cd_2016_013 - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
RECENZIE
ROTTING CHRIST - Rituals
ROTTING CHRIST som odjakživa vnímal ako kvalitnú koncertnú kapelu s osobitým rukopisom. Ich štúdiové albumy som si vždy so záujmom vypočul, no nikdy ma výraznejšie neoslovili. Aktuálna nahrávka „Rituals“ ma však zaujala hneď na prvé počutie, len škoda že k záveru albumu jej dochádza dych. Rukopis skupiny ostáva takmer bez zmeny, no motívy piesní sú výraznejšie a priamočiarejšie. A vzhľadom na to, že sa jedná o zhudobnené rituály je to pochopiteľné. Rituálna hudba sa totiž vyznačuje výraznou rytmikou, jednoduchými melódiami a hypnoticky sa opakujúcimi slohami. Výraznou rytmikou je hudba ROTTING CHRIST povestná a v tomto smere nemuseli meniť skoro nič. No gitarové riffy a vyhrávky nabrali tú najjednoduchšiu formu, čo zaiste mnohých fanúšikov nepoteší. Na albume pribudlo viac zborovo spievaných vokálov a ich aranžmány naozaj pripomínajú rituály. Týmto spôsobom sa im podarilo vytvoriť hneď niekoľko pozoruhodných kompozícií, ktoré stoja za zmienku. Jednou z nich je „Ἐλθὲ κύριε (Elthe Kyrie)“, kde hosťuje herečka z Gréckeho národného divadla Danai Katsameni. Tá horúčkovito odrieka texty v rodnej gréčtine, ktoré sú popretkávané zborovo spievanými refrénmi. Spolu s dynamickou rytmikou vytvára okultnú atmosféru a pieseň vygraduje jednoduchým gitarovým sólom. Výborne naaranžovaná skladba. Hneď po nej nasleduje „Les Litanies de Satan (Les Fleurs du Mal)„, kde pre zmenu hosťuje Vorph zo SAMAEL. Dookola sa opakujúca sloha „Ô Satan, prends pitié de ma longue misère !“ mi okamžite pripomenula iné hudobné spracovanie tejto básne, ktorej autor je Charles Baudelaire. Tú má na svedomí démonická DIAMANDA GALAS a jej verziu považujem za jedno z najdiabolskejších hudobných diel, aké kedy vzniklo na tejto planéte. Každopádne verzia ROTTING CHRIST má tiež svoje čaro a patrí medzi najlepšie kusy na tomto albume. Všetka tá mágia, okultná atmosféra a výrazné hudobné motívy fungujú skvele, len škoda že v závere albumu sa začínajú vytrácať. Začína to skladbou „For a Voice like Thunder„ s hosťujúcim Nickom Holmesom (PARADISE LOST), ktorá mi pripadá ako mix ROOT a MANOWAR. Nasledujúca „Konx om Pax„ síce opäť naberá na sile, no záverečné dve skladby mi prídu skôr do počtu. A možno je to iba tým, že úvodná časť albumu obsahuje viac rýchlejších piesní a záver sa nesie skôr v pomalšom tempe. Možno keby ich viac premiešali, tento efekt by sa nedostavil. Každopádne „Rituals“ je album, ktorý stojí za vypočutie. Nachádza sa tu hneď niekoľko piesní, ktoré by sa mohli stať pevnou súčasťou ich koncertných setlistov.
Pridal Martin Mayer
Pridané: 05.03.2016
Hodnotenie: 8/10