12.4.2026 Bratislava, MMC
THE MASS HALLUCINATION TOUR 2026
Vomitory, Vreid, ABBATH, HYPOCRISY
Aprílová masová halucinácia za nami. Čo a ako stručne už v najbližších riadkoch. Bratislavská D1 mala byť tento víkend uzavretá, teda minimálne jej časť, a tak sme sa smer Bratislava a turné pod názvom masová halucinácia vybrali o čosi skôr. Dialnica už však bola otvorená, a tak sme stihli ešte aj rýchlu večeru. Do MMC-čka sme dorazili práve s nástupom VOMITORY. Od začiatku plný klub naznačoval veľkú akciu a dodám, že konečne! Set Vomitory nesklamal, možnosť sme mali vypočuť aj nové skladby a inak to bola skvelá ‘vomitory klasická vyklepávačka’. Tak, ako to máme všetci radi, ako sa nám to páči.
Nedeľa značila aj deň príchodu na intráky, čo naznačovali aj študenti s batohmi, ktoré im a všetkým naokolo jemne znepríjemňovali pohyb. Hlavný nával sa však ešte dal očakávať, keďže len pár minút dozadu skončilo len pár metrov od klubu hokejové play off derby. Že sa jednalo o vskutku výnimočný večer potvrdzoval aj fakt, že pod jednou strechou sa zišli všetky možné ‘celebrity’ metal scény u nás – influenceri, moderátori, šéfredaktori, fotografi… – čo nebýva pravidlo. Nuž, predsa len to bol koncert, aký u nás zas nehostíme so dňom.
‘Hello Bratislava. We are VREID from Norway.’ A bolo vymaľované. Tento, za mňa, kratší, no extraordinárny set bol prešpikovaný tým najlepším, najnovším, ale aj tribute-om to Ozzy, čo kapela vo vačku má. Publikum tvorené všetkými vekovými kategóriami, od asi 10 po 80, sa bavilo a večer si užívalo naplno. Absolútne pozitívne ma prekvapila možno 80 ročná babička, ktorá sa, zrejme za asistencie vnuka alebo syna predrala až priamo pod pódium, kde si dokonca ešte pýtala trsátka. Wow! Na druhej strane v klube sa nachádzalo aj celkom veľa detí. Že by nám rástla nová generácia metalistov? Občas sa to v dnešnej dobe nezdá, ale verme, že je to tak.
Možno až zbytočne dlhé prestupy medzi kapelami sme si museli vystáť aj pred tretím aktom večera. Že to ale stálo za to nemusím ani zdôrazňovať. ABBATH dotancoval k mikrofónu a bolo všetko, sólička, grimasy, všetko presne tak, ako to malo byť. Tento set ma mimoriadne prekvapil a potešil. Okrem sólo tvorby prišlo aj na Immortal. Pre mňa, vlastne ani neviem prečo, ale pomerne nečakane, ale o to viac potešujúco. A Tyrants mi odstrelila dekel! Immortal som naživo zažila niekoľko krát, ale že si Tyrants opäť vychutnám naživo v roku 2026 by ma nenapadlo. Abbath sa zdal byť vo veľmi dobrej nálade, pohupoval sa v bokoch, podával si s ľuďmi ruky, no a hralo mu to na parádu. One by One??? Čo, počkať? Ale áno, aj to sa tento večer nieslo Majesticom. Musím sa priznať, že Immortal mi chýba. Viem, môžem si zapnúť tú obrovskú kopu materiálu, ktorý po sebe kapela zanechala, ale už sa nedá tešiť na nič nové.
V MMC-čku začalo byť pomerne nedýchateľne, vetracie možnosti sú zrejme obmedzené a sústavne vypúšťaný dym tomu veľmi nepomáhal. Sediaca časť publiku mala kvôli tomu tak trošku zadymený výhľad, ale tak nazvime to atmosféra. Všetko sa pripravovalo na hlavnú hviezdu večera a mne zatiaľ išlo hlavou, prečo vlastne turné? Ušlo mi vydanie nového albumu? Nie! No, nech je dôvod akýkoľvek, tento štvorlístok naozaj znie ako dobrý nápad. Na druhej strane, ceny vysoké, kríza pomaly každý týždeň. Ono to celkom dáva zmysel, aby kapely začali robiť takéto spoločné turné. Myslím, že Behemoth to už vlani celkom slušne rozbehli. A tiež si myslím, že ani toto nie posledné turné postavené na tomto koncepte.
HYPOCRISY, nanešťastie s nie úplne skvelým zvukom, teda minimálne nie tam, kde som stála ja. Samozrejme som sa chcela presunúť, ale do už aj tak preplneného priestoru sa bezpečnostná služba rozhodla popri stene nainštalovať ďalšie zábrany nevedno prečo s už aj tak poriadne obmedzenou možnosťou pohybu. Zvyšok setu som teda strávila zaseknutá s pekným výhľadom, ale zvukom, na aký pri tejto kapele nie som zvyknutá. Set však, naopak, na jednotku aj s hviezdičkou. Kapela púšťala jednu väčšiu pecku za druhou. Atmosféra bola skvelá a to je podstatné. Fire in the Sky, Fractured Millenium, Killing Art, End of Disclosure či povinná jazda Roswell 47. Inak, vieme už, čo sa tam vtedy naozaj stalo? To fakt netuším. Čo ale tuším je, že druhá aprílová nedeľa bola ako hodina death metalu vytrhnutá z učebnice a ja som vďačná, že som pri tom mohla byť!
VOMITORY
VREID
ABBATH
HYPOCRISY
