reportaz_2017-08-03-05_Dark_Bombastic_Evening - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
REPORTÁŽE
DARK BOMBASTIC EVENING 2017
3.8.2017 - 5.8.2017, Dorobanti, Rumunsko
Festival Dark Bombastic Evening som mal v hľadáčiku už niekoľko rokov. Každý rok sa na jeho súpiske objavujú zaujímavé zoskupenia a tento rok tomu nebolo inak. A tak som sa konečne dokopal k tomu, že tento sviatok kvalitnej hudby konečne navštívim. Dramaturgia festivalu vsádza viac na kvalitu ako na kvantitu, čo nie je úplne bežné. A tak počas troch dní tu vystúpilo len 17 skupín a jeden divadelný súbor. S výnimkou dvoch kapiel, ktoré mi tak úplne nesadli to však bola neuveriteľná jazda. Každý deň začínal program okolo pol siedmej večer, vďaka čomu sme sa vyhli neznesiteľnému slnku. Oceňujem aj žánrovú pestrosť celej akcie, ktorú na festivaloch vyhľadávam. Niekoľko ročníkov po sebe prebiehala táto akcia v meste Alba Iulia a areál trocha pripomínal zmenšeninu Josefova. Tento rok sa však presťahoval do dedinky Dorobanti neďaleko mesta Arad, konkrétne na termálne kúpalisko. Spočiatku mi to prišlo divné, no nakoniec to bola dobrá voľba. Teploty sa každý deň štverali na 39 stupňov a tak schladenie prišlo viac ako vhod.
Vo štvrtok zahájili program domáci METHADON SKIES, pochádzajúci z Timișoara. Okrem základnej zostavy sa ako hostia predstavili Sol Faur a Hupogrammos zo skupiny DORDEDUH. Ich inštrumentálna hudba je zmesou progresívneho rocku, jemne psychedelického doomu so štipkou stoner rocku. Ťažiskom ich hudby je magická atmosféra rozprestierajúca sa na širokých časových plochách. Obaja hosťujúci hudobníci pridali do tejto zmesi trochu tradičnej rumunskej hudby, čím ešte viac umocnili výsledný dojem. Na prvé počutie nevýrazná hudba však sústredeným posluchom naberala na sile až vygradovala do skvelého záveru. Nasledovala asi hodinová pauza, pretože na priľahlom cintoríne sa konal pohreb. S príchodom ôsmej hodiny na pódium vyšla pre mňa ďalšia neznáma formácia pochádzajúca z Belgicka WHISPERING SONS. Aj keď ide o post-punkovú formáciu, má silne elektronický nádych. Hlavnú zásluhu má na tom bubeník hrajúci na elektrické bicie zväčša jednoduché úderné rytmy a klávesák. Zvukom aj atmosférou čiastočne pripomínali našu ĽAHKÚ MÚZU, aj keď tí sú viac monotónni a psychedelickí. Postupne prešli od pokojnejších piesní k tým energickejším a začali sa diať veci. Nikdy by som neveril, že takáto hudba môže znieť tak pôsobivo. Ťažko sa mi hľadajú slová ako opísať ich vystúpenie. To treba naozaj vidieť naživo, pretože samotné nahrávky neobsahujú tú esenciu, ktorá je prítomná v ich vystúpeniach. Nórski SPURV priniesli na pódium čarovnú kombináciu atmosferického post-rocku a zvukov ťahového trombónu. Ide o veľmi príjemnú inštrumentálnu hudbu, ktorá osciluje medzi pokojnými až zasnenými pasážami a energickými gradujúcimi vrcholmi. Táto hudba vás pomaly hypnotizuje a vťahuje do snového sveta, typického pre post-rockovú hudbu. Nasledujúcich WRECKMEISTER HARMONIES som ešte do nedávna tiež nepoznal, no v rámci prípravy som tušil, že pôjde o niečo výnimočné. Svoju hudbu si zadefinovali ako "pastoral doom", čo je dosť abstraktný pojem. Ich hudba niečo doomové v sebe rozhodne má, no zároveň v nej možno vystopovať vplyvy Nicka Cave-a či CRIPPLED BLACK PHOENIX. V zásade však ide o monotónnu melancholickú hudbu, ktorá v tej správnej chvíli začne naberať na otáčkach aby sa následne opäť vrátila do pôvodných koľají. Partia hudobníkov zoskupená okolo charizmatického J.R. Robinsona predviedla jedno z top vystúpení celého festivalu. Jednoznačne odporúčam. Domácich DORDEDUH som videl naživo niekoľko krát, no aj tak ma prekvapili. Ich vystúpenia boli vždy plné pôvodnej rumunskej hudby a čarovnej mystiky. Čiastočne si tieto prvky zachovali no ich hudba nadobudla omnoho progresívnejší charakter. Podobnou premenou si kedysi prešli ENSLAVED. Viac nechali vystúpiť black metalovú zložku ich hudby a musím uznať, že toto ich nové smerovanie mi imponuje. Zároveň si však zachovali typickú atmosféru ich hudby, len tentoraz zneli omnoho surovejšie. Som veľmi zvedavý na nový materiál, ktorý snáď vyjde tento rok. Poslednou kapelou tohto dňa boli WOLVES IN THE THRONE ROOM. Ich atmosferický black metal znie naživo diabolsky a deštruktívne. Temná mágia spojená so surovou black metalovou hudbou zvolávala všetkých vlkov a divoké zvieratá na temnú omšu velebiacu prírodu. V ich hudbe je niečo archaické, no zároveň to nie je kópia starých bm albumov. Celý svoj set odohrali v tme a tak ospravedlňte kvalitu fotografií. Kapelu som videl naživo po prvý krát a bola to neskutočná temnota.
Piatkový deň som strávil potulkami po Arade, ktorý je typickou architektonickou obeťou komunizmu. Niektoré pamiatky sú síce zrenovované, no zbytok je v žalostnom stave. No a obytné domy to je čistá katastrofa. Dnešný program DBE je v znamení pokojnejších vystúpení, ale je sa na čo tešiť. Hneď prvý CYANNA MERCURY ma veľmi milo prekvapili. Táto pätica muzikantov z Atén spustila psychedelický rock ovplyvnený kapelami ako THE DOORS, LED ZEPPELIN a čiastočne aj PINK FLOYD. V ich piesňach je možné vystopovať aj exotické prvky, čo ešte viac spestruje ich produkciu. Je neuveriteľné, že táto skupina existuje len tri roky. Ich prejav je totiž absolútne suverénny a ich hudba je vyspelá. A čo je pri takejto hudbe dôležité, majú výrazného a charizmatického speváka. Spyreas Sid ťahá svojim silným hlasom kapelu vpred a do značnej mieri formuje jej tvár. Už dlho som nepočul tak dobrú novú rockovú kapelu, ktorá ma zaujala na prvú šupu. Hneď po skončení ich setu som bez váhania kúpil ich zatiaľ jediný album a zďaleka som nebol jediný. Nasledujúca formácia ARC GOTIC bola síce trocha menej výrazná, no hlavne vďaka nemierne silnej konkurencii. Ich gothic rock sa niesol vo veľmi pokojnej atmosfére a celkom príjemne sa pri ich hudbe relaxovalo. Nasledujúca britská skupina ESBEN AND THE WITCH opäť zdvihla latku kvality nahor. Ich hudbu je pomerne ťažko popísať, no ja sa o to pokúsim. Skúste zmiešať dokopy hudbu PJ Harvey, NEUROSIS, Joy Division a výsledok by sa mohol podobať EATW. Kombinácia nástojčivého, expresívneho vokálu basgitaristky Rachel Davies, špinavého zvuku gitary Thomasa Fishera a údernej miestami hypnotickej rytmiky Daniela Copemana dáva dokopy nesmierne emotívnu hudbu plnú smútku, frustrácie a hnevu. Nechápem prečo sa táto skvelá muzika ku mne nedostala skôr. Jednoznačne vrchol dnešného večera a zároveň ďalšie dve CD do zbierky. Nasledujúcich SOROR DOLOROSA som svojho času videl vo viedenskom Viper klube, kde predskakovali ALCEST a LES DISCRETS. Vtedy ma ich hudba nezaujala, ale dnes to bolo rozhodne lepšie. Títo Francúzi produkujú jednoduchý gothic rock so všetkým čo k tomu patrí. V podstate sa od zbytku scény ničím nelíšia, no naživo to vedia celkom slušne rozbaliť. Kim Larsen a jeho projekt :OF THE WAND AND THE MOON: je v istých kruhoch pomerne známe meno. Trocha som mal obavy, aby so svojím neofolkom nezneli jednotvárne. Moje obavy sa však veľmi rýchlo rozplynuli. Oproti minulosti vystupuje totiž Kim s celou kapelou a naživo je to miestami lepšie ako na nahrávkach. Aj keď v jeho hudbe nájdete aj temnejšie elementy, jeho vystúpenie bolo najväčším relaxom celého festivalu. Zároveň chcem pri tejto príležitosti pochváliť všetkých fanúšikov festivalu, ktorí boli počas ich setu ticho a nikto tak nerušil túto krásnu hudbu. Viem si živo predstaviť ako by to vyzeralo na klasickom metalovom festivale. Na úplný záver dňa zahrala ruská post-punková formácia MOTORAMA. Je to trojica muzikantov, ktorí plávajú proti prúdu a hrajú si svoju zasnenú hudbu. V nej je možné vystopovať odkazy skupín ako JOY DIVISION, THE CURE plus nejaký ten elektro pop. Po pravde ich muzika mi tento večer nesadla a tak som sa po dvoch skladbách odobral do stanu.
