5.9.2011 - SABATON, Skull Fist - Piano Club, Trenčín, Slovensko

Neprešiel ani rok odvtedy, čo sa Sabaton prvý krát predstavil na Slovensku ako hlavná kapela večera a fanúšikovia sa opäť zberali na koncert tejto stúpajúcej hviezdy zo Švédska. My sme medzi nimi samozrejme nemohli chýbať a tento krát sme sa vybrali do skvelého klubu v Trenčíne. Ale nepredbiehajme. Po menšom blúdení po Trenčíne sme sa dostali pred klub, kde sme aj hodinu pred koncertom bez problémov zaparkovali. Zvonku príjemný podnik, zdnu kvalitne zariadený. Len po tej organizačnej stránke to akosi nešlo. Pri vstupe stál len jeden človek a zúfalo sa snažil tých pár sto ľudí opáskovať. Čo bola samozrejme snaha o heroický výkon a nakoniec to dopadlo tak, že sme pánovi pri vstupe pomáhali páskovať. Veď prečo nie?!

Aj samotný koncert začal s menším meškaním, no kanadský Skull Fist spôsobil, že mi to bolo srdečne jedno. Takto hrajúcu predkapelu som nečakal ani v najbláznivejšom sne. Energický heavy metal sa na dav valil vo vlnách predstavujúcich skladby tejto mladej, no skvele zohranej kapely a ten sa oplácal potleskom, skandovaním a užívaním si skvelého hudobného divadla. Hudobníci patrične šokovaní tým, čo sa dialo pod pódiom len neveriacky a nadšene pozerali jeden na druhého a kapela dokázala úžasne nažhaviť dav pred tým, čo sa ešte len malo odohrať. Za spomenutie možno ešte stojí chvíľa, kedy si gitarista vyliezol na plecia speváka a v tejto polohe odohrali záver vystúpenia. 

Po menšej prestávke sa ozvalo tradičné The Final Countdown a následné uvedenie kapely – „My sme Sabaton a toto je Ghost Division!“ rozoznelo začiatok bojovej vravy, ktorá takmer rozložila Piano Klub v základoch. To, čo totiž dokázali asi tri stovky fanúšikov v Trenčíne znelo ako vypredaná hala pre niekoľko tisícok. Na pozadí koncertu sa namiesto tradičnej plachty objavili vizualizácie obalov albumov, klipy, prípadne zábery priamo z koncertu, ktoré ešte viac dotvárali atmosféru. Rovnako skladby, ktoré zazneli v Trenčíne sa nezhodovali s tým, čo počuť na koncerte tradične a do setlistu sa dostali aj kúsky ako Into the Fire, Purple Heart, The Art of War či pre mňa asi najväčšie prekvapenie – Metal Ripper. Prekvapením bola aj absencia tradičného brnenia, ktoré Joakim na koncertoch máva. Tento krát údajne zostalo niekde na letisku v Nemecku.

Dav, ktorý zvyčajne skáče len pri Primo Victoria tento krát skákal non-stop takmer celý koncert a medzi skladbami sa frontman Joakim chvíľami musel dožadovať slova, kedy ho pomedzi skandovanie davu nebolo skoro vôbec počuť.

Človek by mohol povedať, že len chválim. Je však problémom nachádzať chyby tam, kde nie sú. Snáď jedinou bolo očividné nezosúladenie toho, čo kapela hrala a vizualizácií na pozadí. Niekedy proste vizualizácie boli o skladbu pozadu. Inak však išlo o úžasné vystúpenie a aj napriek tomu, že fanúšikov sa stretlo pomenej, atmosféra, ktorú vytvorili bola priam obdivuhodná a za to im patrí obrovská úcta. Najmä ak zoberieme do úvahy neľudské teplo, ktoré v klube bolo už od prvých minút koncertu.

Čo dodať na záver? Koncert skončil a ja som sa z davu vytackal unavený, neuveriteľne spotený a nepočul som prakticky ani vlastné slová. Skull Fist to celé rozbehol a Sabaton doviedol bitku do víťazného konca. Dav šalel a vytvoril atmosféru, ktorá sa inými slovami ako perfektná popísať nedá. To isté však platí aj o celom koncerte. Škoda len tých organizačných zmätkov ...