reportaz_2016-10-20_Enslaved - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
REPORTÁŽE
ENSLAVED, NE OBLIVISCARIS, OCEANS OF SLUMBER
20.10.2016, Szene klub, Viedeň
V roku 1991 na troskách kapely PHOBIA trinásťročný Ivar Bjørnson a sedemnásťročný Grutle Kjellson založili ENSLAVED. Ich hudobný príbeh je lemovaný netradičným hudobným vývojom a množstvom kvalitných nahrávok. Pri príležitosti 25. výročia tejto udalosti vyrazili na turné s názvom "Spinning wheel ritual".
S úderom ôsmej hodiny spustili svoj set Američania OCEANS OF SLUMBER. Existujú päť rokov, pochádzajú z Houstunu a majú na svojom konte tri nahrávky. Aj keď ide o relatívne mladú kapelu ich polhodinový set urobil na mňa dojem. Temný progresívny metal s príchuťou doom metalu, grunge-u a rocku miestami zachádza až do blastbeatov, aj keď ide skôr o veľmi ojedinelé úkazy. Ak by som mal ich produkciu orientačne prirovnať k nejakej inej kapele, tak možno MADDER MORTEM. No berte to naozaj len orientačne. Silne emotívna hudba plná nádherných melódií a pestrej rytmiky navodila v klube čarovnú atmosféru. Sympatická speváčka Cammie Gilbert posúva túto zaujímavú muziku do ešte vyššieho levelu. Jej spev je položený skôr v nižších polohách a jeho farba je nádherná. Setlist koncertu vychádzal z ich posledného albumu "Winter". Definitívny zlom u mňa nastal s príchodom predposlednej skladby "Nights in White Satin" (cover od THE MOODY BLUES). Aj keď táto skladba nepochádza z ich pera, vytiahli z nej neskutočnú dávku emócií. Po jej skončení som vedel, že kúpa ich CD je pre mňa nutnosť. Obrovská spokojnosť. OCEANS OF SLUMBER predviedli kvalitný výkon a vôbec mi nepripadali ako len support.
Austrálčania NE OBLIVISCARIS priniesli na pódium úplne inú formu progresívneho metalu. Omnoho agresívnejšiu, svižnejšiu a s väčšou dávkou energie. V ich hudbe možno vystopovať prvky death metalu (miestami black metalu) v technicky náročnej forme. Majú dvoch spevákov, z ktorých jeden growluje a druhý spieva výsostne melodickým spevom. Ten má zároveň na starosti aj husle, ktoré do značnej miery ich produkciu ozvláštňujú a robia ju originálnou. Ich vystúpenie bolo vskutku zaujímavé a pôsobivé, aj keď mi ich produkcia príde predsa len trochu nesúrodá. Snaha poňať do svojej hudby množstvo elementov a miestami až priveľa nápadov trochu rozbíja celistvosť ich tvorby. Trocha mi v ich hudbe chýba jednotiaca línia, niečo čo by spájalo jednotlivé skladby. No ide o mladú kapelu a verím, že časom vychytajú tieto muchy a možno od nich očakávať ešte veľké veci. Ich set bol každopádne svieži, technicky náročný a skvele zvládli aj moment, kedy sa huslista s gitaristom na začiatku poslednej piesne rytmicky nezhodli. Dobre sa na tom pobavili a bez váhania, tentoraz už bezchybne odštartovali poslednú pieseň ich vystúpenia. V Rakúsku vystupovali po prvý krát a boli až zaskočení z pozitívnej odozvy viedenského publika.
ENSLAVED odštartovali svoje oslavy (nie toto turné) skutočne veľkolepo a to trojicou koncertov v Londýne. Prvý sa konal 17.3 v klube The Dome a mapoval tvorbu skupiny od debutu po album „Blodhemn“. V tomto období produkovali surový Viking metal ešte bez náznakov progresívnych prvkov. Na druhý deň v klube The underworld prebehlo pokračovanie akcie mapujúce obdobie medzi nahrávkami „Mardraum: Beyond the Within“ a „Ruun“. Záverečným dejstvom tejto výnimočnej akcie bol klub The Coronet a tam skupina odohrala materiál vytvorený za posledných osem rokov. Behom troch večerov si mohli britskí fanúšikovia naplno užiť tridsať piesní tejto legendy. V takomto rozsahu pochopiteľne nemohli pokračovať a tak zredukovali setlist na cca 10 kusov. Z rannej tvorby odzneli len dve skladby a to „Fenris“ a „Allfǫðr Oðinn“. Nemám nič proti týmto kusom ale skôr by som možno privítal niečo z albumu „Eld“ alebo „Bloodhemn“. No z týchto albumov nezaznela nakoniec ani nota. Ono po pravde až tak ma to netrápilo, pretože aj tak som sa najviac tešil na ich aktuálnu tvorbu. Už na albumoch „Monumension“ a „Below the Lights“ naznačili nové smerovanie, no naplno to odpálili až doskou „Isa“. Napriek tomu, že si v tvorbe zachovali prvky typické pre ich ranné obdobie, ich hudba začala naberať progresívne prvky. Vytvorili si svoj nezameniteľný štýl a na jeho základoch experimentujú ďalej. Jasným dôkazom ich výnimočnosti boli tento večer skladby ako "Ground", "The Watcher" či "Ethica Odini". Po zvukovej stránke bol koncert v poriadku hlavne pre ľudí, čo stáli v strede klubu. Ja som si chytil miesto na pravej strane a Ivarovu gitaru som počul len v kľudnejších pasážach, pretože znela skoro výlučne z reproduktorov na ľavej strane. Gitara Arve Isdala znela naopak hlavne z pravej strany. Trochu netradičné riešenie ale až tak to nevadilo. Hlavne keď má človek veci napočúvané, často krát si mozog doplní to čo uši celkom nepočujú. Spevák Grutle mal skvelú náladu a zjavne sa bavil najmä počas predstavovania jednotlivých hudobníkov. Po odohratí skvelej „Ground“ však nastal čas pre dve zaužívané koncertné zlozvyky. Jednak je to hra s divákmi, že koncert končí a už nič nezahráme a napokon absolútne zbytočné sólo na bicích. Ešte že jeho záver okorenili Grutle a klávesák Herbrand Larsen, ktorí bubeníkovi Cato Bekkevoldovi zakrývali oči uterákom a chytali mu činely, keď na nich hral. Mimochodom Larsen predviedol strhujúci výkon a jeho čistý spev bol ozdobou celého koncertu. Na úplný koniec odznela dvojica skladieb „One Thousand Years of Rain“ a „Allfǫðr Oðinn“, na ktorých nám ukázali kontrast medzi surovými koreňmi a svojou aktuálnou tvorbou.
Tri rozdielne kapely, tri rôzne poňatia progresívneho metalu, tri rôzne vydavateľstvá, tri krajiny pôvodu. Netuším akým spôsobom sa dali tieto kapely dokopy, ale voľba to bola viac než dobrá. Nehovoriac o fakte, že som konečne videl ENSLAVED v klube a nie len na festivalových pódiách.
Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer
