Máme tu aj doom metal fans? Pevne verím, že áno. Dnes vám prinášame zaujímavý rozhovor so slovenskou kapelou SAMSARA. Tibora (vokál, gitara, sample) sa mi podarilo preniesť aj do minulosti, ale samozrejme sme rozobrali aj súčasnú podobu a zvuk tejto kapely. Tak sa pohodlne usaďte a poďme nasledovať Samsaru na ich ceste za Cháronom.
Zdravím kapelu Samsara! Ako sa máš, Tibor?
Ahojky, zdravíme aj my teba, Domi, a taktiež celé zoskupenie Hellmagazine. Mám sa vcelku dobre. Niekedy sú horšie dni, niekedy lepšie. Veď každý to tak máme, ale som spokojný ako sa niektoré veci vyvíjajú.
Moja úplne prvá skúsenosť s týmto projektom bol nejaký rok 2012-13. Už ani presne neviem, ale bol to fest Gothoom. Medzi kapelami niekto púšťal skvelú hudbu a tak som sa išla opýtať, čo za pecka to hrá. To si už asi nepamätáš, mám pravdu?
Ale vieš čo, pamätám, aj keď o čom sme presne debatili už neviem. Muziku, vlastne nás, som pustil ja. Zvukár bol môj známy a bola možnosť pustiť medzi kapelami aj SAMSARU, heh. V tých rokoch nebol album ešte vydaný, ale naša muzika už kolovala na nete. Vtedy bola populárna web stránka Bandzone a nejaké songy sme tam poslali, aj keď nebol album vonku, takže už niektorí na tom frčali a áno, počúvalo sa to aj na Gothoome.
Vtedy si mi povedal, že to je môj projekt, haha. Bola som prekvapená…
Vtedy som to možno tak vyslovil, že môj projekt, lebo som ich mal viacej, ale vlastne už v tom čase sme to brali ako kapelu. Ešte však nebolo vybudované to meno, tak som sa chválil projektom, hehe, tých bolo viac v tom čase.
Odvtedy sa toho ale asi veľa zmenilo, tak rozprávaj, počúvam.
Takže vznikli sme v roku 2009 z black death metalovej kapely Mors Omnia Solvit ako vedľajší projekt, ktorého súčasťou som bol ja a náš gitarista. Páčil sa nám temnejší a pomalší štýl muziky ako atmospheric funeral doom. Neskôr sa k nám pridal bubeník a vznikla Samsara. Ohlasy na tvorbu a koncerty boli veľmi pozitívne, tak sme sa tomu štýlu začali venovať naplno. Takto v trojici sa nám podarilo neskôr vydať aj album When The Soul Leaves The Body pod hlavičkou Slovak Metal Army (R.I.P.Juraj Haríň), ktorý bol aj nominovaný na Radio_Head Awards 2017 v kategórii Hard and Heavy. Také pozitívne prekvapivé recenzie k albumu sme ani nečakali. Neskôr prišli nejaké zmeny v zostave, kedy sa pár muzikantov vystriedalo, aby sa mohlo fungovať ďalej. Nebudem rozpisovať mená a obdobia rokov, to by bolo nadlho, ale tá kapitola je už za nami. V súčasnej zostave nám to klape.
Dnes už fungujete ako kapela alebo sa mýlim? Už nie si len sólo projekt…
Sme už dávno oficiálna banda nemýliš sa! Samsara už nie je žiadny projekt, ale kapela, ktorá má na konte už dva albumy When The Soul Leaves The Body (2017) a Charon´s Lullaby (2024). Sólo projekt som mal iba Mera Noctis Tiberius-išlo o taký ambient dark melancholy music. Je to na Bandzone – môžeš vypočuť, hehe. Ďalej som mal kapelu Mors Omnia Solvit bol to black-death a ešte Zvratky – to je taká veselá punk, HC formácia, s ktorou máme ešte plány, ako aj so spomínanou tou Mors Omnia Solvit, ale všetko má svoj čas.
Pamätáš si ešte na úplne začiatky? Prečo ťa zaujal práve funeral doom, ak teda môžeš začiatky kapely Samsara nazvať takto…
Vtedy ma veľmi bavil škandinávsky funeral doom kapely typu Tyranny, My Shameful, Shape Of Despair, Colosseum a im podobní. Ich emócie boli fakt brutálne, povedal som si, že reku prečo podobný štýl neskúsiť hrať, aj keď nie sme hudobne úplne čistý funeral a niekedy nás prirovnávajú aj k My Dying Bride, čo aj musím súhlasiť, lebo určitý vplyv tam tiež je. Samozrejme viem, že ten štýl nie je pre masy ľudí, je to okrajovejší štýl, ale ide o emócie precítené od srdca, naplnené temnotou a krásou, smútkom, žiaľom, ktorý každý človek má a schováva ich v sebe. Ten štýl má hlboké cítenie – ja to vidím takto, páči sa mi a baví ma to.
Čo pripravujete? Album? Nová hudba, turné?
Nový album sme vydali v apríli 2024. Možno to niektorí postrehli, možno aj videli naše video, ktoré bolo spracované k úvodnej a titulnej skladbe albumu Charon´s Lullaby. Chceli by sme albumu spraviť ešte väčšiu propagáciu a určite odohrať nejaké koncerty, festy. Keďže sme ho vydali na vlastné náklady, cesta dostať ho medzi obrovskú masu ľudí je zarúbanejšia. Treba mu viac marketingu, reklamy, a potom by mohlo vzniknúť aj turné. Čo sa týka novej muziky a tvorenia, áno, dalo by sa povedať, že nápady by boli už aj na ďalší album, ale treba dať veciam čas a priestor nemám rád naháňačky a hneď sa do všetkého hrnúť bezhlavo krížom krážom, nech sa dokončí to, čo má. Mám rád kvalitu, nie kvantitu a pomaly ďalej zájdeš ako sa hovorí. Naša muzika to len potvrdzuje, haha.
Mal si čas trošku aj promovať nové veci?
No, čo som mohol, som preto spravil a ešte stále robím. Ako som spomínal, treba tomu veľa reklamy a to človek sám neurobí a nestíha. Bolo by dobré mať svojho manažéra, ale to si my ako kapela nemôžeme dovoliť niekoho platiť, aby sa tomu venoval naplno. Čiže ideme na to skromne a po svojom. Ohlasy sú aj tak sakramentsky dobré hlavne zo zahraničia. Výhoda sociálnych sieti je, že sa dnes k našej muzike dostane hocikto z akejkoľvek krajiny no a veľké vydavateľstvá majú tiež svoje nároky na kapely, a preto si kráčame svojou vlastnou temnou cestou.
Nová skladba, Charon´s Lullaby je von, dostupná na youtube, ale počkaj, to má 17 minút! Bol to zámer?
Nebol to zámer. Proste, keď sme na nej pracovali, prišli nápady a ešte to a tamto sa popridávalo, a preto sa čas nazbieral na 17 minút, haha. Vonku už je celý album a oficiálne lyric video Charon´s Lullaby.
Album bude mať potom 3 hodiny? Haha! Nie, to bol vtip, ale naozaj, aké máš plány, lebo nová hudba znie fakt veľmi dobre.
Album je krátky má dokopy cez 40 min. Sú na ňom dve dlhšie skladby a dve kratšie. Plány sú tvoriť našu muziku ďalej a šíriť ju medzi masy ľudí. Časom sa možno pritrafí aj nejaké vydavateľstvo a kopa vystúpení. Čas ukáže. Pokojne tu môžem rozobrať jednotlivé skladby na novinke. Určite má každá jedna skladba svoje čaro, a aj keď sú skladateľský rôznorodé, zapadajú do seba. Všetky songy mám rovnako rád. Nemám nejakého favorita, všetky sú mi rovnako blízke a obľúbené. Skladba Charon´s Lullaby je energická. Viacej symfonická Buried Love je dvojzmyselná, keď ťa opustí láska alebo ti niekto zomrie. Sleeping Beauty je ponurá, ťahá viacej do funeralu, kde sa prelínajú krásne melódie jedna za druhou. Memories je o spomienkach tiež na bývalú lásku k tomu všetkému odznieva krásny ženský spev Simonky Janovičovej, ktorý vie dotvárať tu melancholy atmosféru. Myslím, že poslucháči doom metalu si prídu na svoje.
Ja sa musím vrátiť – zvukovo – vymakané, kto stojí za mixom a kde ste to nahrávali?
Nahrávalo sa v štúdiu u Jura Kankulu pri Partizánskom. Juro sa venoval celému mixu aj masteringu v spolupráci so mnou. Mimochodom, len tak pre zaujímavosť, robí technika aj Tublatanke. Áno, zvuk je taký aký som chcel – hutný, ťažkotonážny. Práca na jeho vytvorenie nám dala zabrať veľa času, ale výsledný efekt stojí za to. Sme spokojní! Už pri predošlom albume nás prirovnávali ku škandinávskym kapelám niektorí neverili, že sme SK banda, hehe.
Máš nejaký sen – možno miesto, mesto… kde hrať, alebo niečo úplne iné?
Môj sen je živiť sa muzikou a spoznávať krásne miesta a krajiny. Je jedno, o aké miesto alebo mesto ide, lebo je ich veľa, no živiť sa muzikou ktorá nie je komerčná, sa na Slovensku nedá. Hlavný sen je byť zdravý. To je to najdôležitejšie v živote, potom je to hrať, tvoriť, vydávať albumy a snáď to niekam dotiahneme. Uvidíme, čo nám život prinesie.
Ako hodnotíš scénu dnes po rokoch u nás? Je to ťažšie alebo naopak, máš kontakty a vecí idú ľahšie?
Na to malé Slovensko si myslím, že scéna je tu fajn. Máme tu kapely, ktoré by si zaslúžili viacej pozornosti. Samozrejme v dobe sociálnych sieti idú veci ľahšie, lebo k tvojej muzike sa dnešnej dobe dostane aj človek na opačnej strane planéty, čiže myslím, že to je lepšie a určite aj viacej kontaktov človek naberie, ale nejaký mám pocit, že tých koncertov je pomenej, lebo organizátori často prerábajú a ľudia už nechodia tak ako prv.
Ako sa pozeráš na tvorbu dnes? AI všade kde pozrieš? Už ste sa ´skamarátili´?
Čo sa týka umelej inteligencie, tak s ňou som sa ešte nezoznámil – nejako ma ani neláka. Som stará škola, ale nevylučujem, že sa s ňou v budúcnosti oboznámim, haha. Čo sa týka svetovej scény, môžem povedať, že je na nej neuveriteľné množstvo kapiel. Povedal by som dokonca, že je presýtená a dnešné vymoženosti ti dovolia nahrávať si v pohodlí domova, kedy nepotrebuješ predražené štúdiá a dokážeš si urobiť album aj doma. Veď aj preto existuje dosť kapiel, ktoré sú one man band, čiže majú jedného člena. Samozrejme sú kapely – výnimky, ktoré zostanú navždy legendy a nikto ich nikdy neprekoná. Ja scénu sledujem a vznikajú výborné kapely. Produkujú vynikajúce albumy aj za pomoci AI. No, my sme kapela, ktorá nemá problém s nikým. S každým sme zadobre, nerobíme intrigy, neohovárame, nech si každý hrá čo chce a ako chce. Samozrejme, nie všetko sa mi páči, ale nehundrem na to; proste to nepočúvam a je. Nevyhľadávame konflikty, poväčšine sme s každým v pohode a je jedno aký štýl kapela hrá. Áno, viem, že nájdu sa aj neprajníci, ktorí na nás kydajú, ale tých ja neriešim. Sú jednotlivci, ktorí to robia aj zo závisti, ale ako spomínam, je zbytočná strata času riešiť niekoho, kto mudruje a nevie ani tón na gitare chytiť.
Blížime sa k záveru. Je niečo čo by si chcel odkázať čitateľom?
V mene kapely Samsara všetkých čitateľov Hellmagazine pozdravujeme! Nech podporujú tento skvelý žáner a dobrú, kvalitnú metalovú muziku. Veľmi pekne ďakujeme za priestor a zdravíme všetkých našich fans.
AVE! Doom Forever!!!
Ja tebe osobne, ale samozrejme aj celej kapele prajem veľa úspechov a určite nám daj vedieť, keď budete niečo plánovať, koncert či singel. Ja sa budem tešiť!
Jasné všetko väčšinou zverejňujeme, určite dáme o sebe vedieť. Prajem taktiež tebe aj tvojim spolupracovníkom nech sa darí a ďakujeme za priestor!
