reportaz_2015-10-24_Leprous - HELLMAGAZINE

LEPROUS, SPHERE, RENDEZVOUS POINT
24. Október 2015, Bratislava MMC klub

Dnešnému dlho očakávanému koncertu by sme mohli prisúdiť hneď niekoľko vhodných prívlastkov, ale najvýstižnejšie bude slovné spojenie „večer nórskeho progresívneho metalu“. Nórski muzikanti LEPROUS figurujú v tomto žánri ako čerstvý vánok dýchajúci originalitou, unikátnosťou a neobyčajným talentom tvoriť výnimočnú muziku. Aj počas tohtoročného turné na podporu najnovšieho albumu „The Congregation“ zavítali do nášho hlavného mesta, tentoraz do priestrannejšieho MMC klubu. A ako hudobnú posilu si zobrali dve rovnako šikovné kapely so severskými koreňmi a progresívnym cítením. Pomerne mladá kapela RENDEZVOUS POINT zdieľa s LEPROUS na turné nielen spoločné pódium, ale aj niekoľkých muzikantov a druhým hosťom sú djentoví hudobníci SPHERE z nórskeho hlavného mesta.

Bratislavský klub MMC sa už počas prvého setu začal pozvoľne zapĺňať do znesiteľnej koncentrácie fanúšikov a RENDEZVOUS POINT odštartovali vystúpenie s vynikajúcim zvukom a úctyhodnou razanciou. Keď si pri prog metalovej muzike predstavíte dominanciu gitarových a bubeníckych sól, či značný výskyt prekombinovaných melódií a krkolomných rytmov, mladá nórska kapela do tejto kategórie rozhodne nepatrí. RENDEZVOUS POINT stavajú na výraznej rytmike, gradácii a dynamike. O niečo viac vyčnievajúcim členom je bubeník Baard Kolstad, ktorý je v súčasnosti aj oficiálnym bubeníkom LEPROUS a angažuje sa aj v mnohých ďalších formáciách. Do hrania sa vie neuveriteľne vložiť celým telom aj celou dušou. Zopárkrát som sa dokonca pristihla, ako zízam len na neho. Po hudobnej stránke však ani jeden z muzikantov nevystupuje príliš do popredia, no spolu tvoria jeden dobre namazaný stroj. Synťák stojí za úžasnou atmosférou a spolu s vokálom si dokážu podmaniť divákov a vtiahnuť ich do farebnej zvukovej krajiny. Výrazná basa sa skvelo doplňuje s bicími a disharmonická gitara úžasne spojuje tieto dva elementy - melodiku a rytmiku do jedného celku.  Mne ako nevzdelancovi na poli progresívnej muziky asi najviac pripomínajú práve LEPROUS. Hutné gitarové riffy djentového razenia sú pomocou bicích vystupňované takmer na pokraj únosnosti, ale v tom okamihu sa do toho oprie ešte aj vokalista intenzívnym spevom a v pozadí tej obrovskej dynamickej vlny sa vynímajú melodické klávesy. Aj keď v skladbách chýba jednoznačná ucelenosť a osobitý podpis kapely v porovnaní s LEPROUS, ich vystúpenie malo jedinečnú atmosféru. Páči sa mi, keď si kapela na turné pozve takúto zmysluplnú formáciu, ktorá má predpoklady zaujať jej fanúšikov a zážitok z celého koncertu je o to intenzívnejší.

Ďalším dnešným hosťom bola kapela SPHERE, ktorá oproti otvárajúcej formácií pripravila v klube poriadnu metalovú rozbíjačku. Ak by som ich mala zaradiť do užšej hudobnej škatuľky, určite ma ako prvý napadne čistokrvný djent. Svedčí o tom aj využitie osemstrunových gitár a monštruóznej basovej šesťstrunovky. Niektoré pasáže, kde prevláda djentový rytmus, sekačky a spev hlavného vokalistu, ktorý je až príliš podobný Jensovi Kidmanovi, vypovedajú o ich obľube matematických bohov MESHUGGAH. Djent je však len prvým článkom vo veľkej skladačke, ktorou tvorba SPHERE nepochybne je. Elektronické pozadie uštedrilo niektorým skladbám industriálnu príchuť a melodické časti s čistým vokálom zasa dýchajú vesmírnou atmosférou, cítiť tam štipku PAIN. Hlavné slovo však mali technické djentové sekanice sprevádzané blikajúcim stroboskopovým osvetlením nie príliš vhodným pre epileptikov, ale o nič viac príjemným pre bežných fanúšikov. Aj pri ich vystúpení treba pochváliť skvelého zvukára, jeho zručnosti sa postarali o skvelý zážitok z celého večera. Ak mám pokračovať v hodnotení SPHERE, musím vyzdvihnúť speváka Isaka, ktorý zaujal nielen vokálne, ale aj svojou mnohovravnou mimikou. Jeho tvár sa skrúcala od póz hnevu, nepríčetnosti až po skúmavé až uhrančivé pohľady na fanúšikov. Gitarista Marius Strand má okrem nástroja na starosti aj čistý vokál, ktorý sprevádza práve tie úletové melodické deathové pasáže pripomínajúce švédskych borcov v tomto žánri (SOILWORK, IN FLAMES). Ale asi po tretej skladbe mi strašne začali vadiť, zdali sa mi jednotvárne a predvídateľné. Komplexne však musím zhodnotiť ich vystúpenie veľmi pozitívne, bolo technické, malo atmosféru a taký intergalaktický nádych a vzhľadom na dnešnú hlavnú kapelu, to bolo príjemným ozvláštnením večera. Ale hviezda tohto koncertného turné ešte len príde.

Vybudovať si meno na scéne takou rýchlosťou akou sa to podarilo nórskym hudobníkom LEPROUS sa len tak často nevidí. O ich originalite a svojráznosti recenzenti píšu velebiace ódy a ich tohtoročný počin „The Congregation“ voľne nadväzujúci na predchádzajúci album „Coal“, ktorý sa nám svojho času zdal takmer dokonalý, neovládateľne búra hranice progresívnej hudby a muzikanti ním prekračujú svoj vlastný tieň. Už dlhé mesiace si hovorím, že dnes možno zažijeme jeden z koncertov roka.

Na pódiu sa počas príprav objavili klasicky štyri obrazovky určené pre prazvláštne videá, či krátkometrážne filmy, na ktoré vám počas vystúpenia aj tak nezostane pozornosť nazvyš, takže premýšľanie o ich obsahu, či spojitosti s textami som už vopred vzdala. Páni typicky odetí veľmi formálne v košeliach sa ocitli na pódiu v sprievode pulzujúcich tónov skladby „The Flood“. A začalo sa takmer strojovo presné vystúpenie nadmieru talentovaných muzikantov. Počúvanie nového albumu prvý raz, druhý raz, či desiatykrát, bol čím ďalej tým väčší zážitok a aj keď z neho sála melanchólia, dokázal mi proste zlepšiť deň. A počuť obsah tohto diela naživo v klube je akoby ste stokrát znásobili intenzitu výbuchu nejakej bomby. Že by sme hovorili o výbuchu atómovky? Dynamika, ktorá je súčasťou každej jednej skladby o tom vypovedá. Hovoríme o desiatkach malých explózií. Príbeh sa pozvoľne rozbieha decentnou a nie príliš komplikovanou Einarovou elektronikou, do toho hutné gitarové riffy v rytme djentovej sekanice a v okamihu obrovský výbuch energie, emócií a neviem čoho všetkého. V centre pozornosti stál opäť vokalista Einar s kruto prísnym výrazom v tvári. Všetci sme boli plní očakávaní, či bude jeho výkon znova tak bezchybný ako dva roky dozadu. A on svojím neuveriteľne vyspievaným vokálom predčil všetky naše očakávania, lebo to zas a znova odspieval  dočista suverénne. Nehovoriac o blackmetalových vokáloch, ktoré sa z času na čas objavia  v ich tvorbe („Rewind“, „Chronic“, „Slave“). Výraznou osobnosťou je v súčasnosti aj bravúrny bubeník Baard Kolstad, ktorý si to na každom koncerte odmaká dvojnásobne. Rovnako ako Baard momentálne v LEPROUS hosťuje aj gitarista štartujúcich RENDEZVOUS POINT Petter Hallaråker a pravdupovediac som si to uvedomila asi až v polovici koncertu, keďže s vynikajúco nacvičeným setom a obrovskou chuťou do kapely celkom zapadol. A novou tvárou je aj bassgitarista Simen Daniel Børven, ktorý sa podieľal aj na nahrávaní posledného albumu. Spolu s jediným právoplatným gitaristom Torom Suhrkem sprevádzali Einara aj vokálne. Celé vystúpenie plynulo bez zbytočných rečí medzi skladbami a Einarove burcovanie publika bolo založené len na jeho prísnom diktátorskom pohľade. Prítomní ho v každom podobnom okamihu pochopili a oplatili mu skvelý výkon mohutným potleskom.

Setlist bol postavený zväčša na novom albume, z ktorého odzneli asi dve tretiny skladieb, ale aj predchádzajúci počin „Coal“ dostal uspokojivý priestor. Zazneli z neho skladby „Foe“, „The Cloak“, „Chronic“ a ku koncu vystúpenia prišlo aj na moju najobľúbenejšiu „The Valley“. Magická skladba s jedinečnou atmosférou potešila celé publikum, ale všetci sme tušili, že prichádza koniec. A naozaj LEPROUS vzápätí odišli z pódia, ale ako to už býva zvykom, po naliehavom skandovaní publika sa páni znova vrátili so skladbou „Forced Entry“. Posledným potleskom sme sa pomaly začali vracať do reality, šedivý svet menom LEPROUS, do ktorého sme sa na hodinu a pol ponorili sa začal rozplývať niekde v diaľke. LEPROUS boli aj tentoraz famózni. Nič viac, nič menej sa k tomu dodať nedá.

Pridal: Petra Šrámková
Foto: Martin Mayer