reportaz_2015-04-17_Satyricon - HELLMAGAZINE

Satyricon - 13.4.2015, Praha, Akropolis

Nórsky Satyricon je v Čechách veľmi obľúbený a tak sa sem rád vracia. Záujem fanúšikov o túto blackovú legendu sa znova potvrdil, keď sa tu objavili s odstupom necelého roku. Jednalo sa o  pražskú zastávku v klube Akropolis, kde rozpútali peklo.

Prvá z predkapiel Oslo Faenskap to nemala vôbec jednoduché, tá totiž musela odohrať svoj polhodinový set pred takmer prázdnou sálou. Avizovaný začiatok celej akcie sa totiž posunul o pol hodiny a táto informácia sa objavila až deň pred koncertom. Chlapcom to ale príliš nevadilo a opreli sa do toho pekne z ostra. Ich metalcorová tvorba síce nezapadala do koncepcie večera, ale osobne mi to nejako nevadilo. A tých pár prítomných ocenilo ich výkon potleskom.

To druhý do partie Vredehammer, bol iný kaliber a tóny ich skoro klasického black metalu plnili stále iba čiastočne zaplnenú sálu. Zvuk samotný bol kameň úrazu, skoro vôbec neboli počuť gitary a začiatok ich vystúpenia bol nemilo poznamenaný. Je to škoda, pretože ich produkcia sa mi celkom pozdávala.

Až v priebehu druhej, polhodinovej pauzy sa začala pražská Akropole zapĺňať väčším počtom divákov a tak bolo jasné na koho sa večer prišli všetci pozrieť. „Pravoverní“(ako zvykneme s obľubou hovoriť) už na dnešnú tvorbu Satyricon nechodia. No tým čo boli v Akropoli prítomní, sa dostalo akési zadosťučinenie hneď od začiatku. Po intre Voice of Shadows  to gentlemani odpálili peckou The Rite of Our Cross. Satyr to proste vie a jeho charizma sršalo do davu.

Celý koncert bo rozdelený na tri časti. V tej prvej zazneli skladby z novšej tvorby, kde si obecenstvo zaspievalo prvý spoločný refrén pri Now, Diabolical. Prvý set ale ukončila bomba Filthgrinder z Rebel Extravaganza a po jej skončení už bolo obecenstvo v červených otáčkach.

Druhá část vystúpenia začala piesňou The Dawn of a New Age, podľa ktorej je nazvané celé toto turné. Celkovo fungovali staršie skladby o niečo lepšie na publikum a pri jednej z nich, Walk the Path of Sorrow z prvotiny si Satyr konečne brnkol na gitaru. Zvukovú kvalitu hodnotím veľmi vysoko, Satyr si to dobre postrážil a tak sme mohli vychutnávať surový zvuk gitár a Frostovo besnenie za bicími, kde ho ako obvykle nebolo vidieť. Len tak mimochodom sa Frost konečne zbavil briadky štýlu porno hercov NDR s osemdesiatych rokov. Spestrenie prišlo pri prezentácii skladieb z s klávesovým doprovodom v štýle živáku Live at the Opera, ktorý Satyr avizoval pred Die by My Hand. Tu si opäť strihli diváci refrén a to mohutný.

Pomaly sa všetko prenieslo do posledného partu s The Pentagram Burns, po ktorej zaznela našliapaná The Wolfpack, opäť dva kúsky z novšej tvorby. Satyr, mimochodom vyzeral o dosť uvoľnenejšie ako som zvyknutý – ktovie čím sa občerstvoval, uviedol Jam session a pasáže z nej, by sa mohli objaviť na pripravovanom novom materiáli. Takzvané ticho pred búrkou a poslednými divokými riffmi. Posledná Mother North sa odspievala spoločne a bola krásnym vrcholom večera. To by si ale dav nesmel vyžiadať prídavok a tak sme sa dočkali Fuel for Hatred a skutočne posledná hitovka K.I.N.G., ktorá to všetko ukončila.

O tom, že všetci prítomní museli byť spokojní, nepochybujem. Ja sám som bol priam nadšený a aj keď som Satyricon videl vlani na festivale, tak tento koncert bol niekde inde. Dve hodiny poctivého nórskeho black metalu so Satyrom včele, by som si dal určite znova.

Setlist Satyricon:
Voice of Shadows   (Intro)
The Rite of Our Cross
Our World, It Rumbles Tonight
Now, Diabolical
Black Crow on a Tombstone
Filthgrinder

The Dawn of a New Age
Ageless Northern Spirit
Walk the Path of Sorrow
A New Enemy
Die by My Hand
The Infinity of Time and Space

The Pentagram Burns
The Wolfpack
Jam in E
With Ravenous Hunger
Mother North

Fuel for Hatred
K.I.N.G.

Pridal: Henry
Foto: Henry