rozhovor_2015-07-07_Virgin_Steele - HELLMAGAZINE

Americká heavy metalová zostava Virgin Steele len pred nedávnom vydala novú platňu pod názvom  lt Nocturnes of Hellfire & Damnation. Nám sa podarilo vyspovedať vokalistu a vlastne aj žeravé ohnivko tejto zostavy Davida De Feisa nie len o novinke. Tak sa pohodlne usaďte a prečítajte ďalší zaujímavý rozhovor z našej dielne.

Zdravím ťa David do New Yorku. Koľko je u vás práve hodín?

Jedna popoludní.

Tak si myslím, že ešte nie si tak veľmi unavený a mohli by sme sa vrhnúť na debatu o novom albume a samozrejme aj o inom.

Jednoznačne!

Ale ešte predtým, ako s tým začneme, rada by som sa opýtala na pôvod názvu vašej kapely. Vždy ma to zaujímalo, ale ešte som nemala tú česť rozprávať sa s tebou. V podstate ste totiž spojili dve dosť odlišné veci do jedného celku, ktorý funguje. Pamätáš si ešte na to, ako to celé vzniklo?

Ale áno. Povedal by som, že to v tej dobe bolo akoby vo vzduchu. Mnoho kapiel vtedy prišlo s podobnou tematikou. Zaoberali sme sa tak trochu prepájaním rôznych vecí dokopy, najmä mytológiu. Nápad bol metalurgia a výroba mečov, či ich vyberanie zo skál ako Exkalibur a spravodlivosť, pravda, vieš to boli veci, ktoré sa nám vtedy preháňali hlavami.

Keby ste teraz mali možnosť vymyslieť nový názov pre vašu kapelu, zmenili by ste ho?

No pravdepodobne by to bolo niečo iné.

Novinka je na svete a mňa veľmi zaujíma, ako by si ju okomentoval. Samozrejme by ma zaujímalo aj prepojenie názvu a muziky? Ale neboj sa, dnes nebudeme rozoberať len názvy.

Iste. Zaujímavosťou je to, že album sa mal pôvodne volať Hymns to Damnation, čo je vlastne jedna skladba z albumu. Napokon sa nám ale táto myšlienka nezdala vhodná, pretože pred časom sme vydali nahrávku pod názvom Hymns to Victory, čo je vlastne kompilácia. Tak sme rozhodli samozrejme pre iný. Potom nás napadol názov Nocturnus and Night Songs. Čo sa tiež týkalo piesní a textov, no nakoniec sme prišli s názvom  Nocturnes of Hellfire & Damnation, ktorý absolútne korešponduje s tým, čo sa na albumu vlastne deje.

Nahrávka samotná nie je konceptuálnym albumom. No aj napriek tomu je väčšina skladieb v podstate prepojených. Skladby sú poprepájané myšlienkami o ľuďoch, o komunikácií a prepojení ľudí. Šialenstvo a chaos, ktorý sa v nich môže odohrávať. Ale tiež aj vášeň či túžba. Tiež sa tam dajú nájsť spojenia medzi rôznymi entitami ako bohovia, bohyne, duchovia a akékoľvek iné prvky. Ale album je hlavne o ľuďoch, čomu veria, posadnutie či rôzne životné filozofie.

Použili ste na albume aj nejaké nové prvky, ktoré by boli premiérou? Či už texty alebo hudba...

Povedal by som, že novinky sa týkajú môjho spôsobu písania skladieb. Je to ale stále Virgin Steele. Skladby sú možno priamočiarejšie. Malým posunom sú možno skladby ako Glamour a Delirium. Povedal by som, že album je možno osobnejší. Všetky boli osobné, aj keď niekedy ľudia hovorili, že vyučujem dejepis, tak asi preto je práve  Nocturnes of Hellfire & Damnation ten najosobnejší.

Lucifer´s Hammer je prvým singlom a vlastne aj videoklipom. Je to podľa teba tá skladba, ktorá reprezentuje celú nahrávku?

Áno, album je taký, aj keď určite sú tam aj iné vplyvy. Nedá sa ale povedať, že by si mohla zobrať jednu skladbu z ktoréhokoľvek nášho albumu a práve tá by bola tou reprezentatívnou, nie sme ten druh kapely. Viem, že mnohé kapely to robia práve takto, ale nie my. Každá skladba ťa zoberie na odlišné miesta. Aj keď určite tam nájdeš prepojenie, ako som už spomínal.

Tento krát album vydávate v rôznych formátoch, či už CD, LP alebo jewel case, a každý z nich má odlišný cover artwork. Prečo ste sa rozhodli pre tento krok?

To sa proste stalo (smiech). Zakaždým, keď hľadám a rozmýšľam, čo by sa hodilo na artwork, vždycky začnem s tým, že sa obzerám na svet okolo seba, na dom, kde žijem a podobné veci. Som rád, keď aj obaly sú prepojené s našou hudbou a zároveň aj s našimi životmi. Tiež ma inšpirujú napríklad fotky, ktoré som odfotil. Tiež by na obale mal byť nejaký symbol. Napríklad kamenný anjel, cintorín, plamene, kostra. Páčia sa nám podobné symboly.

Žijeme v období, ktoré je pre hudbu samotnú dosť náročné. Ľudia albumy sťahujú z internetu, či už legálne alebo nelegálne. Čo pre teba osobne znamená držať v ruke fyzickú nahrávku?

Pre mňa je to úplne najdôležitejšie. Ja nemám ani iPod či mobil.

Nemáš mobilný telefón?

Nie. A to je spôsob, akým žijem svoj život. Keď poviem, že sa chcem na týždeň či mesiac stratiť, tak to proste urobím. Keď nechcem, aby ma niekto našiel, tak to proste urobím. Doma mám telefón, veď spolu voláme alebo ak si nájdem správu, tak zavolám naspäť a tak to je.

Áno, musím povedať, že uprednostňujem fyzické CD, fyzickú nahrávku. Chcem vidieť booklet, texty a chcem vedieť, kto spieva to a kto niečo iné a to všetko nájdeš v tom booklete. Všetko to tam je.

Predpokladám, že albumy teda aj kupuješ a práve na to sa vzťahuje aj moja ďalšia otázka. Akú hudbu rád počúvaš ako poslucháč, ako milovník hudby?

Počúvam veľa klasiky, Grieg či Chopin sú moje obľúbený skladatelia. Tiež mám rád blues. Milujem Led Zeppelin, Queen, Type O Negative a mnohé iné.

Sleduješ aj dianie na scéne?

Kedysi som mal na to viac času ako dnes, pretože sa snažím veľa pracovať, ale určite si všimnem, keď má niekto nový album, tak si ho vypočujem a podobne. Ale nesledujem to každý deň, na to som veľmi zaneprázdnený.

Chodievaš aj na koncerty?

Iste. Možno nie toľko, ako iní ľudia, ale áno. Posledne som videl Aerosmith, Alice Cooper, Judas Priest, to tiež nebolo tak dávno. Chodím sa pozrieť aj na mieste kapely tu v New Yorku.

Vedel by si porovnať koncertovanie v Amerike a v Európe?

Vo všeobecnosti by som povedala, že pokiaľ sa ľuďom páči tvoja hudba, tak je to veľmi podobné. Možno by som našiel rozdiely v nálade na miestach ako Brazília či Argentína. Ľudia tam sú obvykle nadšení a ich reakcie sú veľmi pekné. Ľudia sú ale všade trošku iní, je tam cítiť odlišnú „príchuť“ či už je to Nemecko, Grécko, Španielsko, Slovensko, kde si ale nepamätám, že by sme zatiaľ hrali (smiech). Ale veľmi rád chodím aj do týchto krajín. Všade sú trošku iné vibrácie.

Keď sme pri koncertovaní, máš nejaký rituál, ktorý musíš urobiť pred každým koncertom? Niečo si obliecť, alebo tak...

Ak máš na mysli niečo ako poverčivosť tak áno, sú veci, ktoré robím. Musím sa napríklad zahriať, čo sa týka spevu. Tiež si rád dám pohár vína, ktoré mám veľmi rád. Robím veci, ktoré sú dobré pre hlas.

Ako vyzerá desať minút pred koncertom Virgin Steele?

No, pravdepodobne ešte kontrolujeme mix a zvuk, či stále všetko funguje, aby to znelo dobre, aby sme mali výborný zvuk. Pretože keď máme zvukovku, všetko funguje a zvuk je skvelý a potom sa state, že vyjdeme na stage a už to nefunguje (smiech).

Viem, že voľného času veľa nemáš, ako si už spomínal, ale ak si nejaký nájdeš, venuješ sa aj iným veciam, ako len hudbe?

Áno. Rád čítam knihy, poéziu. Rád plávam a snažím sa byť fit a fyzicky aktívny. Mám rád prírodu, rád chodievam von. Milujem víno a jedenie.

Na to ale vôbec nevyzeráš. Máš skvelú postavu.

(smiech) Áno, rád jem. Mám rád aj škótsku whisky alebo absint.

David, chcela by som sa ti poďakovať za rozhovor. Bolo mi cťou a potešením mať ťa na linke. Prajem veľa úspechov s novým albumom.

Potešenie je na mojej strane. Ďakujem.

Pridal: Dominika Nováková
Pridané: 07.07.2015