Sobota sľubovala mimoriadne silný line-up trochu tvrdšieho razenia. Program odštartovali gréci HAIL SPIRIT NOIR, ktorých posledný album "Mayhem in blue" sa zaradil do mojej minuloročnej topky. Vystúpenie odštartovali hneď dvojicou piesní z tejto výnimočnej nahrávky. Psychedelický black metal v podaní HSN je mimoriadne pestrá zmes výrazných nápadov a kvalitných aranžmánov. Odohrali aj niekoľko starších piesní, no tie nové sú minimálne o jeden level vyššie. Aj keď ich vystúpenie hodnotím kladne, čisté spevy mi prišli oproti albumu trochu slabšie. Celistvosť ich setu žiaľ prerušovali problémy s gitaristovým aparátom. No inak to bolo skvelé. Najlepšou skladbou ich setu bola bez debaty "Riders to Utopia". Rakušanov DER BLUTHARSCH AND THE INFINITE CHURCH OF THE LEADING HAND som už mal možnosť vidieť, ale vždy to bolo s veľmi zlým zvukom. Našťastie tu mali zvuk priam luxusný a na vystúpení sa to pochopiteľne aj odrazilo. Ich hudba je zmesou psychedelického rocku a okultného doom metalu. Dookola sa opakujúce sabbathovské gitarové riffy miešajú so zvukmi archaicky znejúcich klávesov a do toho odrieka "zaklínadlá" charizmatická speváčka Marthynna. V tej hudbe je niečo znepokojivé, čo sa vám dostane pod kožu a nepustí. Opäť ďalšie skvelé vystúpenie, rozhodne najlepšie čo som od nich videl. Mimochodom keď som spomínal ten zvuk, veľká pochvala zvukárovi za celý festival. Skvele odvedená robota. Fínskych ORANSSI PAZUZU sledujem už roky a ich hudbu mám nesmierne rád. No čo sa týka koncertov, toto bola moja premiéra. A okamžite mi vyrazili dych. Po hypnotickom úvode spustili neuveriteľnú halucinogénnu seansu a rozsekali ma na kusy. Ani neviem k čomu by sa to dalo prirovnať. Ak by sa peklo nachádzalo v temnom chladnom vesmíre takto nejako by znela jeho hudba. Neopísateľné, úchvatné. Nemám slov a preto poďme radšej ďalej. Hamferð pochádzajúci z Faerských ostrovov je pomerne neznáma doom metalová kapela, ktorá však produkuje mimoriadne kvalitnú hudbu. Ich majestátny doom metal miestami zachádza až do funeral doomu a dominuje mu výrazný spev Jóna Aldará. Má skvelý growl, no keď začne spievať čistým hlasom behajú mi po tele zimomriavky. Za posledný rok najlepšie doom metalové vystúpenie, aké som videl. Sánka na zemi, po tele zimomriavky a rozorvaná duša ne jednej frekvencii s touto nádhernou hudbou. Posledným hudobným vystupujúcim festivalu boli Nóri KAMPFAR. Aj keď ich black metal nemám extra v obľube, ich vystúpenie malo niečo do seba. Hymnické skladby v podaní KAMPFAR znejú majestátne a zlovestne. Nejde síce o nijak zložitú hudbu, no ťah na bránu miestami má. Jediné čo mi na ich vystúpení vadilo bol spevák Dolk. Ten totiž počas vystúpenia neustále vykrikoval "Roménia", čo časom začalo byť trápne. No inak mi ich vystúpenie vcelku zapasovalo. Po skončení ich setu sme sa ešte presunuli na vedľajšiu lúku, kde divadlo Auăleu Teatro nám zahralo predstavenie Miorița. Ide o starú rumunskú povesť pojednávajúcu o troch pastieroch, ovciach a vražde.
Zhodnotiť tento festival je viac ako jednoduché. Po hudobnej stránke to boli tri dni naplnené nesmierne zaujímavou a inšpiratívnou hudbou. Veľká pochvala pre organizátora akcie Catalina Doru za dramaturgiu tohto malého festivalu. Ak máte otvorenú myseľ a radi objavujete novú hudbu, toto je festival pre vás. Na mňa urobil silný dojem a už teraz zvažujem jeho ďalšiu návštevu.
rozšírená fotogaléria: Flickr.com
Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer
