O tvorivej explózií najznámejšej talianskej skupiny – Rhapsody of Fire sa rozhovoril jeden z jej otcov – Alex Staropoli. Čo okrem toho nám povedal? To nájdete v nasledujúcich riadkoch. Tak sa bez okolkov vrhnime na to ... 

Vždy je ťažké začať s novou kapelou v hudobnom priemysle a myslím, že je to o to ťažšie ak začínaš v krajine ako Taliansko, kde metal nie je bežný. Aké boli teda vaše začiatky?

Bolo to dosť vzrušujúce, pretože sme vedeli, že tu nie je žiadna taká kapela. Pred tým nebola žiadna talianska kapela úspešná na metalovej scéne, a tak sme sa Luca a ja pokúsili túto kapelu ukázať svetu. Bolo to pre nás veľmi dôležité a podarilo sa nám to, na čo sme patrične hrdí.

Len pred pár týždňami ste v kapele privítali nového člena – Toma Hessa. Mohol by si nám Toma nejako predstaviť?

Je to skvelá osobnosť. Je to priateľ, pretože s Lucom robili nejaké gitarové lekcie a nejaké lekcie robil aj so mnou. Poznáme sa už niekoľko rokov a je to skvelý gitarista. Rozhodli sme sa, že ho chceme v kapele a že s ním chceme nahrať už aj party pre tento album, takže je to skutočne zaujímavý moment – vieš, mať v kapele čerstvú krv.

Pred niekoľkými mesiacmi ste vydali EP pod názvom „The Cold Embrace of Fear – Dark Romantic Symphony“. Ide o pomerne nezvyčajný výtvor na metalovej scéne. Čo by si nám mohol povedať o tejto temnej romantickej symfónií (preklad „Dark Romantic Symphony“ – pozn. autora)?

No, bola to pieseň zložená v období „The Frozen Tears Of Angels“ ale chceli sme, aby všetko bolo dokonalé a tak ako sme pieseň dotvárali, stávala sa dlhšou a dlhšou a zrazu už nebolo možné dať ju na CD a tak sme sa rozhodli ju oddeliť. Popracovali sme na tom ešte trochu a nakoniec sme ju vydali samostatne. Rozhodli sme sa z toho spraviť EP, ale ako si si iste všimol, na EP je to pomerne dlhé ... myslím skladba. „The Frozen Tears of Angels“ ako album mal znieť viac súčasne, mal mať vlastnú osobnosť. EP tak mohlo byť viac orchestrálne, mohli sme tam zakomponovať viac klávesov, viac zvukov a viac častí. Myslím, že toto je príbeh, ktorý si chcel počuť ...

Koho bol nápad napísať niečo takéto? Vieš, myslím, že všetci sme čakali koncepčný album ale toto predčilo všetky očakávania ... 

Áno. Ale možno je to tak, pretože sme tri roky nerobili nič a my ... chceli sme sa rozbehnúť. Ale takto sme to aj chceli. Malo sa to tak stať. Teraz keď máme všetok ten materiál, musíme sa koncentrovať na turné a užiť si to, že budeme môcť hrať všetky tieto skladby.

Je tu možnosť, že budeme počuť celé EPčko na jednom koncerte ako celok?

Oh, vieš ... toto je otázka, ktorú dostávam často. Ale tak ako hovorím vždy, myslím, že by to bolo na turné trocha drahé, vieš ... jazdiť s orchestrom, ale uvidíme čo prinesie budúcnosť. Len sme to začali hrávať ... možno v budúcnosti sa dostaneme aj k tomu. Ale vieš, nemôžeme hrať celé hodiny ...

Spomenul si orchester ... čo si myslíš o spolupráci s orchestrom počas koncertov?

Myslím, že by to bolo fantastické, ale ako som povedal, teraz by to ešte bolo príliš nákladné a v súčasnosti na niečo také ešte nemôžeme ani pomyslieť. Teraz sa to ešte nestane, lebo je to pre nás proste pridrahé. Možno raz sa to stane pretože som si istý, že by to bolo fantastické hrať s orchestrom naživo. A viem, že to je nápad, ktorý by sa nám páčil, ale musíme ešte predsa len odohrať nejaké koncerty, nejaké turné ... ale mohlo by to byť skutočne zaujímavé. 

Rozprávajme sa teraz o novinke – „From Chaos to Eternity“. Na prvý pohľad je deväť skladieb strašne málo, no potom si uvedomíme, že posledná má 20 minút. Mohol by si nám povedať čo-to o „Heroes of the Waterfall´s Kingdom“?

Je to viac orchestrálna skladba. Musím povedať, že je aj dosť emocionálna. Písali, nahrávali a všetko okolo toho  a cítili sme smútok, pretože sme vedeli, že sa dostávame k poslednej skladbe, posledným notám Ságy. Bolo to veľmi intenzívne a smutné. Po toľkých rokoch, čo sme išli so Ságou sa to skončilo a to je proste smutné. „Heroes“ je pieseň, možno jedna z mojich obľúbených, ktorá má v sebe mnoho elementov, je orchestrálna a dosť dramatická. Myslím, že to bude skvelé hrať ju na koncertoch.

Ako by si charakterizoval „From Chaos to Eternity“ ako celok, ako album?

Vieš, myslím, že je perfektným nasledovníkom „The Frozen Tears of Angels“. Kráča pekne krok za krokom tak, ako „Frozen Tears“ ...

Zmenilo sa niečo od posledného albumu?

Nie. Vždy hovorím, že nie, pretože sme sa tak rozhodli a na tento album sme mali dosť času, aby sme to aj uskutočnili. Všetko sme nahrávali vo svojich domácich štúdiách, mali sme dosť času a bolo to proste skvelé. Neviem, čo by som povedal, že sa uberá iným smerom. Vlastne poviem to tak, že sme hrdí na to, že môžeme povedať, že sme vôbec nezmenili prísady.

Mnohé kapely si objednáva producentov, keď albumy nahrávajú. Ty a Luca ste to však pre Rhapsody of Fire robili osobne. Nebáli ste sa, že sa nebudete vedieť dostatočne povzniesť a brať to s nadhľadom?

Nie. Vieš, prvý album sme nahrávali so Sashom Paethom a na to, aby si mohol produkovať kapelu ako Rhapsody musíš ... pre externú osobu je to proste tragédia nemáme radi ak je zvuk, ktorý robíme ohrozený. Vieme, ako chceme, aby naša hudba znela a nepotrebujeme nikoho iného, aby nám hovoril ako na to. Hudbu skladáme a táto hudba je komplex plný elementov, ktoré by producentovi nedávali žiadny zmysel. Možno ak by sme boli len štyria hudobníci hrajúci na štyri nástroje, bolo by to možné, ale my skladáme vlastne pre orchester, vieme o tejto hudbe skutočne všetko  a všetko nám je jasné – ako má album znieť, a tak si ho produkujeme sami, pretože vieme, že to je jediná možná cesta. 

Za posledné dva roky ste vydávali nové albumy a materiál brutálnym tempom. Čo stojí za touto explóziou inšpirácie?

Áno, je to tak, pretože sme v období, kedy nemáme nič iné na práci, nehrávame často na pódiách. Skladáme hudbu a nehráme naživo, takže máme kopec energie, kopec nápadov a z toho vzniká kopec skladieb. Myslím, že to je prirodzené. Vydať album hneď rok po predošlom, vieš.

Kvôli problémom s Magic Circle Music a právami ste museli premenovať kapelu. Keď sa na to pozrieš teraz, s odstupom času, bolo to niečo ako nový začiatok? Zmenilo sa ešte niečo iné ako názov?

Nie. Bola to právna záležitosť, ktorej sme museli čeliť, bolo to smutné, ale museli sme to spraviť a nechceme na to viac myslieť. Proste sme to spraviť museli. Nemali sme inú možnosť a ... nie. Hudba je stále rovnaká. Sága bola napísaná a vydaná takže sme ďalej nasledovali tento scenár. Veci, ktoré sa stali na hudbu nemali žiadny vplyv.

Začiatkom roka ste odohrali na Slovensku dva koncerty. Čo si si z našej krajiny zapamätal?

Bola strašná zima. (Smiech) Vieš, bolo to fantastické. Bol som prekvapený koľko fanúšikov si nás prišlo pozrieť. Bolo to perfektné a dúfam, že sa tam na ďalšom turné opäť vrátime. Ale jednoznačne musíme prísť, keď bude teplejšie. 

Čo bola najdivnejšia vec, ktorá sa ti stala počas turné?

Ak sa nad tým tak zamyslím, myslím, že máme asi šťastie, lebo si na nič nemôžem spomenúť. Myslím, že to dôležitejšie čo si pamätám je, že fanúšikovia boli nadšení a tak aj kapela na pódiu. Niekedy sa niečo stane, ale na tieto veci je najlepšie zabudnúť. Najdôležitejšie je, aby šou išla tak ako má a aby boli fanúšikovia spokojní. Niekedy sa vyskytnú technické problémy, ale nakoniec na ne zabudneš, pretože často si fanúšikovia ani nevšimnú, že máš na pódiu nejaké problémy. Čím väčší si profesionál, tým je to lepšie. Proste hráš a robíš svoju prácu poriadne.

Máš pred koncertom nejaké špeciálne zvyky?

Nie, nie ... žiadne. Tento krát som sa išiel poprechádzať po hale a okolí. Nemám rád ak musím ostať vnútri. Potrebujem vidieť rôzne miesta , vieš, je pre mňa dobré na chvíľu zmeniť vzduch. Idem von a keď sa vrátim, niečo zjem a relaxujem ... nič špeciálne. Len sa teším na to, keď pôjdem na pódium. 

Vieš si predstaviť svoj život, ak by si nebol hudobníkom alebo súčasťou hudobného priemyslu? 

Ťažko povedať, pretože to robím už dlhé roky, ale áno, nie je problém si predstaviť to, pretože byť hudobníkom je dar a vieš, nič nie je naveky. Užívam si to, byť v kapele a tvoriť hudbu, pretože toto je proste odmena. Nie každý to môže robiť – prejavovať svoje pocity hudbou, a to je proste fantastické. 

Vďaka ktorému hudobníkovi alebo hudobnému albumu si sa začal zaujímať o tvrdú hudbu?

Nuž, to bolo pekne dávno. Ale myslím, že hudobník, ktorý ma skutočne nakopol bol určite Yngwie Malmsteen. Kvôli jeho hre, kvôli jeho skladbám, kvôli tomu ako skladal a aký si naživo zaslúžil potlesk. Ale taktiež napríklad Ronnie James Dio, toho priam zbožňujem. Mám rád dosť albumov Rainbowu. Mám rád obdobie, kedy sa heavy metal stal klasikou. A mám skutočne rád dobrých spevákov a gitaristov. 

Dostali sme sa na koniec. Je este niečo, čo by si chcel odkázať fanúšikom a našim čitateľom?

Samozrejme. Tešíme sa na to, kedy sa budeme môcť vrátiť na Slovensko a dúfam, že to bude čo najskôr. Zatiaľ dúfam, že si užijete nový album a verím, že sa všetci čoskoro vidíme ...