rozhovor_2017-11-01_Samael - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
ROZHOVORY
Tridsať rokov hudobnej evolúcie, viac než stovka originálnych vydaných skladieb, takmer tisíc odohraných koncertov na celej planéte, milióny fanúšikov. To je len stručná charakteristika kapely, s ktorou vám dnes prinášame mimoriadne zaujímavý rozhovor. SAMAEL snáď nemusíme predstavovať nikomu. Slova sa ujal Vorph a rozhodne nimi nešetril.
Vorph, v prvom rade ťa chcem pozdraviť a povedať, že mi je veľkou cťou mať ťa na telefóne. Ako sa máš?
Veľmi dobre. A ty?
No ako môžeš počuť, tak som nadšená.
(Smiech)
Ako si strávil leto? So Samael ste odohrali na pár skvelých letných festivaloch.
Áno, no nie tak veľa tento rok. Spomeniem Brutal Assault, kde sme hrali už tretí krát. To bol asi highlight. Exit festival v Srbsku, tam sme hrali po prvý krát a bolo to veľmi zaujímavé, aj čo sa týka atmosféry. Nebol to totiž čisto metalový festival, ale taký mix žánrov.
Nemôžeme nespomenúť Metalmaniu v Katowiciach, kde sme boli a videli sme vás. Musím povedať, že to bolo jedno z najlepších vystúpení Samael, ktoré som zažila.
Áno, vďaka. To bolo tiež zaujímavé, hrali sme tam už v minulosti, ale potom festival prestali organizovať skoro na 10 rokov. Bolo veľmi pekné, že nás opäť pozvali.
Vráťme sa k vašim začiatkom. Niekde som sa dočítala, že ste spolu s bratom začali skúšať v atómovom bunkri späť v roku 1988. Je to pravda?
Áno, je to pravda. Nie je to ale také zvláštne ako to možno vypadá pretože, neviem ako je to so zákonom teraz, ale pred časom, každá jedna budova tu vo Švajčiarsku musela mať atómový kryt pre toľko osôb, koľko tam žije. Nikto s tým nič nerobí, ale musí to byť. A v jednom z nich nám dovolili skúšať a takto sme vlastne začali.
Ale mne to príde celkom múdre. Pokiaľ viem, tak my nemáme žiadny v okolí. Teda asi sú, ale netuším ani kde.
No, je to zas ale trošku paranoidné.
Ale dúfajme, že ich nebudeme potrebovať.
To by bolo lepšie.
Porovnaj Vorpha z čias, keď Samael len začínal a teraz 2017.
Neviem, či by som porovnával. Pamätám si, ako som vtedy spieval. Niektoré veci sa ale nezmenili. Najpodstatnejším rozdielom je, že v tej dobe, to som mal neskoré tínedžerské roky a myslel som si, že viem všetko o svete. No dnes viem, že toho veľa neviem. To je asi najväčší rozdiel. Možno trošku hlúpnem časom (smiech). Som menej arogantný vtom ako vidím život. Možno trošku menej sebavedomý. No určite si stále stojím za svojim.
Ako sa zmenil tvoj postoj k hudbe?
Zmenil sa, už keď sme začínali hrať a robiť hudbu, teda už veľmi dávno. Z úvodu sme boli obmedzení. Ja som bol veľký fanúšik heavy metalu, to bola moja prvá láska. A počúval som temné veci a len zopár kapiel. Nebol som otvorený ničomu novému. Ale keď som začal robiť hudbu ja sám, povedal som si, že toto je hudba, ktorú robím a počúvať môžem čokoľvek chcem, čokoľvek ma môže inšpirovať. Otvoril som sa oveľa viac aj iným štýlom, keď som sa sám stal muzikantom. A toto sa nezmenilo. Pravdepodobne nájdeš dobrú hudbu v každom žánri. Nezáleží na tom, dobrá skladba je dobrá skladba.
A vaši poslucháči toto môžu počuť. Tiež sa hráte so štýlmi. A myslím si, že je to veľmi dôležité, lebo niekoho by mohlo začať nudiť, ak by stále počúval dookola to isté od jednej kapely.
To je pravda. A ani pre hudobníka nie je zaujímavé ak by tvoril stále to isté. Ale neviem, ako to vnímajú iní hudobníci. Niekedy sa ti môže zdať, že je to rovnaké, ale nemusí byť, oni to môžu vnímať inak. Je ťažké to súdiť. Ja hovorím za seba. My vždy musíme cítiť, že v každej ďalšej nahrávke je niečo vzrušujúce. To je ten plameň, ktorý drží kapelu pri živote.
Ty si tá osoba, ktorá píše texty. Odkiaľ berieš inšpiráciu?
Neexistuje jeden zdroj inšpirácie. Naozaj to môže byť čokoľvek. Sú to veci, o ktorých čítaš, no keď si už starší, máš vlastné skúsenosti so životom a máš vlastné veci, ktoré chceš povedať. Niekedy to ide viac z vnútra. Niekedy je to film, inokedy výstava. Niekedy sa to objaví ako iskra, ponechám si nápad a možno sa z neho neskôr rozvinie skladba. Niekedy je to názov. Niekedy naopak názov môžem byť skvelý, ale neviem čo s ním a tak ho dám nabok a môžem sa k nemu vrátiť neskôr.
Pravdepodobne si už čiastočne zodpovedal moju otázku, ale čo väčšinou prichádza ako prvé? Názov, hudba...
V našom prípade, prvá je hudba. Rozpracujeme nejaký nápad, to ešte nie je skladba samozrejme, ale pomaly sa dáva dohromady a potom sa snažím napísať text. Niekedy mám nejaké slová a tie ma smerujú. Tiež to ovplyvňuje aj skladba samotná. Keď je agresívnejšia, tým smerom pôjdu aj texty. Závisí to od dynamiky. Ak je to viac náladové, možno pôjdem do metafor. Záleží to na mnohých veciach. V každom prípade hudba diktuje, aké budú texty.
Pred nejakým časom ste klasické bicie vymenili za elektronické bicie. Čo vás k tomu viedlo? Hudba, texty, smerovanie kapely...
Mnohé veci sa stále dejú v našej kapele. Mali sme klávesáka pretože Xy začal robiť hudbu pre album Ceremony of Opposites, a klávesy boli v každej skladbe a tak sme museli nájsť, kto by zastúpil tento nástroj na koncertoch. Mali sme takého človeka a aj sme pár rokov hrali spolu no potom sme sa rozišli. Tým, že pochádzame z malého mesta, nie je tu veľa hudobníkov a nevedeli sme, kto by toto miesto nahradil. A tak sme sa rozhodli, že Xy by to mohol robiť. Ale on nechcel, aby niekto hral jeho pasáže na bicích a tak sme prišli s nápadom, že by sme to mohli naprogramovať a hral by aj klávesy aj bicie. A tak to začalo. Nahrávacia spoločnosť bola samozrejme proti tomu. Všetci hovorili, že je to zlý nápad nemať na pódiu skutočného bubeníka, nikto to tak nerobí. Ale možno sme nechceli robiť veci ako všetci a toto bola ďalšia výzva, ktorú sme sa rozhodli prijať.
Keď sme pri nahrávacích spoločnostiach, tie ste zmenili viac krát. Ste teraz spokojní?
Áno, aj keď nikdy nevieš, je to ťažké povedať (smiech), ale áno, je to dobré. Myslím, že o nás mali záujem už dlhšie. S Nuclear Blast sme mali dohodu na 3 albumy, tie sme urobili. A nechcem na nich povedať nič zlé, je to výborné vydavateľstvo. Majú ale veľmi veľa kapiel a potrebovali sme viac pozornosti. Napalm Records sú veľmi dynamickí a nadšení a máme dobrú spoluprácu. Vidím to sľubne aj do budúcnosti.
Ešte jedna zastávka pri vydavateľstvách. V období, keď ste chceli vydať Era One, ste mali problémy s vydavateľstvom. Mám pravdu?
To boli komplikované časy. Mali sme vydavateľstvo, to bolo ešte pred Nuclear Blast. Nechcem ísť veľmi do detailov. Ale mali sme aj producenta, čiže to nebolo len o kapele, no chceli od nás viac albumov. My sme sa rozhodli urobiť bočný projekt, ktorý sme nazvali Era One. Album sme doručili, ale oni ho nevydali pretože žiadali ďalší. Nechceli sme celý album, skôr niečo iné, preto sme potom urobili Lesson in Magic, ktorý sme doručili, to bola skôr taká „chill out“ vec. Nevydali nič. Až po album Reign of Light, čo bolo pár rokov neskôr. Až potom sa rozhodli, že to vydajú a pod logom Samael. Bolo to dosť veľa zmätku pre ľudí, čo nás poznajú. Možno nečítali rozhovory, kde to vysvetľujeme. Toto boli bočné projekty.
Tak ako sa povie, na druhej strane, čo ťa nezabije, to ťa posilní.
To je pravda, ale zraní ťa to.
Poďme už ale konečne k novému albumu, Hegemony. Práve som ho prestala počúvať a musím povedať, že tam sú fantastické pasáže. Som si istá, že vaši priaznivci budú nadšení. Ale poďme ho trošičku porovnať so staršími nahrávkami, pretože ja tam počujem kopu nových prvkov.
Som rád, že si si to všimla. Pri Lux Mundi, sme chceli a sústredili sa, aby to bol naozaj Samael, to čo robíme. Tiež sme predtým skúšali nové veci ako experiment, niektoré netrvali dlho a už sme ich nezopakovali. Pri Lux Mundi, sme chceli, aby to znelo ako základ. Nový album má svoj základ v našich koreňoch, ale som veľmi rád, že hovoríš, že tam vidíš niečo nové, lebo to je pravda.
No, ale zas poviem, že jednoznačne rozoznám, že ste to vy (smiech). V minulosti ste rozoberali veľmi temné témy. Potom ste sa ubrali na cestu vesmírom či spiritualitou. Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že na tomto albume sa zaoberáte tak trošku aj politickou situáciou.
Mohlo by to tak byť, ale určite to nebol zámer. Keď sme robili album, boli sme poviem to tak, že za zatvorenými dverami a len sami so sebou, ako v bubline, hľadíš si svojho a nevieš, čo sa deje vo svete. Až keď urobíš album, tak sa vrátiš späť. Inak si celkom izolovaná. Ale pravda je, že informácie ťa nasledujú kdekoľvek ideš a že tento album je viac spojený s prítomnosťou. Ale nenazval by som to politika. Je to skôr ako odraz a reakcia, ale nie odkaz.
Možno som nezvolila tie správne slová...
Ale rozumiem, čo si chcela povedať. Keď je to spojené s prítomnosťou, je tam aj táto črta, je to to, čo vládne svetu. Povedal by som, že ľudia vyspeli v tom zmysle, že cítia ten tlak. Predtým boli možno viac uvoľnení. Ľudia dnes nie sú pripravení prijať všetko, čo je dobre.
Je to všetko veľmi prítomné, povedala by som. Ako sa na to pozeráš ty? Na všetko čo sa deje...Las Vegas, Paríž...zdá sa mi, akoby sa ľudia prestali cítiť v bezpečí.
Máš pravdu, je to povedzme nové, aspoň nové na takejto úrovni. Ja si ale ako mladík tiež pamätám teroristický útok založený skôr na politickej báze, nie na náboženstve. Už v minulosti sme museli čeliť násiliu. Spomenula si Las Vegas, jasné, že je to otrasné a ľudia cítia obavy, ale nemôžeme mať obavy každý jeden deň kvôli veciam, ktoré sa vo svete dejú. Ale povedal by som, že je to akýsi tlak na nás, pretože sa to nedá ignorovať. Všetci sme dotknutí istým spôsobom. Ale ak sa cítiš dotknutý všetkým, tak by si ani nespával. Myslím si, že všetci prispievame svojou troškou k tomu, aby svet bol krajší. Nie som veľmi veľký optimista, ale snažím sa pracovať na tom, aby som bol. Nesnažím sa stále sa pozerať na tie zlé stránky, ktorých som si ale veľmi vedomý. Nemôžeme žiť, aby sme sa báli. A mali by sme si možno uvedomiť, že žitie samo o sebe je nebezpečná vec. Musíme to akceptovať.
A to je pravda (smiech). Na konci je tak či tak smrť.
Vyzerá to tak.
Je názov albumu a jeho artwork prepojený?
To sú dve rozdielne otázky. Mali sme rôzne nápady ako album pomenovať. Mali sme pocit, že sme prišli s tou najlepšou vecou, akú sme doposiaľ urobili, je to vrchol pyramídy doposiaľ. A preto sme prišli s názvom Hegemony (Nadvláda). A mali sme už aj skladbu Hegemony a vedeli sme, že s ňou budeme otvárať album, čiže to dáva zmysel. Artwork je niečo iné. Patrick Pidoux je autor. Robil pre nás štyri posledné albumy - Hegemony, Lux Mundi, Above a Solar Soul. To bola jeho myšlienka. Dal mi vysvetlenie, ktoré bolo rozdielne ako moje. Ja som videl to oko a pyramídu ako niečo veľmi dominantné. Ťažko sa to vysvetľuje. Ale cítiš kontrolu, silu a veľmi sa mi páčia tie blesky, ktoré akoby útočia. Je to veľmi silné. On ale prišiel s iným vysvetlením, ale páčia sa mi obidve verzie. Nemal som to vlastne vôbec povedať, lebo mám rád, keď si ľudia vysvetlia veci po svojom.
Viem, prakticky všetci umelci neradi vysvetľujú významy skryté za názvami a podobne. Ale občas čítam ako fanúšikovia rozoberajú čo by to asi mohlo znamenať. A myslím si, že ich zaujíma aj umelcov pohľad na vec. Možno tak skôr pochopia samotný zámer.
Tak môj uhol pohľadu máš.
Vaše posledné DVD Black Trip ste vydali v roku 2003. Nie je už čas na nové?
Už o tom nebudem hovoriť pretože pri každom novom albume si povieme, tak snáď teraz. Neviem. Mali by sme si povedať, ktorý koncert natočíme a ísť po tom. Máme nejaké veci v archívoch, ale nič o čom by sme si povedali, že toto je nové DVD. Budeme musieť čakať. Neviem povedať kedy. A navyše dnes je to už trošku iné. Všetci natáčajú niečo a na internete je veľa rôznych videí. Neviem, či ľudí ešte zaujíma kupovanie DVD, to je len môj postreh.
Ale aspoň na tým rozmýšľate.
Máme to určite na pamäti.
Čo tak prísť si zahrať opäť na Slovensko?
Možno budúci rok. Pre tento rok už máme koncerty zaistené. Na leto už vieme o nejakých festivaloch, ale možno ešte pred tým stihneme turné a dúfam, že prídeme aj na Slovensko.
Pamätáš si na posledný krát, keď ste tu hrali?
Myslím, že to bolo v roku 2009. Boli sme na turné s Deicide a Vader. Ale bolo to dávno, to je pravda. Je to už veľa rokov.
Našla som ešte plagát, lebo to si ani nepamätám, ale v 1994 ste hrali v Banskej Bystrici, to je mesto blízko toho, kde bývam ja. Vtedy ste boli na turné s Cannibal Corpse.
Áno, s Cannibal Corpse, máš pravdu. Pamätám si to (smiech).
Poznáš nejaké slovenské kapely?
No s niektorými z nich sme počas turné určite hrali, teda aspoň, keď sme boli na Slovensku, ale nie názvy si nepamätám.
Posledné slová na záver...
Dúfam, že sa teda vidíme budúci rok na Slovensku. A snáď si fanúšikovia vypočujú nový album a bude sa im páčiť.
Tým som si istá. Veľmi pekne ďakujem za rozhovor a za tvoj čas.
Bolo mi potešením.
Pridal: Dominika Šimová
Pridané: 01.11.2017
Foto: Aline Fournier
