reportaz_2015-12-14_Arkona - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
REPORTÁŽE
ARKONA, METSATÖLL, DALRIADA
14.12.2015, Scene Viedeň
Pôvodne mal byť line-up tohoto koncertu tvorený z kapiel ARKONA, METSATÖLL a SVARTSOT a začiatok bol stanovený na 20:00. SVARTSOT sa však nakoniec akcie nezúčastnili a ich miesto obsadila DALRIADA.
A tak pár minút po ôsmej hodine spustila svoj kolotoč táto maďarská grupa. Ich veselý folkmetal silne ovplyvnený maďarským folklórom ma po pravde moc nezaujal. Jednak ich produkcia je na môj vkus až príliš veselého charakteru a tá maďarčina - s tou ja mám problém. Nemám nič proti Maďarom, ale keď niekoho počujem spievať v tomto jazyku, znie mi to trochu komicky. Jedinou výnimkou ja album PLASMA POOL - Drowning, ktorý naspieval Attila Csihar. Okrem toho rytmická sekcia celej skupiny na mňa pôsobila veľmi neisto. Chýbala jej razancia a trochu surovosti. Hudobne majú najbližšie asi k FINTROLL, len je to taký slabší odvar. Naopak od Estóncov METSATÖLL som mal najväčšie očakávania a treba povedať, že ich naplnili mierou vrchovatou. Ich poňatie folk metalu je surové, bez použitia klávesov s decentným prispením dobových nástrojov. Drevná, miestami až primitívna rytmika k folklóru patrí a skupina z nej ťaží maximum. Mimo to disponujú troma zaujímavými hlasmi, ktoré dokopy vedia navodiť silnú atmosféru. Najmä multiinštrumentalista Varulven je majiteľom hlasu, ktorý miestami zvukovo pripomína didgeridoo. Videl som ich naživo iba druhý raz, no urobili na mňa silný dojem a to najlepšie si nechali na koniec. Na záver svojho vystúpenia odpálili skladbu "Metsaviha II" a tou ma úplne dostali. Skladba má veľmi špecifickú a silnú atmosféru, ktorú naživo vystupňovali na maximum. Pripomenulo mi to magické okamžiky, aké vedia na svojich koncertoch pripraviť DORDEDUH či NEGURA BUNGET. Tá skladba má v sebe niečo magické, čo ešte umocnili spomínané vokály. Jednoznačne vrchol dnešného večera. Ak mám pravdu povedať práve METSATÖLL boli dôvodom, prečo som tento večer navštívil Viedeň. A oplatilo sa. Hlavnou hviezdou tohoto turné s názvom "Pagan Rebelion Tour" sú folkmetalisti ARKONA. Asi by bolo zbytočné našincovi predstavovať túto partičku pochádzajúcu z hlavného mesta Ruska. Neúnavní cestovatelia, ktorí väčšinu času trávia na cestách nekonečným koncertovaním po celom svete. A práve časté koncertovanie zanecháva na kapele viditeľné následky. Ten prvý je pozitívny a to neskutočná suverenita a zohratosť kapely. Skupina na koncertoch šlape ako hodinky bez jediného náznaku zaváhania. Na druhej strane to však zanecháva na ich prejave aj istú mieru rutiny a stratu zápalu. ARKONA sa síce snaží dať do vystúpenia maximum energie, no už tam necítim tak viditeľnú radosť z hrania. Z ich prejavu sa trochu vytráca entuziazmus. To však neznamená, že by do vystúpenia nevrážali maximum svojej energie. Najmä teda Masha Arkhipova tá tlačí na pílu neskutočnou intenzitou. je neustále v pohybe tancuje, headbanguje, bez najmenších problémov strieda hneď niekoľko vokálnych polôh. Zbytok kapely v tomto smere trocha zaostáva, no po hudobnej stránke im nie je čo vytknúť. Paradoxne skupina ponúkla setlist, v ktorom nedominuje aktuálna novinka, ale skôr klasický prierez ich diskografie s osvedčenými skladbami. Ich vystúpenie napriek spomínaným pripomienkam malo svoje čaro. Vzhľadom na rozmaznanosť viedenských fanúšikov sa ich v tento pondelkový večer zišlo v klube vcelku dosť. Od vypredania to bolo síce na míle vzdialené, ale na vytvorenie dobrej atmosféry pod pódiom to stačilo.
Na záver si neodpustím pár poznámok z postu fotografa. Viedenský klub Szene patrí medzi moje najobľúbenejšie kluby na fotenie. Veľkosťou nemá ďaleko od Randalu, no napriek tomu má úzky photopit tak pre desať fotografov. No jeho najväčšou devízou sú svetlá a ochota ich aj adekvátne používať. Pri hlavnej kapele som tlačil ISO na fotoaparáte do miest, ku ktorým sa v slovenských kluboch ani nepriblížim. A pritom som sa neraz presvedčil o tom, že tieto kluby disponujú slušnou technikou, no akosi sa im ju nechce využívať na plno. Buď začnú poriadne svietiť len počas vystúpenia hlavnej kapely, alebo sa o to ani nepokúsia. Tu sa svieti od prvej kapely až po poslednú na veľmi slušnej úrovni. Snáď sa toho dožijeme raz aj u nás doma.
Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer
