reportaz_2015-07-29_Gothoom_Open_Air_Festival - HELLMAGAZINE

GOTHOOM Open Air Fest 2015
29.7. - 1.8.2015, Ostrý Grúň

Šiesty ročník metalového festivalu Gothoom sa po niekoľkých rokoch presťahoval z Novej Bane do neďalekej obce Ostrý Grúň. Dôvody tejto zmeny asi nie je potrebné pripomínať. Táto stredoslovenská obec je známa masakrom z druhej svetovej vojny, v ktorom nemecké partizánske jednotky Edelweiss vyvraždili väčšinu jej obyvateľstva (spolu so susednou dedinou Kľak) a následne ju vypálili. Areál festivalu sa nenachádzal priamo v obci ale v neďalekej chate Kollárová. Príjemné prostredie situované priamo v lesoch sa ukázalo ako skvelá lokalita. Nehovoriac o ideálnom počasí, ktoré vládlo počas festivalu, kedy si Slovensko oddýchlo od neznesiteľných horúčav. Napriek oficiálnemu počtu návštevníkov (1100) som mal počas celého festivalu dojem, že účasť je podpriemerná. Síce to malo aj pozitívne dopady ako prakticky žiadne fronty na nápoje či jedlo, no pre vystupujúce kapely to muselo byť trochu frustrujúce. Mierne výhrady mám voči kvalite piva a celkovo občerstvenia, no viem aj niektoré dôvody tohoto stavu. Minulý ročník festivalu bol výnimočný aj tým, že festival si zajednal vskutku kvalitný pivovar, čo sa však odzrkadlilo na cene. A to veľké množstvo fanúšikov znechutilo a tak sa Peťo Betko rozhodol vsadiť na tradičného výrobcu. Pre mňa trochu sklamanie ale rozumiem tomuto ťahu. No ale poďme k samotnému festivalu.

Festival odštartoval v stredu Viking warm-up party. Vzhľadom na line-up by bolo asi presnejšie ho pomenovať Pagan/Folk, ale to len tak na okraj. Prvou kapelou dňa boli českí ASGARD, ktorí produkujú tradičný český black metal. Kapela svojou tvorbou silne pripomína staršiu tvorbu kolegov ROOT a balansuje na tenkej hranici medzi nevkusom a zbesilosťou. Po nich nasledovali ukrajinskí BALFOR a WELICORUSS z Ruska (aktuálne z Česka). Pre mňa obidve zoskupenia predviedli priemerný pagan metal, ktorý ničím nevyniká. Navyše druhá menovaná kapela hudobne silne pripomína ruskú ARKONU, len o niečo menej originálnu. Ich image radšej ani komentovať nebudem. Nasledujúci KHORS priniesli na pódium konečne trocha kvality a ich set bol prvým vrcholom večera. Atmosféra ich vystúpenia bola magická a svojou monotónnosťou hypnotizovali divákov. Konečne som mal pocit, že počúvam niečo výnimočné. Po nich vystúpili  rumunskí DORDEDUH, ktorí opäť nesklamali. Hneď úvodnou skladbou "Dojană" ma dokonale omámili atmosférou ich hudby, ktorá gradovala počas celého ich setu. Mágia, čary, Transylvánia a prastaré zabudnuté kultúry. To všetko evokuje vo mne ich výnimočná hudba. Skvelá voľba a jeden z vrcholov celého festivalu. Poslednou kapelou večera boli Švédi EREB ALTOR, ktorí svojou hudbou odkazujú na nesmrteľnosť legendy zvanej BATHORY. Je sympatické, že tento fakt nijak netaja a preto ich nemožno obviniť z nijakého vykrádania. Ich výkon síce nebol ani zďaleka bezchybný, no ich set nakoniec vcelku potešil a bol príjemným ukončením stredajšej warm-up párty.

