reportaz_2015-04-07_Amaranthe - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE

7. apríl 2015 - AMARANTHE + support – Majestic Music Club, Bratislava, Slovensko



Veľká noc je sviatkom radosti a príchodu jari. Pre niečo vyše 300 ľudí sa Veľká noc stala aj sviatkom metalovej hudby, aj keď v jej trocha „hopsavejšej“ forme. Bratislavské MMC dlhú dobu zívalo prázdnotou a aj napriek tomu, že o 19,45 sa na pódium vybrali fínski glam metalisti SANTA CRUZ a predviedli niečo pomenovateľné len ako prívalová vlna, dav ostával relatívne chladným. Mladíci zo seba vydali maximum, no dav sa pripravoval na inú hudbu a okrem pár výnimiek len ticho pozoroval, čo sa deje na pódiu. Takmer celý nový album spolu s dvoma staršími skladbami dozneli a trocha sa pritvrdilo. ENGEL prišiel s dokonalou prípravou, perfektným časovaním a skoro až naučenou show. Žánrovo to však fanúšikom Amaranthe sadlo o poznanie viac a keď po pár skladbách kapela zjemnila úvodné pekelné rytmy, dav sa konečne bavil. Desať skladieb ubehlo neuveriteľne rýchlo, bez zbytočných rečí. Išlo predsa len primárne  o hudbu a páni z Engel to chápali.

Po necelej trištvrte hodinke došlo konečne aj na prestavbu pódia a zhostili sa ho hlavné hviezdy večera – AMARANTHE. Na úvod musím povedať, že Amaranthe som nevidel prvý raz, ale môžem zodpovedne povedať, že show akú predviedli tento krát, so zvukom aký mali tento krát som počul prvý raz a ostával som patrične nadšený. Skvele nasvietené pódium a KONEČNE(!!) skvele nazvučené všetky vokály. Na kapele bolo vidno, že sa baví a užíva si to, že konečne prichádzajú na turné ako headliner večera. Rovnomerne rozložený setlist odštartoval Jake, Henrik a šarmantná Elize novinkou „Digital World“. Nasledovali klasiky ako „Hunger“ či „1.000.000 Lightyears“ a pod pódiom to už po prvej menovanej doslova vrelo. Kapela vyžarovala energiu priehršťami, spomínané osvetlenie dodávalo priam neskutočnú atmosféru a ako sme sa postupne dostali k novému albumu, z ktorého zaznela štvorúderka „True“, „Trinity“, „Massive Addictive“ a „Over and Done“, halou sa už ozýval hukot davu. Koniec setu sa ale neúprosne blížil a skladbou „Amaranthine“  a „Call Out My Name“. Koniec to ale tradične ešte nebol a prídavok odštartoval skladbou „Automatic“. Pomedzi to už si srandu jeden z druhého (a najmä zo zvukára) robil Jake a basák Johan, z ktorého sa vykľul pomerne kvalitný zabávač. Ako sme sa dostali k predposlednej skladbe „Drop Dead Cynical“, zgustol si na jednom z fanúšikov, ktorého si s Jake-om pekne podali za premenovanie skladby na „Drop Dead F*cking Cynical“. Dokonca sa zhodli, že by si zaslúžil „na prdel“, k čomu sa ale ani jeden z nich nejak nemal. Keď to pomaly prestávalo byť vtipné, kapela to zastavila a oprela sa do záverečnej „The Nexus“, ktorým zaklincovala perfektný set.

Vynikajúce strávený večer a trocha netradičné sviatky si nakoniec užili všetci (alebo minimálne všetci, ktorým sa chcelo aj napriek sviatkom na koncert). Po niekoľkých rokoch, kedy som zúfalo čakal na naozaj podarený koncert Amaranthe som sa nakoniec dočkal aj ja...

Pridal: Samuel Sámel
Foto: Martin Mayer

 
© 2017 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky