ja. Zvyčajne sa na takýchto veciach smejem tiež, lebo ako vieš, som fanúšikom hororov. Ako povedal Sam Raimi – režisér Evil Dead – v 80 rokoch, „Horor je podžánrom komédie“ a tak to funguje aj pre mňa. Pre fanúšikov hororu je vlastne zábavné pozerať sa ako niekoho rozsekajú alebo zabijú. Je to proste vtipné. Je to robené pre tvoje pobavenie a rozosmeje ťa, keď sa z tmy vynorí príšera a niekoho rozseká motorovou pílou tým najšialenejším spôsobom. Takže napríklad „Naked In My Cellar“ – celou myšlienkou je, že je tu chlapík, ktorý skrýva vo svojej pivnici nahú babu. A vo svojej hlave ju miluje, je dobrák a nevie pochopiť, prečo ona plače a chce ujsť. Pretože všetko, čo robí, robí preto, že ju miluje a preto, že jej chce uľahčiť život. A celý tento koncept ma rozosmieva. Nemá to byť vtipné, ale rozosmieva ma to, lebo to je môj zmysel pre humor – mám rád čierny a dosť ponurý humor, keď ľudia nechápu, čo sa vlastne deje. Milujem ten paradox. Keď vrah nechápe, že robí niečo zlé. Pre mňa je to proste vtipné. Takže si myslím, že ľudia, ktorí „Naked In My Cellar“ považujú za vtipné sú tak trochu ako ja. Myslím, že to tak môže byť.
Očakával som to a prišlo to. Niekto sa vyjadril, že je to aj tak „lepšia lovestory ako Twilight“.

(Smiech) Oh, Twilight! Ja som tie filmy vlastne pozeral – možno až tri a môžem povedať, že sa mi nepáčili. Bolo to na mňa príliš na štýl Merlose Place alebo Beverly Hills 90210. Takže ĎAKUJEM a súhlasím! Jasné, že to je ďaleko lepšia lovestory ako posraný Twilight! Aspoň je to skutočná láska. Chlapík naozaj to dievča miluje. Svojím divným spôsobom ho zavrel v pivnici aby ju zachránil od všetkých problémov tohto sveta.

Podivne veľa ľudí sa pýta, či si naozaj použil text zo skladby Rihanny „S&M“ ... „Sticks and stones may break my bones but chains and whips excite me“ ... toto som našiel na Facebooku pod „Naked In My Cellar“ ...

Toto v „Naked In My Cellar“ nemám ... ALE UŽ VIEM!!!! UŽ VIEM! Poviem ti o čo ide. Už viem. Pretože keď si sa spýtal, najprv som netušil o čom, kurva, točíš. Určite nič také nie je v texte skladby, ale človek, čo nám robí sociálne siete a updateuje Facebook – ona to tam napísala. A pamätám sa, že niečo také tam dala. Asi jej prišlo vtipné, že použila niečo také. Ja som ale netušil, že to je text niekoho songov.

Niekto sa pýtal – Ste satanistická kapela? (Mr. Lordi sa hihňá) Čo na to povieš?

Určite nie sme. (Stále sa hihňá)Nie sme. Určite nie sme! Akože – kurva, že nie! Vec sa má tak, že mne je vlastne úplne u prdele, čomu ľudia veria. Pre mňa fakt nie je rozdiel v tom, čomu ľudia veria, lebo my ... (Smiech) Je to to isté, ako keby si povedal, že hororové filmy sú satanistické. Samozrejme, že píšem skladby o bohu a diablovi, lebo je to brutálne štýlové. Aby si ma pochopil, celý image heavy metalu a hororu tobôž je postavený od počiatku práve na tomto. To je celá pointa. Vieš, z jedného alebo druhého pohľadu bolo náboženstvo základným kameňom hororu a metalu. Napríklad Black Sabbath – celé to začalo kontradikciou a náboženskými vecami. Ale aby sme my boli satanisti. To Kuuuuurva, že nie. Predsa len máme skladbu „Devil is a Looser“ (Diabol je nula). Ktorá satanistická kapela by takú skladbu zložila? Alebo „Hard Rock Hallelujah“. Ale na druhej strane – jedna zo skladieb, ktoré sa nedostali na album je „Satan Take Me Home“ (Satan zober ma domov), to ale pre mňa nie je žiadny rozdiel. Používam obe strany mince a neriešim, ktorá je to aktuálne. Vlastne mi to je úplne jedno.
Návrat na obsah