Štvrtok pre mňa odštartovali NAHUM z Ostravy a vcelku príjemne prekvapili. Ich old school death metal síce miestami pripomínal starý DEATH, no svojím výkonom ako aj hudbou urobili na mňa dojem. Jediný šrám na ich vystúpení boli technické problémy s basgitarou, no inak príjemný úvod. FACE OF AGONY svojím "kreatorovským" trash metalom beriem skôr ako výplň, tak poďme radšej ďalej. Mladí chalani z Novej Dubnice MORNA svojím debutovým albumom "A tale of Woe" rozvírili vody metalovej scény a aj naživo ukázali kvality svojej hudby. Progresívny death metal, kvalitné hráčske výkony, skromnosť a pokora, o tom všetkom je MORNA. Ich set bol príjemným osviežením ako aj umeleckým zážitkom. Po nich nasledovali TYPHOID z Prievidze s poriadnou dávkou brutálneho death metalu. Ich vystúpenie ma však nijak nenadchlo, nehovoriac o dosť zlom zvuku. Nasledujúci GOD DEFAMER mi opäť napravili apetít. Neutíchajúca energia vychádzajúca z ich hudby dokáže neuveriteľne dobiť baterky, pričom sa opiera o skvelé hráčske výkony. Či už je to gitarový dvojzáprah Alex Sucháček a hosťujúci Kamil Adamík, či bubeník Miroslav Raučina alebo spevák Peter Hilja. Všetci podali na pódiu strhujúci výkon. Otázkou len ostáva, kde sa nachádzali fanúškovia? Je škoda, že slovenský fanúšik nie je schopný podporiť kvalitu, ktorá mu rastie tak povediac pod oknami. O málo lepšiu podporu dostali ďalšie talenty slovenskej scény HOLOTROPIC. Ich hudobná produkcia je trocha náročnejšia na pochopenie, no stojí za to. Je technicky náročná s veľmi špecifickou atmosférou a prepracovanou štruktúrou. Bez pochýb zážitok tak pre fanúšikov ako aj aktívnych hudobníkov. Tento rok musím skonštatovať, že domáca scéna sa na Gothoome predviedla vo veľmi dobrom svetle. Napríklad oproti prítomným českým kapelám to bol priepastný rozdiel snáď len s výnimkou SPASM a CONTRASTIC. Ďalšími zástupcami slovenskej scény boli kapely BRUTE a SUBURBAN TERRORIST. Obe kapely podali slušný výkon, no ich hudba nie je práve mojím obľúbeným nápojom a tak sa presuňme ďalej. Legendy českého grind coru SPASM to rozbalili vo veľkom štýle a Gothoom svojou atmosférou na chvíľu pripomínal FLESH PARTY, ktorá sa tento rok opäť vydarila. Vzduchom lietali kotúčiky záchodového papiera, kde tu sa objavili nejaké tie masky a circle pit sa v podstate nezastavil počas celého ich vystúpenia. Typický kanálový grind core, špecifický humor so silne sexuálnym podtónom pobavil prítomných fans a ja som mal konečne pocit, že som na festivale. SPASM patrí veľká vďaka, opäť totiž nesklamali. Po takejto smršti vystúpiť na pódium nie je vôbec jednoduché. A tak si DOOMAS na jednej strane uchmatli dobrý hrací čas, no na druhej strane museli nadviazať na strhujúce vystúpenie SPASM. Ja si myslím, že to vcelku zvládli a predviedli solídny výkon. Na poste gitaristu sa nám predstavila nová tvár kapely gitarista Wigo, ktorý bez problémov zapadol do skupiny. Počas ich vystúpenia sa konal aj oficiálny krst nového albumu "La Muerte" a pokrstili ho Jonas Lindström z EREB ALTOR, Pegas z HYPNOS a Ivin z OBLITERATE. Počas ich vystúpenia postupne zapadlo slnko a prišiel ďaľši z vrcholov festivalu. Američanov AGALLOCH som mal možnosť vidieť na poľskom Asymmetry festivale a tak som sa očakával len to najlepšie. A aj som sa dočkal. Hneď skraja spomeniem trochu slabší zvuk, ktorý trochu kazil ich vystúpenie, no nakoniec to prebila sila ich hudby. Skupina si zakladá na monotónnosti ich hudby a postupne graduje atmosféru, pričom sa nebojí naťahovať skladby aj cez desať minút. Výsledkom je strhujúca magická atmosféra, ktorá vás vtiahne do inej dimenzie a vy prestanete vnímať reálne okolie. Ich vystúpenie ubehlo nesmierne rýchlo a bol čas vrátiť sa do reality. Nasledujúci ISOLE ma svojím mixom doomu a heavy metalu nijak neoslnili a tak som sa pobral na odpočinok. Pôvodne mali ešte tento večer vystúpiť Francúzi CROWN, no zo zdravotných dôvodov sa na festival nedostavili.

Prvú kapelu z piatkového line-upu, ktorú som zachytil boli belgičania THE ZYGOMA DISPOSAL. Pre mňa nepopísaný papier, o ktorom som pred ich vystúpením nemal ani len zdanie. O to väčšie prekvapenie nastalo, keď spustili svoj strhujúci mix prog/death/black metalu a djentu. Zaujímavé melódie, strhujúce hudobné výkony a skvelé hudobné osvieženie. Túto belgickú bandu si rozhodne po tomto festivale už budem pamätať a so záujmom budem sledovať jej osud. Maďarov GUTTED som už na Gothoome videl a v podstate nepredviedli nič výnimočné. CRANIOTOMY sa podarilo opäť rozvíriť prach pod pódiom a rozsekali všetko čo im stálo v ceste. Ich death grind nám kvalitne premasíroval sluchovody a nabil energiou naše telesné schránky. Basgitarista Dano Hanák tradične nevydržal dlho na pódiu a radšej sa pridal do circle pitu. Kvalitné death grindové predstavenie tej najvyššej kvality. Nasledujúci ANGERSEED zaujali najmä pohybovými kreáciami a celkovým vizuálom. Našlapaný death metal s miernym odkazom na staré old schoolové skupiny vcelku udržal prítomných v prevádzkovej teplote i keď nič výnimočné nepriniesol. Rakúšania DARKFALL trochu zvolnili tempo, no ostali sme stále v death metalových vodách. Žiaľ ich produkcia by ma zaujala možno dvadsať rokov dozadu ale rozhodne nie v tejto dobe. Taliansko-nórska formácia HIDEOUS DIVINTY vrátila festival do obrátok a oživila piatkový line-up. Energický technický death metal síce tiež nebol nijak originálny, no svojou energiou a nasadením hudobníkov rozpútal poriadnu smršť. Nasadenie Nemcov DEBAUCHERY do line-upu festivalu bol podľa mňa veľký dramaturgický prešlap. Ak som o niektorých predošlých kapelách uvádzal že boli nevýrazné, tak sa im ospravedlňujem. Pretože toto bola ale totálne nezáživná kapela. Nehovoriac o tom, že má už vypracované nejaké meno, ale hudbou to určite nebude. Tá totiž v sebe spája heavy metal a SIX FEET UNDER, z ktorého vylúčite energiu. Jediné čím zaujali bola ich imidž a rekvizity na pódiu. Tie som rýchlo pofotil a šiel som sa radšej osviežiť. Následne vystúpili Španieli WORMED a kanadská death metalová legenda CRYPTOPSY. Ich vystúpenia boli v mnohých bodoch podobné. Obe kapely produkujú technický death metal s poriadne kanálovým vokálom. Technické gitarové rifovačky, poriadne našlapaná rytmika a miestami až chaotické extrémne pasáže bičovali reprosústavy a následne naše mozgové receptory. No nie som celkom kompetentný hodnotiť ich vystúpenia, pretože toto je death metal, ktorý mne nie celkom pasuje. Každopádne oceňujem nesmierne nasadenie oboch skupín. SCHIRENC PLAYS PUNGENT STENCH /ďalej len PUNGENT STENCH/ mi splnili môj sen. Svojho času totiž PUNGENT STENCH patrili medzi moje obľúbené kapely, no naživo som ich nikdy nevidel hrať. A tak som si konečne naživo vypočul hity ako "Extreme Deformity", "Shrunken and Mummified Bitch", "Pungent Stench" či " Viva la Muerte". Úplný záver festivalu patril Čechom CONTRASTIC, ktorý produkujú jeden z najlepších a zároveň jeden z najoriginálnejších grind corov v Českej republike. Ich aktuálny koncertný program s videoprojekciou som síce videl už tri krát, no stále ma baví. Teda baví ma hlavne ich muzika a to aj napriek tomu, že kapela vydala od fenomenálne rovnomenného debutu z roku 2000 len jedno splitko spolu s ATTACK OF RAGE v minulom roku. Dúfam že čo najskôr sa dočkáme druhého radového albumu. Každopádne vystúpenie opäť výborné, plné originálnej muziky a divokých experimentov.

V sobotu som dorazil do areálu v momente keď dohrávali PSYCHOTIC DESPAIR. Aj keď som zachytil len záver, neznelo to zle. Nóri ASSIMILATE sa snažili oživiť sobotné popoludnie moderným metalom, no v momente keď spevák spustil melodické vokály, tak som to proste nedal. ŠTAB ZS - CO a DYSANGELIUM by som rád preskočil, pretože tieto kapely ma ničím neoslovili. Po nich vyšli na pódium ČAD a opäť len v dvojčlennej zostave. Basgitaristka Baška má momentálne úplne iné starosti, no Pišta s Valérom si opäť vystačili aj sami a podali svoj typicky nadštandartný výkon. Po areáli sa rozliala skvelá nálada a Pišta opäť zabával svojím špecifickým humorom. Hudobne mi spravili radosť najmä skladbou "Démon Samoty", ktorú považujem asi za najlepší kus z poslednej dosky "Čertová kovadlina". Tá ťaživá atmosféra, ktorá sála z tejto skladby je strhujúca a posúva tvorbu tejto skupiny do trocha nečakanej polohy. Dvojica českých skupín PANDEMIA a TORTHARRY sa zaradili do skupiny účinkujúcich, ktorí so mnou nespravili nič. Jediné čo môžem skonštatovať, že TORTHARRY vyhrali súťaž o najväčšie logo na pódiu. Po nich nasledovali Francúzi LOUDBLAST, ktorých som počúval ešte na strednej škole v devädesiatych rokoch. Vtedy mi ich produkcia vcelku imponovala, no aktuálne mi ich hudba nehovorí skoro nič. Death metal, ktorí hrá milión ostatných kapiel, v ktorom som nezachytil nič špecifické pre túto kapelu. A tak sa dostávame k tomu najlepšiemu, čo ponúkol silne nabitý sobotný program. Fínov ROTTEN SOUND netreba nikomu extra predstavovať. Nadupaný grind core s typicky švédskym soundom explodoval v slovenských lesoch nad Ostrým Grúňom. Totálne nasadenie žiadne zbytočné vykecávačky, len priamočiara nadupaná muzika. Táto kapela ma asi naživo neomrzí nikdy. Nehovoriac o sympatických chalanoch, ktorý si vždy radi pokecajú s fanúšikmi a čo to aj s nimi popijú. Pripájam jeden úsmevný zážitok po ich vystúpení v miestnej reštuarácii. Tam speváka Keija Niinimaa pozval mierne podgurážený fanúšik na vodku, pričom s ním komunikoval plynulou slovenčinou. No to, že ide o vodku rozumel, no po jej vypití sucho skonštatoval - "I think this is not vodka". Toľko krátka recenzia na slovenskú mutáciu vodky. Krátko pred desiatou hodinou za zvukov impozantného intra rozohrali svoj set slovutní SEPTICFLESH. Bez pochýb najväčšia hviezda festivalu potvrdila svoje meno a naservírovala nám symfonický metal tej najvyššej kvality. Majestátna hudba skladaná hudobníkmi, ktorí v obore niečo znamenajú. Ich vystúpenie je prvá liga a schovajú bez problémov do vrecka aj omnoho väčšie mená. Či už to bol "Comunion", "Titan", "Anubis", "Pyramid God" či "Order of Dracul", len ťažko by ste hľadali v ich vystúpení slabšie miesto. Jedine ma mrzí, že skupina nedala priestor starším kusom, ktoré aktuálne vychádzajú v reediciách. Na druhej strane rozumiem, že majú aktuálny a mimoriadne životaschopný materiál a pevne si za ním stoja. Asi len málokto tušil, že po takto kvalitnom sete príde niečo, čo sa minimálne vyrovná tejto produkcii. Ale pekne po poriadku. Na Fínov INSOMNIUM som sa tešil, pretože ich posledný album "Shadows of the Dying sun" som si obľúbil a preto som očakával len to najlepšie. V podstate ma nesklamali aj keď som ich videl aj v lepšej forme. Miestami som mal pocit, že spevák Niilo Sevänen nemá svoje hlasivky úplne v poriadku a jeho hlas trochu kolíše. Plus som mal pocit akoby kapela nešla na plné obrátky. Pamätám si ich keď hrali cez deň na Brutal Assaulte a myslím že podali lepší výkon. Nevadí, každopádne nemožno hovoriť o nejakom výraznom sklamaní. Napriek pokročilej hodine a trochu dlhšiemu ladeniu som si už nechcel nehať ujsť vidieť OBSCURE SPHINX na živo. Po pravde doma z nosiča ma ich hudba síce zaujala, no ani zďaleka nie tak ako naživo. Ťažko sa mi hľadajú slová, ktorými by som opísal ich vystúpenie. Predstavte si že vystúpite zo svojho tela a postupne sa predierate krajinou utrpenia, prenasledujú vás rôzne vízie a máte pocit, akoby vám niekto podal halucinogéne látky. No počítam, že každý si pri ich hudbe  predstavuje niečo iné. Každopádne ide o mimoriadne intenzívnu hudbu, plnú smútku, ktorej kraľuje Zofia Fraś. Tá pôsobí akoby bola z iného sveta a jej teatrálny prejav ešte celé vystúpenie umocňuje. Pre mňa osobne najväčšie prekvapenie festivalu a svojím spôsobom asi aj jeho vrchol.

Šiesty ročník festivalu Gothoom považujem za veľmi vydarený. Rád by som poďakoval organizátorom akcie za to čo robia a rovnako aj obyvateľom obce Ostrý Grúň. Boli mimoriadne ústretoví od predavačky v miestnych potravinách až po starostku obce, s ktorou som si dohadoval ubytovanie. Dúfam, že sa vidíme o rok opäť.

Rozšírená fotogaléria FLICKR

Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer