reportaz_2016-06-21_DHG - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
REPORTÁŽE
DØDHEIMSGARD, DISKORD, VARGSRIKET, KAAK
21.6.2016, Viper Room, Viedeň
Rok po vydaní albumu "A Umbra Omega" vyrazili DODHEIMSGARD na krátke európske turné s názvom "A shadow over Europe". Toto miniturné má len osem zastávok a ešte pred jeho začatím prišla z tábora skupiny dosť neočakávaná správa. Bjørn Dencker Gjerde alias Aldran opustil skupinu z nie úplne jasných dôvodov. Na FB profile skupiny sa táto správa objavila iba štyri dni pred začiatkom turné a vo vzduchu teda ostal visieť obrovský otáznik, ako sa skupina vyrovná s takýmto výrazným hendikepom. Na jeho rozlúsknutie sme si museli ale chvíľu počkať.
Tradične sa totiž pred vystupujúcu dvojicu kapiel vtreli miestne "hviezdy", na ktoré som po pravde tento večer vôbec nemal náladu. Prvý support KAAK produkuje black metal reznutý elektronikou v dosť divokých aranžmánoch. Ich vystúpenie sme však zachytili len okrajovo v podobe záverečnej skladby ich setu. A aby som bol objektívny radšej sa zdržím hodnotenia. Po nich zaplavili priestor svojím surovým primitívnym black metalom VARGSRIKET. Trojica muzikantov hrá čierny kov akých je na svete tisíce. No ak mám pravdu povedať, čakal som že to bude horšie. Každopádne nie je tu veľmi čo opisovať, či vyzdvihovať. Priemerný black v tej najprimitívnejšej forme v pomerne svižnom tempe nám spestril tento večer len čiastočne, pretože v druhej polovici ich setu sme sa radšej išli vyvetrať na ulicu pred klub.
Hudobná produkcia nórskych DISKORD sľubovala o niečo sofistikovanejšiu muziku, aj keď vo výsledku nedosiahla očakávaný efekt. Na tomto turné sa neobjavili len tak náhodou. Ich debutový album totiž produkoval Vicotnik a v jednej skladbe si aj zaspieval. Ich štúdiová tvorba kombinuje v sebe prvky black metalu a death metalu v technicky náročnejšom prevedení. Túto temnú zlovestnú hudbu sa im však nepodarilo celkom preniesť do živej podoby a ich set sa zlial do jednej súvislej surovej rúbanice. A možno to bolo len neznalosťou ich tvorby. Myslím že ich hudba má silný potenciál, no dnes večer akosi nevyplával na povrch. Aj napriek tomu, bolo ich vystúpenie zo všetkých predskokanov najlepšie.
Niečo po desiatej hodine vyšli na pódium konečne DODHEIMSGARD a odpálili svoje vystúpenie skladbou "The Crystal Specter". Po odchode Aldrana ostali všetky vokály na gitaristu Vicotnika, ktorý ich zvládol vcelku slušne. Treba si v prvom rade uvedomiť, čo predstavoval Aldranov vokál v hudbe DHG. Okrem nesmiernej charizmy disponoval tento spevák neopakovateľným hlasom ako aj štýlom akým ho používal. Plnohodnotne ho nahradiť je prakticky nemožné, no skupina sa s tým popasovala a výsledok dopadol nad očakávania. Objektívne bolo vidieť miernu neistotu na celkovom prejave Vicotnika, no niet sa ani čomu čudovať. Zaujímalo by ma koľko kapiel by zvládlo takúto neprijemnú situáciu a vyrazilo nakoniec na turné. Vystúpeniu prispôsobili aj setlist, ktorého jedinou vadou bola absencia piesní z ich posledného albumu. To trocha zamrzelo, no inak bol zostavený veľmi dobre. Nesmeli chýbať pochopiteľne skladby z ich ranného obdobia ako "En krig å seire", "Midnattskogens sorte kjerne", "The Crystal Specter" či "Fluency". Prelomové EP "Satanic Art" tu bolo zastúpené dvoma skladbami "Traces of Reality" a "The Paramount Empire". Mne osobne však urobili najväčšiu radosť piesne "Sonar Bliss" z "666 International" a "The Snuff Dreams Are Made Of" + "21st Century Devil" z albumu "Supervillain Outcast". Kryštálovo čistý zvuk ešte podčiarkol výsledný dojem z vystúpenia. K výkonom jednotlivých hudobníkov nemám absolútne žiadne námietky, práve naopak. Obrovský rešpekt pred výkonom Vicotnika, ktorý to celé ustál a rád by som ešte vyzdvihol prácu bubeníka Johna Voorena, ktorý predviedol strhujúci výkon. Radosť sledovať tohoto talentovaného bubeníka za svojou zostavou.
Moje obavy z tohoto koncertu boli definitívne zažehnané a klobúk dole pred tým, ako sa skupina s vzniknutou situáciou vysporiadala. No zaujímalo by ma, kde sa tento večer nachádzali fanúškovia kvalitnej a originálnej hudby. V klube nás bolo totiž dokopy možno 50 kusov, čo je podľa mňa veľká mizéria. DHG je právom považovaný za jednu z najoriginálnejších avantgardných skupín na metalovej scéne. Dúfajme, že ich podobná návštevnosť koncertov neodradí od daľšej činnosti. Ľahko by sa totiž mohlo stať, že o pár rokov sem budú jazdiť už iba "sabatony", "najtviše" a kdejaké "samovary".
Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer
