rozhovor_2015-08-29_Hard_to_Say - HELLMAGAZINE

Na banskobystrickej scéna už nejaký ten piatok svieti meno aj metalcorovej zostavy HARD TO SAY. V poslednom období chalani prešli pár zmenami, a preto sme si na paškál vzali ich novú posilu, vokalistu Kamila.

Zdravím ťa Kamil, alebo ťa mám radšej volať Bamil? Ako vlastne vznikla táto prezývka?

Ahoj Domča. Kľudne ma volaj Kamil. Táto prezývka nevznikla nejakou cool storkou, ale vytvoril som si ju sám. Jednoducho som prehodil začiatočné písmená môjho mena a priezviska. Chalanom sa zdala byť vtipná tak ju používajú. Moja „skutočná“ prezývka je Kebab. O tom ako mi to prischlo sa písalo aj na našej stránke a máme z toho stále skvelú srandu.

Ako sa máš a ako sa cítiš po prvom turné, ktoré si absolvoval? Bolo to náročné alebo skôr zábavné?

Po prvom turné sa mám skvele – najlepšia dovolenka na svete. Fyzicky aj finančne som bol už koncom úplne na dne ale napriek tomu sa cítim výborne. Chalani zo Shrill Whispers sú skvelí ľudia a bola s nimi úžasná sranda. Vôbec sme sa nenudili a ušlo to rýchlejšie než sme čakali. Takže bolo to náročné na kondíciu, ale neuveriteľne zábavné.

Ktorý koncert hodnotíte ako najvydarenejší a prečo?

To nebude práve jednoduché a budem hovoriť asi len sám za seba. Banská Bystrica je vždy najväčší bordel, je tam fajn zvuk, taktiež aj moshpity ako sa patrí. Mne osobne sa ale veľmi páčilo aj v Martine kde sme hrali so skvelou kapelou „Landless“. Prišli skvelí ľudia a ohromne sme sa bavili. Takže na prvé miesto by som postavil rovnako Martin aj Banskú Bystricu.

Prezraď nejaké zábavné momenty z turné...

Skúsim také zverejniteľné. Po rozbíjačke v spomínanom Martine si jeden člen našej „borntohate výpravy“, ktorý sa šupol na šalát našiel ráno v zadku tampón. A ak chcete vidieť pravý javiskový prejav Alana, tak mu treba pustiť O-zone. Zvyšok fakt nebudem zverejňovať lebo by nás všetkých asi zavreli do zoo. Udialo sa toho priveľa aby sa to dalo zhrnúť do pár viet, to je skôr na takú celovečernú seansu pri pive.

Viem, že s kapelou Hard to Say hráš síce krátko, ale hudbe si sa venoval už predtým. Mohol by si našim čitateľom prezradiť niečo o tvojich hudobných začiatkoch?

No ja si myslím, že som stále len na mojom hudobnom začiatku, ale k hudbe som sa dostal keď som mal 14. Jasné, ošial každého puberťáka – chcem sa naučiť hrať na gitare. Zašiel som teda do centra voľného času kde som sa hneď zapísal na gitaru a mojim učiteľom sa stal Peťo Gábor, ktorého by som rád touto cestou pozdravil. Nasledovali asi 2 roky, počas ktorých som sa v hudbe hľadal, no a našiel som sa tu. Screamovať som sa naučil naozaj len nedávno takže preto to považujem za môj nový a skutočný hudobný začiatok.

Viem o to, že aj hráš na nejaký hudobný nástroj. Venuješ sa ešte aj tomu, či už nemáš toľko času?

Na moju akustiku som nezanevrel a vždy keď mám čas tak si ju rád vezmem do rúk. Venujem sa síce už viac  vokálom, ale gitara je môj miláčik. Rozhodne už necvičím toľko aby tomu bolo kedysi, skôr si len tak pobrnkávam (žiadne dvojzmysly).

Vždy si sa venoval len týmto „death/metal-coreovým“ záležitostiam alebo ťa zaujímajú aj iné hudobné žánre? Akú hudbu vlastne počúvaš a aká ťa inšpiruje?

No tak to určite nie. Ja som sa k death/metalcore hudbe dostal fakticky od Kontrafaktu a to si nerobím srandu. Ale to som mal tak 12-13 keď som rapoval. Ja osobne nemám veľmi rád, alebo teda prestal som mať rád, škatulkovanie hudby na nejaké žánre. Akákoľvek hudba, ktorá je niečím výnimočná a je „uveriteľná“ tak je podľa mňa dobrá. V súčasnosti si celkom fičím na Die Antwoord a Ttrape. Ale počúvam veľa všetkých týchto kričaníc a veľa folku. Inšpiráciou sú pre mňa kapely, ktoré sú na scéne už nejakú tú chvíľu – Atreyu, Architects, Of Mice&Men, Northlane a All That Remains. Tieto kapelky počúvam fakticky od začiatku a stále tam nájdem niečo nové. Na naše texty hľadám inšpiráciu hlavne zo života.

Napriek tomu, že v kapele Hard to Say nepôsobíš veľmi dlho, na pôdiu si pôsobil veľmi uvoľnene. Máš ešte trému?

Mám na pódiu skvelú podporu a viem, že chalani tam stoja spolu so mnou a keď hráme tak je to pre mňa neuveriteľný pocit. Trému som mal snáď na našom prvom koncerte, ale teraz už bývam úplne uvoľnený. Tak dokážem dať zo seba von všetko čo je treba. Na pódiu sa cítim absolútne skvele a keď vidím, že sa bavia aj ľudia tak je to ten úplne najlepší pocit. Som veľmi vďačný za to, že ma chalani zobrali medzi seba.

Podobných spevákov je na scéne pomerne veľa. Ako si udržať výnimočnosť? Myslím tým niečo, čo ťa odlíši od všetkých ostatných?

To máš úplnú pravdu. A ako byť výnimočný? Treba to robiť podľa seba. Každý cíti a chápe tú hudbu inak. Treba byť sám sebou a hlavne sa treba na pódiu zabávať, inak to nemá zmysel. Nikdy sa to nebude páčiť všetkým a hlavne v tejto „corovej“ hudbe sa dosť často stretávame s názormi že celé je to len póza. Ale dá sa byť aj výnimočný pózer takže nevešiam hlavu :)

Len pred pár dňami vám vyšiel aj novučičký videoklip. Aké bolo nahrávanie? Ako dlho vám trvalo ho vyrobiť?

Možno taká pikoška, ale nahrávanie bolo „2. kolo výberového konania“ a v podstate až na nahrávaní mi chalani oznámili že sa stáva členom Hard to Say. Nahrávanie bolo super a spolupráca s Jimim Cimbalom bola úplne skvelá. Neviem presne ako dlho trvalo vyrobiť tento náš singel ale pustiť ho von nám trvalo asi 3x dlhšie ako sme predpokladali. Nakoľko sme nároční a neuspokojíme sa len tak s niečím, najviac sme pracovali na zvuku. S tým sme mali dlho problém kým sme našli ten pravý zvuk. Tento mix a mastering nám trval viac než 4 mesiace.

Prezradíš nám niečo zo zákulisia kapely Hard to Say? Čo pripravujete a plánuje v blízkej budúcnosti?

Ale niečo snáď môžem. Stále pracujeme na nových veciach a na túto jeseň plánujeme vydať EP s názvom „Welcome to Hatetown“. Bude tam tiež singel „Look, safe to move?“ a aj všetky ďalšie nové šlágre z našej kuchyne, ktoré sme hrali aj počas turné. Taktiež chystáme aj nový merch, no viac už neprezradím. V každom prípade, určite sa je na čo tešiť.

Myslíš si, že môžeš do kapely Hard to Say priniesť „nový vietor“?

Zmena vokalistu je veľká zmena v kapele, takže či chcem alebo nie, nový vietor som už priniesol. Je náročné prevziať miesto po takom kvalitnom vokalistovy ako je Miňo, ľudia si už zvykli na jeho štandard. Ja mám pred sebou dlhú cestu a veľa práce aby ten môj „nový vietor“ vytvoril poriadny hurikán.

Chcel by si niečo odkázať našim čitateľom na záver?

Vašim čitateľom by som chcel odkázať že je super, že podporujú jedno z mála československých hudobných médií, ktoré rozoberá aj tvrdú hudbu. Taktiež chcem šíriť posolstvo, že treba podporovať lokálnu scénu, pretože na Slovensku je kopec talentovaných kapiel o ktorých nikto nevie a stoja za to.

Veľmi pekne ďakujem za tvoj čas a tento rozhovor a prajem vám veľa hudobných ako aj osobných úspechov!

Ďakujeme veľmi pekne. Bolo mi potešením. Tiež prajeme všetko dobré celému hellmagazine.eu.

Pridal: Dominika Nováková
Pridané: 29.08.2015
Foto: Pavel Šimo